Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-63-2019.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovu, v trestnej veci obžalovaného N. H., R.. XX.XX.XXXX C. T.O., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.12.2019, takto
rozhodol:
obžalovaný
N. H., narodený XX.XX.XXXX C. T., trvale bytom C. XXX, na slobode,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti a to A..H.., R.. XX.XX.XXXX, Š..H.., R.. XX.XX.XXXX a F..H.., R.. XX.XX.XXXX pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/215/2016 zo dňa 16.03.2017, právoplatného dňa 14.04.2017 bol zaviazaný prispievať na ich výživu spolu sumou 600,- Eur vždy do 20-teho dňa mesiaca vopred k rukám matky K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. T., C.. D. XXXX/XX, vyživovaciu povinnosť si v mieste bydliska ako aj na iných miestach riadne neplnil, plneniu sa úmyselne vyhýbal tým, že najskôr vykonával práce s nízkym mesačným príjmom, napriek tomu si iné vhodné zamestnanie nehľadal, následne nikde nepracoval, o prácu nejavil záujem, pretože sa neprihlásil na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím mu za obdobie od 01.06.2018 doposiaľ, okrem celkovo zaplatenej sumy 2.925,- Eur, vznikol dlh na výživnom voči matke K. H. vo výške 7.875,- Eur, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/39/2018 zo dňa 15.05.2018, právoplatného dňa 29.05.2018 za taký čin odsúdený, t e d a :
sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Za t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 49 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany na podklade obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany pod sp. zn. Pv 692/18/4406-24 prejednal trestnú vec vedenú proti obžalovanému N. H..
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany na hlavnom pojednávaní modifikovala podanú obžalobu v sume dlžného výživného za ďalšie obdobie - po podaní obžaloby. Obžalovaný po tejto modifikácii obžaloby (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré však súd z dôvodu potreby dokazovania vo vzťahu k aktuálnej výške dlžného výživného (a to aj vzhľadom na čiastočné úhrady zo strany obžalovaného) neprijal, a vo veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie.
Na hlavnom pojednávaní, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej K. H., dokladmi o platení výživného, správou súdneho exekútora, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/215/2016- 62 zo dňa 16.03.2017, rodnými listami malol. detí, potvrdeniami o návšteve školy, ako aj ďalších listín, vrátane správ o osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný spáchanie skutku na hlavnom pojednávaní priznal a oľutoval. Potvrdil, že od 01.06.2018 výživné riadne neplatil. Spočiatku pracoval na I. ako mäsiar so zárobkom okolo 600 eur mesačne. V 01-02/2019 absolvoval operáciu nohy, kedy jeho jediný príjem za dva mesiace tvorili nemocenské dávky v celkovej výške 78 eur. V tom čase podal aj návrh na zníženie výživného, ktorý mu však bol zamietnutý. V súčasnosti je jeho zdravotný stav uspokojivý, pracuje v W.I. s príjmom v čistom 1 800 eur. Dlžné výživné by chcel splatiť v splátkach, za týmto účelom si chce vybaviť aj pôžičku v W., pričom aktuálne spláca iné dlhy, ktoré mu vznikli a aj z tohto dôvodu neplatil riadne výživné. Ďalšie vyživovaciu povinnosti okrem týchto troch detí nemá.
Poškodená uviedla, že obžalovaný inou, ako finančnou formou na deti neprispieval, ani sa s nimi nestretáva. Všetky tri deti navštevujú školu, 2 staršie strednú, najmladší základnú. Trpia bežnými detskými ochoreniami. Tým, že obžalovaný neplatí výživné, bola nútená im všetko zabezpečiť, deti netrpeli núdzou, mali čo jesť. V 09/2018 požiadala ÚPSVaR o náhradné výživné, v tom čase ale ešte nebežalo exekučné konanie, pričom jej bolo povedané, že to musí bežať aspoň polroka. Odvtedy už opätovne o náhradné výživné nežiadala. Od 06/2018 jej ani exekútor nepoukázal žiadnu sumu výživného, predmetná exekúcia je stále živá, no nič sa nevymáha, nakoľko obžalovaný je zamestnaný v W.; vymáhalo sa iba pokiaľ bol obžalovaný zamestnaný na I.. Poškodená je zamestnaná v spoločnosti A. s príjmom okolo 550 eur mesačne a poberá prídavky na deti.
Z predložených listín - výpisu z účtu poškodenej (č.l. 143) ako aj vyjadrení obžalovaného a poškodenej vyplýva, že obžalovaný za obdobie od 15.06.2018 do 08.07.2019 zaplatil výživné v celkovej sume 2 325 eur (dňa 15.06.2018 sumu 600 eur, dňa 13.07.2018 sumu 75 eur, dňa 21.08.2018 sumu 150 eur, dňa 21.09.2018 sumu 100 eur, dňa 25.10.2018 sumu 100 eur, dňa 21.11.2018 sumu 100 eur, dňa 09.05.2019 sumu 600 eur a dňa 08.07.2019 sumu 600 eur). Z vyjadrenia poškodenej ďalej vyplýva že dňa 06.11.2019 jej obžalovaný zaplatil ďalších 600 eur. Celkovo tak za obdobie od 15.06.2018 doposiaľ obžalovaný na výživné zaplatil poškodenej sumu 2 925 eur.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 11P/215/2016-62 zo dňa 16.03.2017, právoplatným 14.04.2017, bola obžalovanému uložená povinnosť platiť výživné na malol. deti Š.. H.., R.. XX.XX.XXXX , K.. A., H.., R.. XX.XX.XXXX O. F.. H.. R.. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne na každého z nich, s účinnosťou od 01.11.2016 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (poškodenej).
Z potvrdení o návšteve školy ako aj vyjadrenia poškodenej vyplýva, že K.. A.. H.. R.. XX.XX.XXXX aktuálne navštevuje 1. ročník ZŠ, K.. F.. H.. R.. XX.XX.XXXX navštevuje 3.ročník strednej školy a K.. Š.. H.., R.. XX.XX.XXXX navštevuje 1. ročník strednej školy.
Zo správy ÚPSVaR T. zo dňa 11.12.2018 vyplýva, že obžalovaný nie je, a nikdy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani žiadne iné dávky vyplácané ÚPSVaR.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne, zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že v období od 12.09.2016 do 30.11.2017, od 23.05.2018 do 31.12.2018 a od 18.02.2019 do 24.02.2019 vedený ako zamestnanec u zamestnávateľov evidovaných v SP a zároveň mu boli vyplatené za obdobie 04/2017, 05/2017, 11/2017, 01-02/2017 nemocenské dávky v celkovej sume 321,70 eur.
Z daňového priznania obžalovaného k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 vyplýva, že v roku 2018 dosiahol obžalovaný príjmy od zamestnávateľov v sume 11 408,18 eur a základ dane u neho tvoril sumu 9 758,45 eur.
Podľa oznámenia súdneho exekútora K.. I. N., so sídlom exekútorského úradu K. X, R., ako aj pripojeného exekučného spisu vyplýva, že za obdobie ktoré je predmetom obžaloby t.j. od 01.06.2018 doposiaľ boli poškodenej poukázané finančné prostriedky v sume 3 507,10 (dňa 27.06.2018) s tým, že exekúcia je vedená od 31.07.2017 na vymoženie zameškaného výživného ku dňu podania návrhu v sume 3 600 eur a bežného ho výživného v sume 600 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 20. dňa v mesiaci.
Z uvedeného tak vyplýva že suma 3 507,10 eur, ktorá bola v rámci exekúcie zaslaná poškodenej dňa 27.06.2017 nepokrývala ani zameškané výživné ku dňu 31.01.2017 a preto nemôže byť započítaná resp. súd na ňu nemôže prihliadať ohľadom úhrady výživného za obdobie uvedené v podanej obžalobe.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný je povinný platiť na každé z troch maloletých detí výživné v sume 200 eur t.j. spolu 600 eur mesačne. Za žalované obdobie do vyhlásenia rozsudku (t.j. od 01.06.2018 do 30.11.2019) mal teda obžalovaný na výživnom zaplatiť sumu 10 800 eur (18 mesiacov x 600 eur). Reálne zaplatil sumu 2 925 eur t.j. aktuálna výška dlžného výživného za obdobie od 01.06.2018 do 30.11.2019 predstavuje sumu 7 875 eur.
Z vykonaného dokazovania mal súd teda za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, keď bolo potrebné skutkovú vetu modifikovať v časti dlžného výživného s poukazom na čiastočné úhrady obžalovaného ako aj uplynutie ďalšieho časového obdobia od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku.
Z odpisu registra trestov ako aj pripojeného trestného rozkazu tunajšieho súdu mal súd zároveň za preukázané, že trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1/T39/2018 zo dňa 15.05.2018, právoplatným dňa 29.05.2018, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a určená skúšobná dva roky ako aj uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné. Skúšobná doba uvedeného odsúdenia tak obžalovanému plynie od 30.05.2018 do 30.11.2019, z čoho zároveň vyplýva, že aktuálne prejednávaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe uvedeného podmienečného odsúdenia
Z odpisu registra trestov obžalovaného zároveň vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ celkovo dvakrát na území SR uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona, avšak v prvom prípade (trestný rozkaz OS Topoľčany sp. zn. 2T 138/2016 zo dňa 22.12.2016) sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený.
V evidencii priestupkov nemá obžalovaný evidované žiadne priestupky.
Zo správy z miesta trvalého bydliska nevyplývajú o obžalovanom žiadne negatívne poznatky, nebol riešený komisiou na ochranu verejného poriadku.
Skutok spáchaný obžalovaným bezpochyby vykazuje znaky prečinu zanedbania povinnej výživy § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, pretože obžalovaný sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti vyživovať iného, a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený.
Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný jednak svojou výpoveďou, keď sa ku skutku priznal a skutok oľutoval, ale aj svedeckou výpoveďou poškodenej, ako aj listinnými dôkazmi.
Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/, Trestného zákona t.j. ku skutku sa priznal a oľutoval ho a nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Pri zistenej prevahe poľahčujúcich okolnosti súd preto ukladal trest v rámci upravenej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona t.j. 12 mesiacov až 45 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že prejednávaného skutku sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/39/2018 , nebolo možné mu v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zákona ukladať podmienečný trest odňatia slobody. Súd preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, na výkon ktorého ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.