Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-2Cbi/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: O.. Q. M., E. B. A. 2, E., J správca konkurznej podstaty úpadcu STAMEX Žilina, s.r.o., „v konkurze", Pri Rajčianke 43, Žilina, IČO: 36 411 809, zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Skuteckého 6, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574 proti žalovanému: HOTEL MAMAS a.s., Chorvátska 2, Bratislava, IČO: 47 221 721, zast. Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, Nitra, IČO: 36 865 966 o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 4.5.2020 žiadal žalobca, aby súd určil, že: · právny úkon - P. zmluva uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou J. B. s.r.o. so sídlom B. 2, T., O.: XX XXX XXX ako predávajúcim ( ktorého právnym nástupcom je spoločnosť E. s.r.o., so sídlom E. 8, T., O.: XX XXX XXX ) a obchodnou spoločnosťou H. s.r.o., S. XX, T., O.: XX XXX XXX ako kupujúcim ( po transformácii žalovaný ), na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Z. T. I, Z. BA - m.č. J. E., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Z. úradom T., katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. E. na LV č. XXXX a to:

- pozemok registra „C“ parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2

- pozemok registra „C“ parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2

- stavba U., B. X so súp. č. XXXXXX postavená na pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X

- stavba U., B. X so súp. č. XXXXXX postavená na pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X a na LV č. XXXX

- pozemok registra „C“ parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2

- pozemok registra „C“ parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2 ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom V-XXXXX/XXXX zo dňa 4.5.2017 je voči úpadcovi právne neúčinný, · úpadca sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky vo výške 114.479,45 EUR s príslušenstvom z predaja predmetných nehnuteľností, · v prípade ak by nebolo možné uspokojiť pohľadávku úpadcu vo výške 114.479,45 EUR s príslušenstvom z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka má úpadca právo na náhradu voči žalovanému ako tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, · určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. Žalobca uviedol, že úpadca ako zhotoviteľ sa žalobou na základe vykonaného diela - rekonštrukcia obytného domu na B. X v T. zo zmluvy o dielo zo dňa 3.9.2007 v znení dodatku domáhal voči spoločnosti J. B. s.r.o ako objednávateľovi zaplatenia sumy 114.479,45 EUR s príslušenstvom. Žaloba bola vedená

na OS BA I pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX voči právnemu nástupcovi J. B. s.r.o spoločnosti E. s.r.o. S. zo dňa 4.2.2019 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. K. OS W. č.k. XK/X/XXXX zo dňa 5.5.2010 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Na základe uvedeného má úpadca ako zhotoviteľ voči právnemu nástupcovi objednávateľa E. s.r.o. vymáhateľnú pohľadávku vo výške 114.479,45 EUR s príslušenstvom, ktorá bola priznaná úpadcovi právoplatným rozsudkom OS T zo dňa 4.2.2019. Žalobca uviedol, že pôvodný dlžník úpadcu a právnym predchodcom žalovaného bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na právneho predchodcu žalovaného. Žalobca označil pôvodného dlžníka J. B. s.r.o. a pôvodného kupujúceho H. s.r.o. za prepojené cez členov ich štatutárnych orgánov a to O.. E. T. a H. H.. Žalobca mal za to, že predmetné nehnuteľnosti predstavovali ku koncu roku 2016 základný majetok pôvodného dlžníka, z ktorého mohla byť uspokojená pohľadávka úpadcu. Uviedol, že iné nehnuteľnosti ani majetok trvalej hodnoty, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka úpadcu pôvodný dlžník ani jeho právny nástupca nevlastnia. Súčasne uviedol, že má za to, že kúpna cena za prevod nehnuteľností bola neekvivalentná k ich trhovej hodnote a nemá preukázané jej uhradenie. Tiež uviedol, že z príslušných LV predmetných nehnuteľností zistil zriadenie vecných bremien doživotného bývania U. T., O.. D. T. a doživotného neobmedzeného užívania pozemkov v prospech O.. E. T., O.. D. T., U. T., E. T. a A. T.. Žalobca uviedol, že má za to, že pôvodný dlžník zriadil vecné bremená v prospech svojich blízkych osôb za účelom zníženia predajnej ceny predmetných nehnuteľností a v snahe zbaviť sa svojho majetku a zabrániť jeho exekúcii. Podľa žalobcu konaním pôvodného dlžníka došlo k vedomému a úmyselnému zníženiu jeho majetkovej podstaty, z ktorej mohla byť uspokojená vymáhateľná pohľadávka úpadcu. Žalobca mal tiež za preukázanú vedomosť právneho predchodcu žalovaného o úmysle pôvodného dlžníka ukrátiť úpadcu cez dlhodobú osobnú známosť štatutárov predávajúceho a kupujúceho. Z toho dôvodu mal žalobca za to, že kúpna zmluva napĺňa všetky predpoklady odporovateľného právneho úkonu Na základe uvedeného žiadal žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 31.7.2020. Namietol preklúziu práva žalobcu domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 10.4.2017 a lehota na podanie žaloby v zmysle ust. uplynula 10.4.2020 pričom žaloba bola súdu doručená 4.5.2020. Ďalej uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy nemal žiadnu vedomosť o existencii pohľadávky úpadcu voči predávajúcemu. Poukázal na skutočnosť, že pohľadávka úpadcu bola právoplatne judikovaná 4.9.2019 a teda viac ako dva roky po uzatvorení kúpnej zmluvy. Taktiež namietol tvrdenie žalobcu o vedomosti žalovaného o tvrdenom úmysle predávajúceho ukrátiť úpadcu z dôvodov, že kupoval výhradne nehnuteľnosti a teda nemal dôvod zaujímať sa o prípadné sporné záväzky predávajúceho, na príslušných LV nebola zapísaná žiadna ťarcha, mal dobrú vieru veriť správnosti zápisov na listoch vlastníctva a pravdivosti vyhlásení v kúpnej zmluve. Uviedol, že oslovil dlžníka úpadcu s ponukou na odkúpenie predmetných nehnuteľností a dohodli sa po rokovaniach, že ich kúpna cena bude vychádzať z ich hodnoty určenej znaleckým posudkom, od ktorej sa odpočíta suma zodpovedajúca hodnote obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajúceho z vecných bremien zaťažujúcich predmetné nehnuteľnosti. Na potvrdenie záujmu žalovaného o kúpu predmetných nehnuteľností uzatvoril žalovaný s dlžníkom dňa 20.4.2016 Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva stavby a pozemkov, v ktorej sa dohodli, že kúpna cena bude stanovená tak, že od znaleckej hodnoty predmetných nehnuteľností bude odpočítaná suma 400.000 EUR zodpovedajúca hodnote obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajúceho z vecných bremien. V zmysle zmluvy o budúcej zmluve bol vypracovaný znalecký posudok č. L.znalca O.. H. D., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 1.180.000 EUR. Kúpna cena bola dlžníkovi žalovaným vyplatená 31.5.2017. Namietol tvrdenie žalobcu o spriaznenosti osôb O.. E. T. a H. H.. Tiež namietol tvrdenie žalobcu, že kúpnou zmluvou došlo k zníženiu majetku dlžníka do tej miery, že ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky úpadcu. Poukázal na skutočnosti, že kúpna cena predmetných nehnuteľností predstavovala ich reálnu hodnotu, bola dlžníkovi žalovaným riadne zaplatená a niekoľkonásobne prevyšovala sumu vymáhateľnej pohľadávky úpadcu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 12.3.2021. Uviedol, že účinky kúpnej zmluvy sa počítajú až dňom nasledujúcim po zápise vkladu vlastníckeho práva na základe uvedenej zmluvy do katastra nehnuteľností a preto bola žaloba podaná včas. 5. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 12.7.2021. Uviedol, že snaha žalobcu o preukázanie dlžníka a žalovaného ako blízkych osôb je neprípustným rozširovaním definície v zmysle ust. § a 117 . Namietol, že O.. E. T. a H. H. nikdy nevykonávali činnosť v rovnakých spoločnostiach a vo firmách sa skôr striedali a v spoločnosti dlžníka nevykonávali žiadnu činnosť v rovnakom období a taktiež v spoločnosti žalovaného nevykonávali žiadnu činnosti v rovnakom období a teda nie sú

blízkymi osobami v zmysle ust. § a 117 . Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania úmyslu dlžníka ukrátiť jeho veriteľa a teda tiež nepreukázal vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Kúpnu zmluvu žalovaný opätovne označil za ekvivalentný úkon a naviac mal za preukázané, že po tejto transakcii mal dlžník na účte sumu minimálne 780.000 EUR, ktorá viacnásobne prevyšovala pohľadávku úpadcu. Naopak úpadca sa podľa žalovaného nesprával ako ostražitý hospodár a nevyužil zákonné inštitúty na zabezpečenie svojej pohľadávky. 6. Podľa ust. , ods. 1 „veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.“. 7. Podľa ust. " odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať“. 8. Podľa ust. " Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa“. 9. Podľa ust. , ods. 1 „právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou“. 10. Podľa ust. , ods. 2 „právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech“. 11. Podľa ust. , ods. 4 „právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech“. 12. Podľa ust. „blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“. 13. Podľa ust. „stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka“. 14. Podľa ust. "odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.". 15. Podľa ust. , ods. 1 „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo“. 16. Podľa ust. , ods. 1 „obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne“. 17. Súd v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu aj bez námietky ako prvé skúma dodržanie prekluzívnej lehoty v zmysle ust. , ods. 2 . 18. Ako nesporné súd vyhodnotil, že: · vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe odporovaného právneho úkonu bol povolený dňa 4.5.2017, · lehota na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia , ods. 2 uplynula 5.5.2020. 19. Na základe skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd 4.5.2020 súd konštatuje včasnosť podania žaloby žalobcom. 20. Na pojednávaní dňa 21.3.2023 strany sporu ustálili sporné skutočnosti takto:

- dátum povolenia vkladu,

- úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa,

- vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa,

- stav majetku dlžníka po prevode vlastníctva vzhľadom na schopnosť uhradiť svoje záväzky,

- všeobecná hodnota v čase úkonu,

- hodnota vecných bremien v čase úkonu,

- ekvivalentný charakter prevodu vlastníckeho práva,

- spriaznenosť medzi O.. E. T. a p. H. H.,

- finančný stav dlžníka v čase bezprostredne pred podpisom kúpnej zmluvy. 21. Súd na základe vykonaného dokazovania ustáli časový sled udalostí podstatných pre prejednávanú vec takto:

- dňa 20.4.2016 uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva stavby a pozemkov k predmetným nehnuteľnostiam medzi dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného,

- dňa 27.2.2017 vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca O.. H. D., ktorý všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností určil na sumu 1.180.000 EUR,

- dňa 10.4.2017 uzatvorili dlžník a právny predchodca žalovaného kúpnu zmluvu na prevod vlastníctva predmetných nehnuteľností na právneho predchodcu žalovaného za kúpnu cenu 780.000 EUR,

- dňa 31.5.2017 právny predchodca žalovaného uhradil kúpnu cenu v plnej výške na účet dlžníka,

- dňa 4.2.2019 nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým súd priznal úpadcovi pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 114.479,45 EUR s príslušenstvom. 22. Súd poukazuje na to, že predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa (), ako aj podľa o konkurze a reštrukturalizácii (), je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná (k tomu viď napr. rozsudok P. súdu v T. T. z 21. júla 2014, sp. zn. XXCoKR/X/XXXX, ktorý bol publikovaný ako judikát v Zbierke stanovísk F. súdu J. republiky č. X/XXXX pod R XX/XXXX). 23. V rámci správneho výkladu ustanovenia pre úspešnú odporovateľnosť právnemu úkonu dlžníka nepostačuje, aby veriteľ v žalobe identifikoval svoju vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi a právny úkon dlžníka, ktorý bol urobený so žalovaným subjektom, alebo v jeho prospech, ale naopak musí veriteľ preukázať samotný ukracujúci charakter odporovaného právneho úkonu, t. j. kvalifikované zníženie majetku dlžníka, v dôsledku ktorého sa zníži (ukráti) uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. 24. O ukracujúci charakter právneho úkonu sa jedná vtedy, ak po účinnosti napadnutého právneho úkonu dlžník nedisponoval dostatočným majetkom na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa v celom rozsahu, prípadne ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie vymáhateľných pohľadávok svojich veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia vymáhateľných pohľadávok veriteľov dlžníka ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu na žalujúcom veriteľovi. 25. Z uvedeného vyplýva, že je povinnosťou žalobcu preukázať, že majetok dlžníka pred účinnosťou napadnutého právneho úkonu stačil na plné uspokojenie jeho pohľadávky a po účinnosti právneho úkonu došlo k ukráteniu jej uspokojenia resp. že aj keď pôvodný majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie jeho pohľadávky, po účinnosti spornej zmluvy sa miera jej uspokojenia ešte znížila. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza uzavretím sporného právneho úkonu (jeho účinnosťou), a preto je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou sporného právneho úkonu a po jeho účinnosti, ako aj sumu jeho pohľadávky, ktorá by sa mohla z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. V prípade, ak sa napadnutý právny úkon týka nehnuteľností, je rozhodujúcim dňom dátum, ku ktorému bol povolený vklad vlastníckeho práva (prípadne iného vecného práva) k nehnuteľnostiam (k tomu viď

v podrobnostiach uznesenie F. súdu J. republiky z 30. marca 2020, sp. zn. XObdo/X/XXXX, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk F. súdu J. republiky a rozhodnutí súdov J. republiky č. X/ XXXX pod R XX/XXXX). 26. Súd zastáva právny názor, že žalobca musí v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie jeho pohľadávky (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), respektíve že sa znížila miera uspokojenia jeho pohľadávky ako veriteľa dlžníka. Prípadné následné majetkové pomery dlžníka a jeho záväzky sú z tohto pohľadu právne irelevantné, keďže pre posúdenie, či sa jedná o ukracujúci právny úkon, t. j. o právny úkon, ktorému môže veriteľ s úspechom odporovať (domáhať sa určenia jeho neúčinnosti súdnym rozhodnutím), sú rozhodujúce okolnosti, ktoré boli ku dňu uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu, resp. v prípade právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností ku dňu jeho účinnosti. Predmetná povinnosť zaťažuje žalobcu v každom jednom prípade, a teda v situácii, keď dlžník uskutočnil napadnutý právny úkon so spriaznenou osobou, a aj v situácii, ak je touto osobou (žalovaným v súdnom konaní) osoba nespriaznená s dlžníkom. 27. Z uvedeného tak vyplýva, že je povinnosťou žalobcu preukázať zmenu v hodnote majetku dlžníka pred a po účinnosti odporovaného právneho úkonu, z ktorej je zrejmé, že zostávajúci majetok dlžníka nepostačuje na plné uspokojenie v tom čase existujúcej vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa dlžníka. Žalobca tak nesie plnú zodpovednosť v súdnom spore za preukázanie vyššie uvedených podmienok. 28. Ak žalobca vyššie uvedené kumulatívne podmienky vyžadované ustanovením nepreukáže (resp. v žalobe ani netvrdí), súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť. 29. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania neekvivalentnosti sporovaného právneho úkonu tým, že nepreukázal neekvivalentnosti znalecky určenej hodnoty predmetných nehnuteľností na sumu 1.180.000 EUR ( žalobca v konaní ani netvrdil inú všeobecnú hodnotu ). Jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o inej ( pravdepodobne vyššej ) všeobecnej hodnote je bez právnej relevancie. 30. Súčasne žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania neekvivalentnosti hodnoty vecný bremien zaťažujúcich predmetné nehnuteľnosti v čase prevodu. Zmluvné strany kúpnej zmluvy stanovili ich výšku sumou 400.000 EUR a v zmysle budúcej zmluvy o túto sumu znížili znalecky stanovenú všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností. Žalobca opätovne v konaní len tvrdil inú hodnotu ( pravdepodobne nižšiu ), ale žiadnym relevantným spôsobom svoje tvrdenie nepreukázal. V konaní dvakrát požiadal súd o poskytnutie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku na určenie hodnoty vecných bremien avšak znalecký posudok do konania nepredložil s odôvodnením, že jeho vypracovanie by si vyžiadalo vysoké finančné náklady, ktoré by konkurzná podstata úpadcu neuniesla. Takému konaniu žalobcu súd neposkytol právnu ochranu. 31. Na základe toho súd konštatoval ekvivalentnosť žalobou napadnutého právneho úkonu a žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že mal preukázané, že sporovaným právnym úkonom došlo len k zmene formy majetku dlžníka z vlastníctva nehnuteľností na vlastníctvo finančných prostriedkov v ekvivalentnej výške, čo žiadnym spôsobom nemohlo ukrátiť pohľadávku úpadcu ako veriteľa predávajúceho. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu žiadnym spôsobom nepreukázal zníženie majetku dlžníka sporným právnym úkonom a tým nepreukázal ani úmysel dlžníka ukrátiť úpadcu ako svojho veriteľa čím zároveň nemohol preukázať ani vedomosť právneho predchodcu žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť úpadcu. 32. Nad rámec horeuvedeného súd konštatuje za preukázané, že bez ohľadu na posúdenie ekvivalentnosti žalobou napadnutého právneho úkonu má tiež za preukázané, že suma 780.000 EUR zaslaná na účet dlžníka ako predávajúceho právnym predchodcom žalovaného postačovala na úhradu pohľadávky úpadcu niekoľkonásobne a teda žalobca nepreukázal, že zostávajúci majetok dlžníka nepostačoval na plné uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky úpadcu ako veriteľa dlžníka. 33. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že vymáhateľná pohľadávka úpadcu mu bola rozsudkom priznaná až 4.2.2019 a teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy úpadca nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou, čo mu však nebránilo využiť zákonné inštitúty ( zabezpečovacie resp. predbežné opatrenie ), ktoré by zabezpečili jeho žalovanú pohľadávku pred právoplatným rozhodnutím súdu. 34. Súd taktiež konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania spriaznenosti dlžníka a právneho predchodcu žalovaného v zmysle ust. , ods. 4 resp. E. T. a p. H.ako blízkych osôb v zmysle ust. § a 117 tým, že nepreukázal, že v rovnakom čase vystupovali v spoločnosti dlžníka alebo žalovaného ( resp. jeho právneho predchodcu ). Osobná známosť týchto osôb a dlhodobá obchodná spolupráca nezakladá status blízkych osôb a teda nebola naplnené fikcia vedomosti o ukracujúcom charaktere právneho úkonu ( ktorý žalobca nepreukázal ) v zmysle ust. , ods. 2 .

35. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS XX/XX). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 36. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal ukrátenie uspokojenia svojej pohľadávky v zmysle ust. a nasl. tým, že nepreukázal neekvivalentnosť kúpnej ceny za prevod a skutočnosť, že dlžníka po úkone nedisponoval dostatočným majetkom na úhradu pohľadávky úpadcu a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 37. Žalobca v záverečnej reči po prvýkrát v konaní namietol správnosť obsadenia súdu a tým aj zákonného sudcu v konaní. Namietol, že vec bola nesprávne zapísaná do oddelenia Cbi ako spor vyvolaný konkurzom napriek skutočnosti, že si žalobca žalobou uplatňoval peňažný nárok, ktorý úpadcovi vznikol pred vyhlásením konkurzu. Súd považuje námietku nesprávneho zápisu veci do oddelenia Cbi za dôvodnú avšak poukazuje na skutočnosť, že nesprávny zápis je možné riešiť v zmysle rozvrhu práce reklamáciou a po úspešnej reklamácii by došlo len k zmene spisovej značky nakoľko vec by bola zapísaná totožnému sudcovi pod novou spisovou značkou do jeho oddelenia Cb. 38. Podľa ust. , ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 39. Podľa ust. , ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 40. Podľa ust. , ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Podľa ust. , ods. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 42. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 43. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na . 45. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.