Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-1516-2019.pdf
PDF · 81.77 KB
Case nature
Subarea
31Ek/1516/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika IČ: 24785199, v konaní právne zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava-Pod.Biskup., IČO: 47255773, proti povinnému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. tehelni XXX/XX, XXX XX X. pri R., o vymoženie 614,67 EUR s príslušenstvom, vedená u súdnej exekútorky JUDr. Zuzany Kubešovej, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.09.2019 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 614,67 EUR s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XUp/ XXX/XXXX zo dňa 23.10.2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 27.09.2019 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Kubešovú, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany (ďalej len ako „súdna exekútorka“) ktorá ju vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XX. Súdna exekútorka vydala dňa 30.09.2019 Upovedomenie o začatí, ktoré bolo povinnému doručené dňa 09.10.2019. Následne bol súdnej exekútorke dňa 22.10.2019 od povinného doručený návrh na zastavenie exekúcie s prílohami, t.j. v zákonnej 15 dňovej lehote, ktorý mal v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu prípisom zo dňa 15.11.2019 (vo vyjadrení je uvedení dátum 05.10.2019 no podľa časovej pečiatky bol elektronický podpísaný dňa 05.11.2019). Súdna exekútorka následne dňa 06.11.2019 predložil súdu na rozhodnutie návrh na zastavenie exekúcie spolu s prílohami.
3. Povinný sa domáhal zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) b) d) Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie uviedol, že exekúcia je vedená na základe nevykonateľného exekučného titulu, nakoľko bol vydaný bez ex offo preskúmania spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS. Povinný poukázal na to, že Národná banka Slovenska (ďalej len ako „NBS“) v júni 2019 informovala, že oprávnený nie je oprávnený vymáhať pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv, nadobudnuté od spoločnosti Provident Financial, s.r.o. nakoľko v zmluvách bola uvedená nesprávna RPMN. Na základe uvedeného považuje povinný rozhodnutie súdu za neplatné, nakoľko ide o nárok z neprijateľných zmluvných podmienok. Povinný poukázal na znenie ustanovení Smernice Rady 93/13/EHS, Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Povinný tiež nametal trovy exekúcie súdneho
exekútora nakoľko tieto považuje za neodôvodnené nakoľko súdna exekútorka neuviedla z čoho pozostávajú. Povinný namietol zákonnosť exekúcie, nakoľko súd vydal poverenie bez preskúmania zákonnosti exekučného titulu. Na základe uvedeného povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov konania. K návrhu na zastavenie exekúcie priložil „Potvrdenie o bezdlžnosti“ a „Informáciu o ukončení vymáhania“ vystavené oprávneným a adresované povinnému.
4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že odmieta návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného ako nedôvodný v celom rozsahu. Oprávnený poukázal na znenie a § 11 ods. 6 zákona o upomínacom konaní. V súvislosti so situáciou o stave postúpených pohľadávok pôvodného veriteľa (Provident Financial, s.r.o.) uviedol, že na základe informácií NBS došlo k ukončeniu vymáhania niektorých pohľadávok postúpených na oprávneného, pričom zdôraznil, že nedošlo k ukončeniu vymáhania všetkých pohľadávok. V súlade s informáciou od NBS oprávnený ďalej vymáha pohľadávky, u ktorých v čase rozhodnutia spoločnosti o ukončení vymáhania prebiehalo súdne, konkurzné, alebo exekučné konanie. Vymáhanie takých pohľadávok nie je ukončené, nakoľko NBS nie je oprávnená zasahovať do právomoci súdu. V prípade, že takýto dopis bude povinným predložený, je veľmi vysoko pravdepodobné, že povinný mal u veriteľa viacero pohľadávok a predložený dopis nebol zaslaný k pohľadávke, v ktorej je vedené exekučné konanie.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
10. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP") , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
11. Podľa § 232 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného
nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Povinný poukázal na to, že súd v rámci základného (vyhľadávacieho) konania riadne nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok a exekučný titul považuje za nezákonný nakoľko je v rozpore s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa ustálenej judikatúry všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať. Exekučný súd posudzuje exekučné tituly z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V danom prípade súd meritórne rozhodol a exekučný súd je exekučným titulom a výrokom exekučného titulu viazaný. Všetky povinným uvádzané skutočnosti považuje súd v štádiu výkonu rozhodnutia za irelevantné, nakoľko exekučný súd nie je súdom odvolacím a nemôže zasahovať do exekučných titulov. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Ako uviedol napríklad aj Krajský súd v Bratislave v Uznesení zo dňa 26. 06. 2013, č. k. 18CoE132/2013-35 „napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné.“
14. Taktiež povinným predložené Potvrdenie o bezdlžnosti a Informácia o ukončení vymáhania vystavené oprávneným sa vzťahujú k zmluve č. XXXXXXXXX. Oprávnený do konania však priložil k návrhu na vykonanie exekúcie ako prílohu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe uvedeného predmetné Potvrdenie o bezdlžnosti a Informácia o ukončení vymáhania sa vzťahuje na iný záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným. V danom prípade neobstojí už v štádiu výkonu rozhodnutia to, že povinný začne uplatňovať námietky, ktoré mal po správnosti uplatniť v základom konaní. Ak povinný s vydaným rozhodnutím súdu nesúhlasil, mal využiť všetky riadne a prípade aj mimoriadne opravné prostriedky. Nakoľko oprávnený disponuje judikovanou pohľadávkou súdu a exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, je teda spôsobilým exekučným titulom a exekučný súd musí z neho vychádzať. Súd záverom dáva do pozornosti oprávneného zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. . To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011).
15. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj trovy exekúcie súdnej exekútorky uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie. Súd predovšetkým poukazuje na to, že o trovách exekúcie súdneho exekútora je oprávnený rozhodovať len v prípade, ak sa exekúcie ako taká končí. V zmysle § 197 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, pričom určenie ich výšky je upravené v § 7 a § 22 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z.. Vyhláška pritom rozlišuje či sa vymáhaný nárok splnil do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok. V prípade ak sa vymáhaný nárok nesplní do požadovanej lehoty má súdny exekútor nárok na 20 % z výšky vymáhaného plnenia (istina spolu s príslušenstvom) a nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR a ak je súdny exekútor platcom DPH zvyšuje sa suma trov o 20% DPH. V prípade ak sa splní vymáhaná povinnosť do uplynutia lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie (15 dní) platí povinný len polovicu z takto vyčíslených trov, čiže patrí exekútorovi odmena vo výške10 % zo základu na jej určenie a náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 30 EUR.
16. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s predloženými dôkazmi a ustanoveniami Exekučného poriadku konštatuje, že nie je možné návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
17. Nakoľko si oprávnený ani povinný neuplatnili nárok na náhradu trov, súd o trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.