Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/94/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu K. V., nar. XX.XX.XXXX - zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. č. XX, XXX XX A., proti žalovanému P.. P. B., advokátovi so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, právne zastúpenému: Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -119 zo dňa 08.01.2018 takto

rozhodol:

Odvolacie konanie zastavuje.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, aby žalovaný svojimi tvrdeniami uvedenými v odvolaní voči uzneseniu o zastavení exekúcie zo dňa 12.08.2013 znížil jeho dôstojnosť, znížil jeho česť, čo sa malo prejaviť v iných súdnych sporoch vedených voči žalobcovi. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, súd žalobu žalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

3. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 03.06.2019. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie dňa 19.06.2019. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 18.06.2019, teda odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene. Lustráciou v registri obyvateľov bolo zistené, že žalobca dňa XX.XX.XXXX. zomrel, teda následne po podaní odvolania.

4. Podľa (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Zákon ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky, ktoré musí súd skúmať po celý čas konania, je podmienka procesnej subjektivity, ktorú má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva ( ). Predpokladom procesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita

vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzickej osoby narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením fyzickej osoby za mŕtvu.

5. Stranami podľa sú žalobca a žalovaný. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). Smrť fyzickej osoby má podľa za následok stratu spôsobilosti mať práva a povinnosti a tým aj stratu procesnej subjektivity.

6. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal práva na ochranu jeho osobnosti z dôvodu, že žalovaný sa voči jeho osobe mal dopustiť ohovárania uvedením nepravdivých a ničím nepodložených údajov, keď uviedol, že má vedomosť o tom, že povinný pracuje na čierno, bez pracovnej zmluvy, teda príjmy má. Subjektívne osobnostné právo je právom neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, ktoré trvá po celú dobu jej života. Uplatniť toto právo je oprávnená len tá fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej smeroval neoprávnený zásah. Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkové smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov (nestáva sa predmetom dedenia). Keďže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch má satisfakčnú funkciu a jej účelom je vyvážiť a zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu zásahom dotknutej osobe, je vylúčené priznanie zadosťučinenia v peniazoch namiesto dotknutej fyzickej osoby iným subjektom. Právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa a nasl. okamihom smrti žalobcu zaniklo, neprešlo na dedičov a v tomto prípade ani na osoby uvedené v . Vlastné osobnostné právo zomretého žalobcu zaniklo jeho smrťou, smrťou zanikla jeho procesná subjektivita.

9. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Predmetom konania bol nárok na ochranu osobnosti, nemajetkové právo, ktoré úmrtím žalobcu na jeho dedičov neprešlo, úmrtím žalobcu zanikla procesná podmienka konania, na ktorú musel odvolací súd prihliadnuť, preto podľa odvolacie konanie zastavil.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Odvolacie konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca zomrel, čo však nemožnom považovať za zavinenie na zastavení konania, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.