Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-269-2014.pdf
PDF · 132.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/269/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Fulcovej a členiek JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 26, IČO: 31 303 862, zast. advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalšieho účastníka: Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom: Námestie SNP č.8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7217/2014-1.10 zo dňa 30.09.2014, takto jednohlasne
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, č. 7217/2014-1.10 zo dňa 30.09.2014, ako aj rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej správy ochrany prírody č. 3469/2014-2.3 zo dňa 13.06.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Ďalšiemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej správy ochrany prírody č. 3469/2014-2.3 zo dňa 13.06.2014 bol žalobcovi:
- vydaný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona na pozemnú aplikáciu chemických látok, a to na aplikáciu prípravku Vaztak 10 EC s farbivom Scolycid na ochranu sadeníc smreka proti lykokazovi sadenicovému (Hylastes cunicularius) a tvrdoňovi smrekovému (Hylohius abielis) bodovým postrekom ku koreňovým krčkom za použitia ručného postrekovača vo vymedzených oblastiach v Národnom parku Nízke Tatry (ďalej len „NP Nízke Tatry“) a jeho ochrannom pásme (písm. A)
- povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona. Výnimkou sa povoľuje žiadateľovi v súvislosti s aplikáciou chemických látok podľa bodu A. tohto rozhodnutia zraňovať, usmrcovať a rušiť vymenovaná chránené druhy živočíchov pri súčasnom zachovaní uložených podmienok (B)
- zastavené konanie podľa § 82 ods. 9 písm. b) zákona vo veci žiadosti žiadateľa na vydanie súhlasu na chemický postrek porastových stien smrekových porastov v JPRL na LC Malužiná, LC Čierny Váh a LC Javornika proti lykožrútovi smrekovému a lykožrútovi lesklému na území NP Nízke Tatry a jeho ochranného pásma a na povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov v súvislosti s uvedenou činnosťou z dôvodu, že žiadateľ vzal svoj návrh späť (C).
2. Podaním zo dňa 3.7.2014 podal žalobca voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozklad v časti výroku pod písm. (A) a pod písm. (B), v ktorom namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, prečo považoval správny orgán výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a písm. b) a udelenie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c) ZOPK za odôvodnený prípad. V čom videl význam záujmu, ktorému má slúžiť udelenie výnimiek a súhlasov za dôležitejší, ako záujem na ochrane prírody, na ochrane chránených druhov a územnej ochrane vyjadrený práve týmito zákazmi a potrebou na udelenie súhlasu. Z pohľadu ochrany biodiverzity a ochrany životného prostredia je použitie chemického prípravku Vaztak 10 F.C neodôvodneným zásahom s negatívnymi dôsledkami na ďalší vývoj fauny a flóry s priamym ohrozením reprodukčného potenciálu cicavcov, vtákov a ďalších skupín stavovcov. Národný park. je .rozsiahle prírodné územie, ktoré je ustanovené ako chránené, pretože bol uznaný jeho význam ako jedinečné a ochrany hodné územie. Na takomto území sa v záujme jeho ochrany oslabuje hospodárske využívanie, a teda ochrana prírody je nad ostatné záujmy a činnosti nadradená. V takýchto lesoch neexistujú škodcovia, nakoľko v chránených lesoch nemôže vznikať hospodárska škoda. Lesy v národných parkoch, pri dodržaní zásad ochrany prírody, predstavujú prirodzené (alebo k tomuto stavu zákonite smerujúce) ekosystémy s vysokou biodiverzitou, v rámci ktorých sú stromy síce určujúcim ale zďaleka nie jediným prvkom ekosystému. Lesy v národných parkoch majú byť obhospodarované s dôrazom na zachovanie kontinuity lesného prostredia a vysokej mier) biodiverzity. Biodiverzita prirodzených druhov a spoločenstiev je imperatívom manažmentu zameraného na ochranu prírody. Spočíva v zachovaní pestrých a prirodzene sa dynamicky meniacich ekosystémov. vrátane všetkých štádií lesných spoločenstiev. Používanie chemických prípravkov, zvlášť endokrinných disruptorov (t.j. hormonálnych rozvračačov) ohrozujúcich životné prostredie a zdravie ľudí v národných parkoch a chránených územiach je neprijateľné a ich aplikáciu považoval za zbytočný hazard s prírodným prostredím a ľudským zdravím.
3. O rozklade žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 7217/2014-1.10 zo dňa 30.09.2014 tak, že podaný rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, pričom skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
II.
Žaloba
4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Konkrétne žalobca namietal, že orgány ochrany prírody rozhodli o veci bez toho, aby okresný úrad v sídle kraja vydal k zamýšľanej činnosti odborné stanovisko k možnosti jej významného vplyvu na územné sústavy chránených území. So zreteľom na skutočnosť, že ide o osobitné odborné stanovisko a nie o rozhodnutie či povolenie, nemožno na uvedené odborné stanovisko vztiahnuť ust. § 83 ods. 1 ZOPK a nahradiť ho rozhodnutím kompetenčné najvyššieho orgánu ochrany prírody. K nedostatočnému právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že ani v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu ani rozhodnutia žalovaného nemožno nájsť akúkoľvek správnu úvahu, z ktorej by vyplynulo, že správne orgány posudzovali žiadosť žiadateľa z tohto aspektu. Prvostupňový správny orgán pri odôvodňovaní výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, poukázal na ust. § 40 ods. 2 ZOPK. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia však nevyplýva, ktorý z dôvodov uvedených pod písm. a) až e) ust. § 40 ods. 3 ZOPK má byť dôvodom, pre ktorý je potrebné a možné výnimku udeliť. So zreteľom na skutočnosť, že ide o použitie chemických látok v národnom parku, nemožno z prvostupňového rozhodnutia ani z rozhodnutia žalovaného vyvodiť, prečo by malo byť dôvodom na udelenie výnimiek, na tomto chránenom území, predchádzanie závažným hospodárskym škodám v lesoch. Definičným pojmom národného parku nie je len nadradenie ochrany prírody nad ostatné činnosti, ale aj tá časť ust. § 19 ods. 1 ZOPK, podľa ktorej v prípade národného parku ide o územie „prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrum a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo“. Uvedená definícia vylučuje odôvodnenosť udelenia výnimky vo vzťahu k chráneným živočíchom. Nemožno považovať za zákonom uznaný dôvod takú činnosť žiadateľa, ktorá celkom zjavne nie je v súlade s podstatou národného parku ako územia s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou. Žiadateľ mieni svojou činnosťou zasiahnuť do ekosystémov v národnom parku. Činnosť žiadateľa, smerujúca k zmene ekosystémov ich umelou obnovou, nemôže
byť legitímnym dôvodom, ktorý by bolo možné subsumovať pod ust. § 40 ods. 3 písm. b) ZOPK. Výsledkom konania pred orgánmi ochrany prírody je, že sa žiadateľovi umožní činnosť, ktorá je v rozpore so samotnou podstatou národného parku (umelá obnova) a na umožnenie tejto činnosti sa * žiadateľovi umožní usmrcovať živočíchy chránené zákazmi ustanovenými v § 35 ZOPK. Žalobca osobitne poukázal na to, že prvostupňový správny orgán ani len neidentifikoval, z ktorého konkrétneho dôvodu výnimku so zákazov činnosti voči chráneným druhom povolil. Zo stanoviska Národného referenčného laboratória pre pesticídy, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vyplýva, že prípravok VAZTAK 10EC je mimoriadne toxický pre vodné živočíchy. Zvyšky postrekovej tekutiny sa v žiadnom prípade nesmú dostať do tečúcich, alebo stojacich vôd. Prvostupňový správny orgán k udeleniu výnimiek zo zákazov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. b) a písm. c) ZOPK, udelil výnimku žiadateľovi na usmrcovanie a zraňovanie chránených živočíchov aj vo vzťahu k živočíchom viazaným na vodné prostredie a to: kunka žltobruchá, mlok horský, mlok karpatský, skokan hnedý, salamandra škvrnitá a ropucha bradavičnatá. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že udeľuje výnimku z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov, s cieľom predísť následkom možného 'protiprávneho konania, keďže s použitím chemických látok sa porušenie podmienok ochrany chránených druhov, nedá úplne vylúčiť. Uvedený postup orgánov ochrany prírody, odobrený žalovaným, jednoznačne poukazuje na to, že ani jeden z orgánov nebol presvedčený o tom, že podmienky aplikácie chemických látok, stanovené v ich rozhodnutiach, skutočne povedú k eliminácii usmrtenia chránených živočíchov a je potrebné zdôrazniť, že vychádzajúc z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ani takúto ambíciu nemajú. V prípade, že by správne orgány oboch stupňov vychádzali z odôvodneného presvedčenia, že podrobnejšie podmienky rozhodnutia skutočne eliminujú ohrozenie chránených druhov, neexistoval žiadny dôvod na udelenie výnimiek na usmrcovanie chránených živočíchov. Nemožno akceptovať takú úvahu správneho orgánu, keď tento povolí výnimku z ochrany chránených druhov, vrátane druhov európskeho významu a prioritných druhov, „pre istotu“ ak by sa žiadateľovi nepodarilo dodržiavať podmienky, ktoré majú zabezpečiť práve ochranu týchto druhov a vopred pre takéto nedodržanie podmienok zo strany žiadateľa mu zabezpečovali nepostihnuteľnosť. Osobitne neakceptovateľný je takýto postup voči kritériovým druhom SKUEV 0310 Kráľovohoľské Tatry a CHVU 018 Nízke Tatry. Správne orgány, celkom zjavne, nevyhodnotili zmysel a účel vyhlasovania území za územia európskeho významu, tak ako sú tieto definované v ust. § 27 ods. 1 ZOPK a v Smernici č. 93/43/EHS, jej čl. 3 ods. 1. Za situácie keď správne orgány udelia výnimku z ochrany druhov európskeho významu, pre ochranu ktorých bolo uvedené územie zaradené do sústavy NATURA 2000, len preto aby sa žiadateľovi umožnili vyhnúť zodpovednosti za porušenie ich ochrany pri nedodržaní podmienok rozhodnutia, nemá vyhlásenie takéhoto územia za územie európskeho významu žiaden význam pre ochranu týchto druhov. Ako vyplýva z obsahu prvostupňového rozhodnutia žiadateľovi bolo povolené aplikovať chemickú latku VAZTAK 10EC do 30. 9. 2017. Ako však vyplýva zo zoznamu autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod, prípravok VAZTAK 10EC má platné povolenie na používanie do 28. 2. 2015. Správne orgány oboch stupňov teda udelili žiadateľovi výnimku v rozpore s ust. § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 405/2011 Z. z., podľa ktorého osoby na úseku rastlinolekárskej starostlivosti sú povinné používať len povolené prípravky na ochranu rastlín.
III.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný sa k vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 24.3.2015 tak, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tým, že správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutočný stav veci, pretože zo stanoviska ŠOP SR jednoznačne vyplynulo, že vydaním súhlasu na aplikáciu chemických látok nedôjde k významnému, resp. k žiadnemu vplyvu na územiach, v ktorých bol vydaný súhlas k navrhovanej činnosti. V tomto stanovisku sa uvádza, že „aplikáciu chemickej látky Vaztak 10 EC (prípadne s farbivom Scolycid) pokladáme za krajne vhodné riešenie pre bodovú aplikáciu na kmienky sadeníc pri prísnom dodržaní bezpečnostných podmienok na manipuláciu s chemickou látkou. Žalovaný trval na tom, že správne orgány oboch stupňov pri povolení výnimky vychádzali z úplne a presne zisteného skutkového stavu, na ktorý správne orgány aplikovali príslušné hmotnoprávne predpisy. Povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov podľa zákona o ochrane prírody je vydané v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody, pretože prípad ochrany sadeníc pred biotickými škodcami posúdil správny orgán zo získaných podkladov tak, že neexistuje iná alternatíva a výnimka nebude mať významný vplyv z hľadiska ochrany prírody a krajiny na dotknuté územia.
Prvostupňový správny orgán jasne určil, že vydáva súhlas na aplikáciu chemických látok v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ochrane prírody. Žiadosť žiadateľa o udelenie povolenia na aplikáciu chemických látok správne orgány vyhodnotili ako dôvodnú, pretože povolenie aplikácie chemických látok v dotknutom území vyhodnotili ako jedinú účinnú a ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu za daných okolností.
6. K námietke o absencii predchádzajúceho vydania odborného stanoviska k zamýšľanej činnosti okresným úradom v sídle kraja žalovaný uviedol, že žalobca túto námietku v správnom konaní neuplatnil a jej uplatnenie až v súdnom konaní je oneskorené s odkazom na rozhodnutie NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR pod číslom 31/2002 ZSP. Napriek uvedenému bol žalovaný presvedčený, že v danom prípade sa vydanie takéhoto stanoviska nevyžadovalo, pretože zo stanoviska ŠOP SR vyplýva, že navrhovaná činnosť nemá samostatne ani v kombinácii s iným plánom alebo projektom na územie významný vplyv.
7. Žalovaný poukázal na to, že žiadateľ uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 05.05.2014, v ktorom sa vyjadroval k stanovisku Národného referenčného laboratória pre pesticídy, že ochrana sadeníc spôsobom, na ktorý sa požaduje povolenie výnimky zo strany ministerstva, sa vykonáva dlhodobo a na použitie prípravku VAZTAK 10 EC na územiach Národného parku Nízke Tatry dostal súhlas ministerstva i v minulosti. Doteraz neboli pozorované, ani inak identifikované, žiadne negatívne dôsledky aplikácie uvedeného prípravku. Naopak, prejavil sa ich pozitívny účinok v podobe zdravých nárastov. Vo vzťahu k uvedenému však žalobca nezaujal žiadne stanovisko.
8. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že aplikácia dotknutých chemických látok je mimoriadne toxická - v Stanovisku Národného referenčného laboratória pre pesticídy neboli obsiahnuté námietky k bodovej aplikácii chemických látok, k čomu správne orgány stanovili prísne podmienky aplikácie a teda sa správne orgány dostatočným spôsobom vysporiadali s možnými negatívnymi dôsledkami v dotknutom území.
9. K namietanému udeleniu povolenia na usmrcovanie a zraňovanie vymedzených živočíchov žalovaný uviedol, že k tomuto pristúpil z dôvodu, že bolo potrebné, aby sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach vysporiadali aj s možným porušením podmienok ochrany chránených druhov.
10. K námietke žalobcu o porušení ustanovenia 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 405/2011 Z.z. žalobca rovnako namietal, že táto námietka nebola uplatnená v odvolaní voči správnemu rozhodnutiu prvého stupňa. Napriek tomu však uviedol, že používatelia prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod sú povinný riadiť sa etiketami, ktoré sú súčasťou obalu alebo príbalového letáku a používať prípravky len v rozsahu a spôsobom uvedeným na etiketách schválených Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave. Preto skutočnosť, že chemický prostriedok VAZTAK 10 EC možno používať len do 28.2.2015 nemá podľa žalovaného žiaden vplyv na skutočnosť, že rozhodnutie je vydané do 30.9.2017.
11. Záverom žalovaný uviedol, že v každom individuálnom prípade je potrebné skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody je na zabezpečenie a udržanie priaznivého stavu chráneného územia potrebné prijať určité opatrenia, ktoré budú mať prednosť pred zachovaním súčasného stavu a ochrany prirodzených procesov v nich prebiehajúcich, vrátane procesov rozpadu a prirodzenej obnovy lesných ekosystémov. Žalovaný obdobne aj v tomto prípade dospel k záveru, že vydanie súhlasu na aplikáciu chemických látok na ochranu sadeníc smreka a povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona ochrane prírody je dôvodné. Aplikácia chemických látok má slúžiť predovšetkým na zabránenie nadmerného rozšírenia hlavne podkôrneho hmyzu, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov a zabezpečenie priaznivého stavu dotknutých biotopov európskeho a národného významu. Je nutné uviesť, že zákon o ochrane prírody ustanovuje zákazy prípadne povinnosť udelenia predchádzajúceho súhlasu pred určenými zásahmi na územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. To však nevylučuje možnosť vydať súhlas alebo udeliť výnimku zo zakázaných činností v takých prípadoch, keď potreba zásahu prevyšuje zachovanie princípu bezzásahovosti (napr. z dôvodu rýchlejšej a účinnejšej obnovy ekosystémov; prípadne vtedy, keď bez zásahu nedôjde k revitalizácii, ale naopak k degradácii ekosystémov). Žalovaný bol presvedčený, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, obsahuje všetky zákonom ustanovené
náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z uvedených dôvodov žiadal, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka 12. Písomným podaním zo dňa 7.8.2017 sa k žalobe vyjadril ďalší účastník, ktorý rovnako ako žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Dôvodil tým, že žalobca dlhodobo vstupuje do správnych konaní v ktorých žiadateľ v zmysle platného práva žiada správne orgány o vydanie individuálnych správnych aktov, pričom využíva všetky zákonné prostriedky vtákom intenzívnom rozsahu, že žiadateľ nadobúda dojem, že zo strany žalobcu dochádza doslova k zneužívaniu práva a presadzovaniu jedinej idey, a to absolútneho zákazu akýchkoľvek činností v lesoch. Ak tejto myšlienke žalobca prispôsobuje výklad a aplikáciu právnych noriem, tak nemôže potom takýto výklad byť správny, najmä ak zákonné normy žalobca vysvetľuje izolovane bez vzťahu k iným právnym normám. Ďalší účastník bol názoru, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal porušenie správneho poriadku ani zákona o ochrane prírody a krajiny.
13. Činnosť žiadateľa na ktorú žiadal súhlas určite nesmerovala k zmene ekosystémov, ani k umelej obnove, išlo len o zachovanie sadeníc z ktorých vyrastie nový les, a to bez významného vplyvu na ostatné zložky životného prostredia.
14. Záujem ochrany prírody ktorý je nadradený nad všetky ostatné činnosti neznamená, že ostatné činnosti sú v danom území neprípustné (turistika, prípadne aj hospodárske využitie). V tomto prípade je potrebné zvážiť jedine fakt, či „bigotným presadzovaním nadradenosti ochrany prírody nad iné činnosti" nedôjde k podstatne väčším škodám vo vzťahu k „prípadnému (potenciálnemu) ohrozeniu ochrany prírody", čo je aj v tomto konkrétnom prípade, keď vykonaním chemického ošetrenia koreňového systému sadeníc predídeme veľkým ekosystémovým škodám (samozrejme aj ekonomickým). Požiadavka na vykonanie je plne odôvodniteľná a legitímna tak isto ako aj vydanie súhlasu na použitie chemického prípravku v podmienkach a okolnostiach, ktoré sú pre daný prípad určujúce.
15. K prípadnému ohrozeniu živočíchov plánovaným použitím chemického prostriedku ďalší účastník uviedol, že pri schvaľovaní takýchto prípravkov sa overuje aj spôsob aplikácie a po schválení sa môžu používať len podľa návodu a podmienok uvedených na etikete, § 8 ods. 1 písm. c) zákona 405/2011 Z.z.. Keďže sa ale v danej veci jednalo o pozemky v NP, žiadateľ na aplikáciu potreboval súhlas, ktorý mu žalovaný udelil, pričom v prvostupňovom rozhodnutí sa dostatočne a určito vysporiadal aj s podmienkami aplikácie tak, aby sa zabezpečila maximálna ochrana vodných živočíchov a v maximálnej miere minimalizovala možnosť preniknutia prípravku do vôd. Čiže nikto nemal v úmysle, ani taký úmysel nemá, či sa už jedná o žiadateľa alebo jeho dodávateľov, zvyšky postrekovej tekutiny vylievať do tečúcich alebo stojacich vôd, pretože na to súhlas udelený nebol, ani sa nedá taký súhlas udeliť. Ak by tak niekto konal, konal by v rozpore s návodom na použitie a v rozpore s povinnosťami danými právnymi normami a rozhodnutiami.
16. K záverečnej námietke žalobcu, týkajúcej sa udelenia výnimiek zo zákazov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. b) a písm. c) ZOPK, ďalší účastník uviedol, že táto výnimka zabezpečuje, že ak by došlo k usmrteniu chráneného živočícha ku ktorému by došlo pri splnení všetkých stanovených podmienok aplikácie, tak len v tomto prípade by sa nejednalo o protiprávne konanie, pretože pre takýto prípad usmrtenia bola udelená výnimka.
17. Ďalej uvedením pre istotu žalovaný dal účastníkom konania najavo, že v danej veci si uvedomuje, (i.) že môže dôjsť k usmrteniu chráneného živočícha, (ii. ) že sa neudeľuje výnimka pre priamy úmysel, pretože nikto nechce živočícha usmrtiť, ale len pre nepriamy úmysel, ktorý je tiež vysoko otázny, pretože ani v tomto prípade vôľa na strane žiadateľa nie je usmrcovať chráneného živočícha, na jeho strane je len vedomosť, že existuje určitá teoretická možnosť, že k usmrteniu môže dôjsť aj pri dodržaní podmienok. To že orgán ochrany prírody vydal súhlas/povolil výnimku „pre istotu" (preventívne), ak by náhodou neúmyselne respektíve v nepriamom úmysle došlo k usmrteniu chráneného živočícha, nie je dôkazom postupu, ktorý „nemožno akceptovať", ale dôkazom zodpovedného prístupu, ktorý kalkuluje s každou alternatívou, a to aj málo pravdepodobnou. To znamená, že žalovaný vytvoril podmienky, aby bolo možné
zrealizovať ochranu chemickým prípravkom v súlade s platnou legislatívou, ktorá nad „únosnú" mieru neohrozí predmet ochrany naďalej zachová zásadu „nadradenosti ochrany prírody".
V.
Právna úprava a závery súdu
18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
21. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
22. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.).
23. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. 12. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.
27. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo
v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.
28. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.
31. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
32. Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.
33. Podľa § 54 ods. 1 písm. b), písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä b) vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín.
34. Podľa § 54 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny.
35. Podľa § 54 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) a tvoria ich a) programy starostlivosti o chránené územia a
chránené stromy, b) programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov, c) programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, d) programy starostlivosti o lesy.
36. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny /Chránené územia a ich ochranné pásma/, lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu ( § 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory, možno vyhlásiť za chránené územia: národný park ( § 19).
37. Podľa § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny /Národný park/, rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park.
38. Podľa § 19 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany ( § 14).
39. Podľa § 19 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, podrobnosti o územnej ochrane národného parku a jeho ochranného pásma a vymedzenie hraníc ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13 a 14.
40. Podľa čl. 6 ods. 3 Smernice akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.
41. Podľa čl. 6 ods. 4 Smernice ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.
42. Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov
43. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvoinštančné rozhodnutie, ktorým bol udelený súhlas na pozemnú aplikáciu chemickej látky VAZTAK 10 EC s farbivom Scolycid a povolená výnimka . zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona, v súvislosti s aplikáciou chemických látok podľa bodu A. dotknutého rozhodnutia zraňovať, usmrcovať a rušiť vymenovaná chránené druhy živočíchov pri súčasnom zachovaní uložených podmienok.
44. Najvyšší súd k veci uvádza, že krajský súd ako aj správne orgány nesprávne právne posúdili ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Z dôvodu, že predmetné územie patrí do chráneného územia, tak podľa názoru najvyššieho súdu akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany, tak ako to vyplýva z § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Uvedený záver vyplýva aj z čl. 6 ods. 3 a ods. 4 Smernice. Preto nie je možné obísť dané ustanovenie uvedením, že ide o činnosť, ktorá priamo súvisí so starostlivosťou o les, a preto nie je naplnená hypotéza ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože ide o územie patriace do územia sústavy chránených území. Starostlivosť o územia patriace do európskej sústavy chránených území sa zabezpečuje v súlade s dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 zákona o ochrane prírody a krajiny. Skutočnosť, či je určitá činnosť potrebná pre starostlivosť o územie európskej sústavy chránených území, nie je výsledkom ad hoc posúdenia potreby ochrany tohto územia a jej
nástrojov, ale vyplýva z dokumentov starostlivosti. V prípade, že je táto činnosť súčasťou dokumentov starostlivosti, ide o činnosť potrebnú pre starostlivosť o dotknuté chránené územie. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžk/15/2017 zo dňa 26. 09. 2019)
45. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na podklade žiadosti ďalšieho účastníka o udelenie súhlasov a výnimiek podľa § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny v nadväznosti na to aj o udelenie výnimky podľa § 35 ods. 1 a § 40 ods. 3 označeného zákona v Národnom parku Nízke Tatry. Išlo teda o udelenie výnimiek a súhlasov na aplikáciu chemických látok na území s druhým a tretím stupňom ochrany. Zo žiadosti ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že sa malo jednať o činnosti vyplývajúce z dokumentácie ochrany prírody a krajiny podľa § 54 zákona o ochrane prírody a krajiny, preto bola ďalšia osoba podľa § 28 ods. 3 zákona o ochrane prírody povinná predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Týmto orgánom je podľa ods. 4 citovaného zákona okresný úrad v sídle kraja, ktorý k plánovaným činnostiam vydáva odborné stanovisko o možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Nemožno sa stotožniť so žalovaným, že v prípade, ak zo získaných podkladov nebolo možné vyvodiť, že ak navrhovaná činnosť nemá na územie významný vplyv, nebol daný zákonný predpoklad na predloženie navrhovanej činnosti orgánu ochrany prírody na posúdenie - dotknuté zákonné ustanovenie - § 28 ods. 4 cit. zákona predpokladá vydanie odborného stanoviska, ktorého obsahom má byť záver o tom, či posudzovaná činnosť má alebo nemá významný vplyv na územie. Z obsahu ustanovenia § 28 ods. 4 cit. zákona vyplýva, že pri vykonávaní činností podľa § 28 ods. 3 cit. zákona sa musí vždy vyhotoviť Odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 cit. zákona. Zákon v tomto prípade neumožňuje orgánu, ktorý rozhoduje o povolení činností urobiť záver o tom, či získané podklady odôvodňujú alebo nie predchádzajúce získanie Odborného stanoviska - na urobenie takéhoto záveru správny orgán prvého stupňa nebol oprávnený. Preto je potrebné stotožniť sa so žalobcom, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu, keďže ich podkladom nebolo obligatórne stanovisko podľa § 28 ods. 4 cit. zákona, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia, keď oba správne orgány vychádzali z predpokladu, že v danom prípade sa toto odborné stanovisko nevyžaduje.
46. Z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že pred rozhodnutím o udelení súhlasu (prvoinštančné rozhodnutie správneho orgánu) nebolo vydané odborné stanovisko okresného úradu v sídle kraja o tom, že činnosť žiadateľa, aplikácia chemických látok, nemôže mať významný vplyv na územie sústavy chránených území (§ 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny). 47. Vzhľadom na to, že vyššie vytknutý nedostatok v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov mal zásadný vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, správny súd sa už ďalšími námietkami žalobcu nezoberal pre nadbytočnosť.
48. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods.1 písm. c/ a e/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové konanie.
49. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd náhradu trov konania priznal podľa § 167 ods.1 SSP. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP.
50. O trovách konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a nárok na náhradu trov konania mu voči žalovanému nepriznal, pretože mu zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.