Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-22-2018.pdf
PDF · 86.94 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok prostredníctvom sudcu JUDr. Tomáša Micháleka v spore žalobcu: P. Č. I. J. S. J..S..Z.., J. J.: Č. I. XXX/X, U. P., Č. S., O.: XXX XX XXX, zastúpeného obchodnou spoločnosťou ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom: Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: C. E., F.. XX.XX.XXXX, U. Q. H. E. H., o zaplatenie 746,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 746,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Elektronicky podanou žalobou so zaručeným elektronickým podpisom 15.08.2018 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 746,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť H. M., J..S..Z.., J. J. E. F. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), uzatvorili 26.06.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy o úvere poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 780,- eur. Žalovaný si s právnym predchodcom žalobcu mohol dohodnúť, či budú peňažné prostriedky poskytnuté formou bezhotovostného prevodu na účet uvedený žalovaným alebo či budú poskytnuté prostredníctvom poukazu poštového platobného styku. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté bezhotovostným prevodom na účet, ktorý žalovaný uviedol v zmluve o úvere tak, že boli žalovanému na tomto účte k dispozícii najneskôr 13. deň od podpisu zmluvy o úvere. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému preukazuje žalobca doloženým dokumentom nazvaným Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere potvrdeným zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný sa v zmluve o úvere zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy o úvere, t.j XX.XX.XXXX a posledná splátka bola splatná 09.09.2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 263,80 eura, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so zmluvou o úvere žalovaný uzatvoril 26.06.2014 zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru / zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Táto zmluva je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať za poplatok žalovanému službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste jeho bydliska alebo v inom mieste podľa jeho určenia
a to prostredníctvom obchodného zástupcu právneho predchodcu žalobcu. Za túto službu sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 401,70 eura. Žalobca sa rozhodol v prospech žalovaného túto čiastku neuplatňovať. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 1.445,50 eura (istina vo výške 780,- eur, poplatok za garantovanú službu je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 263,80 eura a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 401,70 eura). Celkovú čiastku sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok a to vo výške 24,10 eura. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil celkovo 34,- eur, teda uhradil riadne len 1 splátku a na druhú splátku len 2,- eurá. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku 16.12.2016, k postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila celkovo 1.411,50 eura (celková čiastka úveru znížená o platby žalovaného). Žalovaný súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradil svoj záväzok ani len sčasti. Posledná výzva žalobcu na zaplatenie pred podaním žaloby odoslaná žalovanému je zo 17.09.2018. Po dôkladnom posúdení uvedeného si žalobca uplatňuje istinu vo výške 746,- eur a úrok z omeškania z istiny od 17.12.2016 do zaplatenia. Ďalšie nároky, ktoré boli postúpené právnym predchodcom žalobcu, si žalobca v žalobe neuplatňuje. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.
2. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt žalovaného, doručil žalovanému žalobu s prílohami oznámením o podanej žalobe vyveseným na úradnej tabuli súdu a zverejneným na webovej stránke súdu 19.02.2019. Výzvu na vyjadrenie k žalobe žalovaný neprevzal a k žalobe sa v stanovenej lehote nevyjadril.
3. V zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené a na webovej stránke súdu zverejnené oznámenie, že v predmetnej veci bude 10.12.2019 vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 177 ods. 2 písm. a) C. s. p., keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe - zmluvou o úvere, potvrdením o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o úvere z 10.07.2018, výpisom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok zo 16.12.2016, oznámením o postúpení pohľadávky zo 16.12.2016 a predžalobnou výzvou z 24.07.2018, čím zistil nižšie uvedený skutkový stav, ktorý žalovaný výslovne nepoprel, preto ho súd v súlade s § 151 ods. 1 C. s. p. považoval za nesporný.
5. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 26.06.2014 zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 780,- eur. Zmluvné strany si dohodli úrok vo výške 22,30 % ročne (vyčíslený sumou 111,73 eura) a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 152,07 eura. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v týždenných splátkach v celkovom počte šesťdesiat (60) po 17,40 eura s výnimkou poslednej splátky, ktorá bola vo výške 17,20 eura, teda žalovaný mal právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť celkovo 1.043,80 eura s odplatou 263,80 eura. Prvá týždenná splátka bola splatná dvadsiaty kalendárny deň po uzatvorení zmluvy o úvere (16.07.2014) a každá ďalšia splátka siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Posledná splátka bola splatná 02.09.2015, kedy nastala aj konečná splatnosť poskytnutého úveru vo forme pôžičky. Žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobu sumu 34,- eur (13.07.2014 - 25,- eur; 11.09.2014 - 9,- eur). Po 11.09.2014 žalovaný nepristúpil k žiadnej ďalšej úhrade. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 16.12.2016 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o čom informoval žalovaného listom zo 16.12.2016. Listom z 24.07.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval.
6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k uzatvoreniu zmluvy o úvere 26.06.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa bodu 1 zmluvy o úvere úver podľa zmluvy je druhom spotrebiteľského úveru, ktorý má formu pôžičky a prostriedky úveru sú určené na osobné potreby zákazníka bez obmedzenia osobitným účelom, s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania, inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa § 1 ods. 2 zákona.
12. Podľa bodu 9 zmluvy o úvere zákazník sa zaväzuje platiť Providentu týždenné splátky celkovej dlžnej sumy riadne a včas a v súlade s pokynmi Providentu.
13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 26.06.2014 zmluvu o úvere. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 780,- eur bezhotovostným prevodom na účet zadaný žalovaným. Suma 780,- eur bola odpísaná z účtu právneho predchodcu žalobcu 26.06.2014. Splácanie poskytnutej pôžičky bolo rozložené na šesťdesiat týždenných splátok po 17,40 eura okrem poslednej splátky, ktorá bola vo výške 17,20 eura. Žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu dvomi čiastkovými úhradami sumu 34,- eur, teda jednu splátku a z druhej splátky časť vo výške 16,60 eura. Poslednú úhradu žalovaným eviduje právny predchodca žalobcu 11.09.2014. Po tomto dátume žalovaný nerealizoval žiadnu ďalšiu úhradu. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016, kedy oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalovaný z poskytnutej pôžičky vo výške 780,- eur vrátil právnemu predchodcovi žalobcu 34,- eur, preto dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu vo výške 746,- eur. Na základe zistených skutočností súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 746,- eur.
14. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Od 16.03.2016 je základná úroková sadzba ECB vo výške 0 %.
19. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy vo výške 746,- eur počnúc dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky voči žalovanému právnym predchodcom žalobcu na žalobcu.
20. Podľa § 232 ods. 3 prvá veta C. s. p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
21. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Súd úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
24. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde Pezinok. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.