Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-196-2019.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/196/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX Y. W., zast. opatrovníkom: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, X. S. XXXX/XX, XXX XX Y. W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6785/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 661,22 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/1685/2006-40 zo dňa 11. mája 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zároveň rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie a pôvodnej súdnej exekútorke X.. X. P. nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
2. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 0603/06, zo dňa 20.03.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2006 a vykonateľnosť dňa 05.05.2006. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 28.10.2005.
3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení § 52 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „OZ“), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady č 93/13EHS zo dňa 05.04.1993 a zákona č. 258/2001 Z. z. po spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľských úveroch a vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko z okolností uzatvorenia zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy podľa súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s fyzickou osobou nepodnikateľom. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi oprávneným a povinným súd prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský, aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi
ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu zmluvných podmienok.
4. Súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania, za neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť predmetnú vec z ustanovenia bodu 17 Rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy. V tomto prípade ide o rozhodcovskú doložku alternatívnu, ktorá pripúšťala podanie návrhu aj na štátny súd, avšak aj napriek tomu doložku nemožno považovať za vyváženú, pretože vylučovala možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ už podal svoj návrh na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka v tomto zmysle zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V dôsledku neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na jej základe nemohol podľa súdu prvej inštancie spĺňať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený v odvolaní namietal spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere s poukazom na to, že samotná zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“). Podľa § 261 ods. 3 písm. d) OBZ má takáto zmluva povahu absolútneho obchodu. Vzhľadom na uvedené nie je možná aplikácia predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa a zmluvný vzťah medzi stranami zmluvy preto nemožno vyhodnotiť ako spotrebiteľský. Oprávnený ďalej namietal, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom oba dokumenty sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, z čoho je zrejmé, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej aj „VPP“). Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 17 VPP a je písaná prehľadne, čitateľne, pričom z nej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi zmluvnými stranami. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve a teda je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
9. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 18.08.2006 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 06.09.2006 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 0603/06, zo dňa 20.03.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2006 a vykonateľnosť dňa 05.05.2006. Súd prvej inštancie vydal dňa 13.10.2006 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 31.05.2012 bol súdu prvej inštancie doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, v zmysle ktorej navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením č. k. 1Er/1685/06-25 súd prvej inštancie vyhovel žiadosti oprávneného a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská sobota č. k. 2Ps/2/2013-63 bol povinný úplne pozbavený spôsobilosti a za opatrovníka povinného bol ustanovený X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXXX/XX, Y. W.. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy); spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (2) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3)
11. Podľa § 53 ods. 1 OZ; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
12. Podľa § 53 ods. 4 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)
14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“); na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme [písm. a)]; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom [písm. b)].
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). V zmluve o úvere je povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, keďže nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter.
To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky.
18. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 19 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď zmluvné strany prejavia vôľu, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
19. Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke oprávneného odvolací súd uvádza, že rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, a na základe ktorej vznikol exekučný titul, umožňujúca výber rozhodcovského konania, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Aj keď ustanovenie § 53 ods. 3 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nevymedzovalo výslovne rozhodcovskú doložku, v dôsledku ktorej sa spotrebiteľ musel podrobiť rozhodcovskému konaniu, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, výpočet zmluvných podmienok nebol v tomto ustanovení vymedzený taxatívne, ale demonštratívne. Preto možno za neprijateľnú zmluvnú podmienku označiť aj také zmluvné dojednanie, ktoré v ust. § 53 ods. 3 OZ v rozhodnom znení nie je výslovne uvedené, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť tohto zmluvného dojednania nie je spôsobilá zvrátiť ani tá skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je daná možnosť riešenia sporov zo zmluvy o úvere pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, pretože ak veriteľ (oprávnený) podal žalobu na rozhodcovskom súde, založil tým jeho právomoc na rozhodnutie sporu a zamedzil tak akúkoľvek voľbu dlžníka (povinného) ohľadne výberu súdu, ktorý má spor zo zmluvného vzťahu rozhodnúť. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, neplatná.
20. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Je v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského konania, založeného neplatnou rozhodcovskou doložkou, nemôže byť zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a to ani z časti. Je materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná prekážka brániaca exekúcii a dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)