Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-41-2019.pdf
PDF · 78.72 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/41/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., G. Z. XXXX, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy so sídlom v Košiciach, Štefánikova 6, pod sp. zn. Ex 1277/2008, o vymoženie istiny vo výške 199,16 eur s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.01.2018 4Er/584/2008-29, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy so sídlom v Košiciach, Štefánikova 6, pod sp. zn. Ex 1277/2008 zastavil a výrokom II. zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 62,32 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 13.10.2008 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 199,16 eur s príslušenstvom. Exekučný titul je rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave č. ORP-342/DI-SK-2007 zo dňa 11.06.2007. Súdny exekútor dňa 10.10.2017 podal podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.4 a § 57 ods.1 písm.h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 62,32 eur.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods.1, § 58 ods.1, § 57 ods.1 písm.h), § 37 ods.1, § 196 ods.1, § 200 ods.1, ods.5, § 203 ods.2 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil, pretože z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora a listinných dôkazov mal za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a že ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods.2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods.1, 2, § 15 ods.1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 62,32 eur.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie mal podľa názoru oprávneného exekúciu zastaviť podľa § 57 ods.1 písm.b) Exekučného poriadku,
nie z dôvodu nemajetnosti povinného. Poukázal na ustanovenie § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a uviedol, že lehota na vykonanie exekučného titulu uplynula dňom 01.01.2011. Na plynutie tejto lehoty prihliada súd ex offo. Z uvedeného dôvodu je daný postup súdu podľa § 57 ods.1 písm.b) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť v zmysle zákona zaviazaný povinný.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože pohľadávka je nevymožiteľná pre nedostatok majetku povinného, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Poukázal na novelu Zákona o priestupkoch vykonanú zákonom č. 298/2008 Z.z. (dňa 01.09.2008) a teda, že ide o prekluzívnu lehotu, ktorá sa v deň nadobudnutia účinnosti novely ešte neskončila. Preto v predmetnom exekučnom konaní nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.b) Exekučného poriadku. V § 88 ods.1 Zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods.3 Správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je preto potrebné na danú vec podporne použiť (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.06.2013 sp. zn. MCdo/12/2012). Navrhol odvolanie oprávneného ako nedôvodné zamietnuť.
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie, zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výrokom tohto uznesenia.
8. Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku (účinného od 01.07.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 243h ods.1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 26.08.2008, kedy bola spísaná zápisnica pred súdnym exekútorom. Od 01.04.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods.1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.03.2017.
12. K odvolaniu oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie odvolací súd udáva:
13. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods.1 písm.b) Exekučného poriadku. Oprávnený teda nespochybnil správnosť zastavenia exekúcie, jeho odvolanie smeruje len proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
14. Podľa § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
15. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 23.01.2018 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, odvolací súd odvolanie (proti výroku o zastavení exekúcie) podľa § 386 písm.c) C.s.p. odmietol.
16. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie odvolací súd udáva:
17. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom dňa 23.01.2018, t.j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 08.04.2019.
18. Podľa § 355 ods.2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
19. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods.1 písm.a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
20. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v citovanom ustanovení zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm.m) C.s.p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C.s.p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.04.2017). Pritom od 01.07.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t.j. aj odvolanie. Súd prvej inštancie v poučení napadnutého uznesenia pritom správne uviedol, že proti výroku o trovách exekúcie od odvolanie nie je prípustné.
21. Podľa § 386 písm.c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
22. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktoré vydal sudca súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
23. Odvolací súd udáva, že v prejednávanej veci podkladom pre exekúciu je rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave č. ORP-342/DI-SK-2007 zo dňa 11.06.2007, ktorý sa stal vykonateľným dňa 01.01.2008. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (t.j. v znení do 31.08.2008). Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t.j. dňom 01.01.2008 a uplynula by dňa 01.01.2011. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň nadobudnutia účinnosti novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. (dňa 01.09.2008) ešte neskončila. V § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods.3 Správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je preto potrebné na danú vec podporne použiť (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.06.2013 sp. zn. 6MCdo/12/2012).
24. Podľa § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
25. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že s účinnosťou od 01.09.2008 bol z § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vypustený odsek 1 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené, ako sa posudzuje trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom.
26. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahuje, je potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
27. So zreteľom na vyššie uvedené v prejednávanej veci je potrebné pri strete právnych úprav uplatniť vyššie uvedenú všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda v danej veci je potrebné použiť znenie nového právneho predpisu (§ 71 ods.3 Správneho poriadku).
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).