Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-65-2019.pdf
PDF · 108.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obžalovaného A. A., R.. XX.XX.XXXX C. T., T. D. Č.H.T., T.. Č.. C. C. C. C. Ú. X., trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") a iné a iné na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom dňa 10. decembra 2019 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: A. A. E. A. Í. J., R.. XX.XX.XXXX C. T., T. D. Č., T.. Č.. C. C. C.U. C. Ú. X., j e v i n n ý, ž e dňa 03.06.2019 v čase asi o 02.15 hod. v R. K. R. C. v priestoroch Ž. I. R. K. R. C. pri výťahu na nástupišti č. 1 fyzicky napadol poškodeného S. K. tým spôsobom, že ho udieral oboma rukami do oblasti tváre a celého tela, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde obžalovaný ďalej v útokoch na poškodeného pokračoval, následne sa poškodený postavil a z miesta išiel k dopravnej kancelárii výpravcov, odkiaľ si chcel privolať pomoc, pričom obžalovaný ho dobehol, chytil za odev, hodil na zem a kopol do oblasti ramena, čím poškodenému S. K. spôsobil zlomeninu spodiny očnice obojstranne, zlomeninu nosa bez posunu, tržnú ranu nad obočím vľavo a tržnú ranu na čele vpravo s priemernou dobou liečby 3 týždne, t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Proti obvinenému je vedené trestné konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/65/2019 stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 346/19/3304
- 28 zo dňa 10.09.2019.
Súd na základe výsledkov vyšetrovania a obsahu vyšetrovacieho spisu vydal v predmetnej veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odpor. Na podklade podaného odporu súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal a vykonal výsluch obžalovaného, svedka S. Š., prečítal výpoveď poškodeného S. K., so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znaleckého posudky K.. I. Q. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 76/2019 a K.. S. W., N.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia č. 96/2019 a vykonal dokazovanie oboznámením - prehratím, obrazových záznamov, a čítaním listinných dôkazov, ktoré sa vzťahujú na predmetnú vec a osobu obžalovaného. Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že prokurátor a obžalovaný nechcú uzatvoriť dohodu o vine a treste. Na hlavnom pojednávaní po prečítaní obžaloby a po poučení o jeho právach podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a podľa § 257 Trestného poriadku k otázke neviny, resp. viny, sa vyjadril, že spáchal trestnú činnosť, ale nevedel, že poškodený má viac ako 60 rokov. Súd mu prečítal otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Na poslednú otázku obžalovaný odpovedal nie, preto vyhlásenie obžalovaného súd neprijal a vykonal dokazovanie k výroku o vine, treste, náhrady škody a ochrannému opatreniu. Z výpovede obžalovaného A. A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že išiel na stanicu hľadať kamaráta, ktorý skončil na ulici a chcel mu pomôcť. Stretol tam poškodeného a pýtal sa ho, či nevidel toho kamaráta. Poškodený zostal podráždený a agresívny a postavil sa z lavičky a vtedy ho poškodený napadol a obžalovaný mu to vrátil. Potom prišiel za ním a bol zachytený na tej kamere. V inkriminovaný deň bol doobeda s kamarátom, lebo mal ísť pracovať do Č., boli si vypiť. Kamarát išiel domov a povedal mu, aby išiel k nemu spať. Obžalovaný zostal vonku, išiel na stanicu hľadať toho kamaráta s prezývkou N. - N.T.W. N., ktorému chcel kúpiť bagetu, lebo mu chcel pomôcť, lebo zostal na ulici. Pil asi od štvrtej alebo piatej, pil tvrdý alkohol. Mali dve litrové fľaše. Boli štyria, či piati, čo to pili. Okrem toho iný alkohol nepil. Alkohol zapíjali džúsom. Rozišli sa asi o 11.00 hod. večer. Poškodeného sa pýtal, či nevidel N., snažil sa ho popísať, zostal podráždený, agresívny. Asi si myslel, že ho chce obžalovaný okradnúť. Poškodený sedel na lavičke. Nevie koľko bolo vtedy hodín. Potom sa poškodený postavil, udrel obžalovaného päsťou a obžalovaný mu to vrátil, kryl sa a vrátil mu to. Pobili sa. Mal strach. Nevedel, že poškodený má toľko rokov. Poškodený išiel preč smerom ku kamere, kde ho obžalovaný dobehol, Chytil ho, hodil o zem a kopol do ramena. Nič iné nespravil. Nepamätá si presne čo mu povedal, niečo asi v tom zmysle, čo má za problém, alebo niečo také. Mal strach a mal aj nervy, bolo to také... Potom išiel preč, nevie kam. Išiel preč zo stanice a následne ho policajti chytili pri šenku Záhradka v kríkoch, kde opitý spal. Poškodeného videl prvý krát, nepoznal ho. Jeho vek odhadoval na 50, 55 rokov. Keby vedel, že má viac ako 60 rokov, druhý krát by ho nenapadol. Za poškodeným išiel bez dôvodu, asi mal nervy. Na nervy sa nelieči. Z výpovede svedka S. Š.Í.J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o právach povinnostiach svedka vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému a neodmietol vypovedať. V inkriminovanom čase vykonával nočnú zmenu ako výpravca na železničnej stanici R.V.C. K. R. C. k dverám dopravnej kancelárie poškodený - starší muž, ktorému otvoril dvere a ten mu povedal, že napadnutý nejakým mladíkom. Na poškodenom si všimol, že nad pravým okom mal veľkú tržnú ranu a bol celý od krvi. Ihneď' mu povedal, aby sa išiel schovať do dopravnej kancelárie. Poškodený s tým súhlasil. Vtedy si všimol obžalovaného ako podišiel k poškodenému a chytil ho za bundu a odhodil ho, poškodený spadol na zem a obžalovaný ho hneď kopol do oblasti ramena. Svedok preto okríkol obžalovaného na čo obžalovaný prestal s útokom a za použitia vulgarizmov sa otočil Išiel preč. Potom s poškodeným išli do dopravnej kancelárie, kde zamkol dvere zavolal políciu a poskytol mu základné ošetrenie. V kancelárii boli do príchodu polície. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku zápisnica o výsluchu poškodeného S. K. zo dňa 04.06.2019 z č. l. 43-50 vykonaná po oznámení obvinenia obžalovanému z dôvodu, že poškodený má trvalé bydlisko Q. K., žije bezdomoveckým spôsobom života, pohybuje sa po území I. W. vlakom, nepodarilo sa mu doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie poštou a ani políciou na adresu, ktorú si určil na doručovanie písomností, a z tohto dôvodu je na neznámom mieste nedosiahnuteľnou. Na doručovacej adrese sa niekoľko rokov nezdržuje, čo potvrdil jeho syn, ktorý nemá vedomosť o tom, kde poškodený býva. Z prečítanej výpovede poškodeného vyplynulo, že dňa 02.06.2019 prišiel vlakom do železničnej stanice R. K. R. C.Á.H. U. D. hlavná stanica. Išiel si sadnúť na lavičku pri nástupišti č. 1 pri výťahu vzadu, kde zaspal. Precitol až vtedy, keď pri ňom stál obžalovaný. Ten sa poškodeného spýtal, či nemá nejaké cigarety. Keďže poškodený je nefajčiar, uviedol mu, že nemá. V podstate hneď po jeho odpovedi sa obžalovaný rozčúlil a bez udania dôvodu začal poškodeného obomi rukami udierať do tváre, do celej hlavy a následne aj do celého tela. Poškodený následkom týchto úderov spadol na zem, no obžalovaný pokračoval v úderoch i naďalej. Poškodený
nevedel, koľko krát a kde ho obvinený udrel, cítil však bolesť v podstate po celom tele a na zemi sa len snažil brániť. Nepamätám si ani to, či niečo hovoril počas úderov, ale mám pocit, že bol ticho. Po týchto úderov si na zemi všimol, že mu tečie krv z pravej strany tváre. Pokúsil sa preto postaviť, čo sa mi aj podarilo a pokračoval k výpravcom do dopravnej kancelárie na prvom nástupišti. Obžalovaný ostal pri výťahoch vzadu. Poškodený prišiel k dverám dopravnej kancelárie a zaklopal na ne. Otvoril mu službukonajúci výpravca, ktorého poškodený požiadal, aby mu zavolal sanitku, keďže ho pred chvíľkou zbil jeden mladý muž. Tento výpravca súhlasil a povedal mu, aby si išiel sadnúť k nemu do dopravnej kancelárie. Poškodený sa po schodíkoch dostal ku dverám budovy dopravnej kancelárie, kde zrazu zacítil, ako ho niekto zozadu chytil za bundu a potiahol od dverí, na čo poškodený spadol na zem pred schodíky. Zrazu zacítil bolesť v pravom ramene, ako keby ho niekto kopol zozadu. Poškodenému sa podarilo postaviť na nohy a spozoroval som, že ho kopol obžalovaný. Poškodený následne vyšiel opäť' po schodíkoch a dostal sa do dopravnej kancelárie, kde výpravca zamkol dvere. Výpravca mu aj ošetril poranenie a privolal záchranku aj políciu. Poškodený zároveň uviedol, že má obavu z toho, že keď' obžalovaného pustia na slobodu, tak ho znova napadne, ak ho stretne, keďže ho policajti zaistili kvôli nemu. Náhradu škody si neuplatnil. Zo záverov prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, č. 96/2019, K.. S. W. N.. vyplýva, že poškodený pri napadnutí dňa 3.6.2019 utrpel utrpenia a to zlomeninu spodiny očnice obojstranne, zlomeninu nosa bez posunu, tržnú ranu nad obočím vľavo a tržnú ranu na čele vpravo. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenia ľahké. Poškodený utrpel poranenia popísané v dokumentácii priamym mechanizmom a teda pôsobením vonkajšieho priameho aktívneho násilia, najpravdepodobnejšie kontaktom poranených častí skeletu tváre s tvrdým predmetom nepravidelného povrchu, čomu by zodpovedala prítomnosť porušenia kožného krytu v zmysle tržných rán nad obočím vľavo a na čele vpravo. Týmto predmetom mohla byť noha obutá v topánke. Intenzita pôsobiacej sily bola stredná až vysoká, lebo vznikla zlomenina tvarových kostí. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenie ľahké, ktoré vzniklo pri predmetnom napadnutí druhou osobou. Poranenie zlomeniny spodiny očnice ma priemernú dobu liečby 3 týždne, zlomenina nosa bez posunu 2-3 týždne a tržné rany nad obočím vľavo a tržná rana na čele vpravo 7-10 dní. Zo záverov prečítaného znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, K.. I. Q., č. 76/2019 vyplýva, že obžalovaný sa v čase spáchania skutkov nachádzal v stredne ťažkom stupni simplexnej ebriety. Trpí poruchami psychiky a správania, ktoré sú zapríčinené užívaním alkoholu - abúzom alkoholu. Excesivne pije destiláty, pod ich vplyvom máva palimsesty, má zvýšenú toleranciu alkoholu. Proband trpí súbežne hraničnou poruchou osobnosti - nestabilitou v medziľudských vzťahoch, afektmi zlosti, zvýšenou emočnou reaktivitou nálady, pod vplyvom alkoholu u neho došlo aj k paranoickým prejavom nebludnej hĺbky, na ktoré reagoval brachiálnou agresivitou. O týchto prejavoch proband mohol vedieť. Obžalovaný je plne schopný správne vnímať, chápať a reprodukovať udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Trpí však znepresnením spomienok z dôvodu vysokej hladiny alkoholémie. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti probanda v čase spáchania skutku boli znížené alkoholom. Ide o forenzne nevýznamné zníženie, ebrietu si privodil sám a vedome a v minulosti mal početné skúsenosti s vplyvom alkoholu na svoju psychiku. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania činu boli znížené forenzne nevýznamne. U probanda je v budúcnosti nutná kompletná abstinencia od alkoholu. Proband nespĺňa kritéria na závislosť od alkoholu, trpí abúzom alkoholu, v budúcnosti môže abstinovať aj sám bez asistencie psychiatra. Čo sa týka poruchy osobnosti - maladaptívne vzorce správania možno u neho korigovať psychoterapiou, pričom je ale nutná jeho spolupráca. Obžalovaný je v súčasnej dobe plne schopný chápať zmysel trestného konania. Pobyt obvineného na slobode zo psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. Uloženie ochranného psychiatrického liečenia u probanda nie je potrebné. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 1-krát súdne odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 22.04.2018 sp. zn. 0T/152/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2018 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so skúšobnou dobou na 18 mesiacov do 23.10.2019. Podľa registra priestupkov bol obžalovaný doposiaľ od 24.09.2015 3-krát riešený pre priestupky, z toho 1 krát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, 1x za priestupok proti majetku a 1 krát za dopravný priestupok. Na hlavnom pojednávaní boli ďalej vykonané dôkazy a to prehratý kamerový záznam zo Ž.R. I. R. K. R. C. zo dňa 03.06.2019, zápisnicu o vydaní veci - DVD nosiča s kamerovým záznamom zo Železničnej stanice R. K. R. C. zo dňa 03.06.2019, záznamy o dychových skúškach na alkohol poškodeného (negatívna) a obžalovaného (pozitívne), lekársku správu F. R. T. o zraneniach poškodeného v rozsahu a spôsobom vyplývajúcich zo zápisníc z hlavného pojednávania.
* * * * *
Z vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného preukázanú náležite, riadne a procesným spôsobom v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Obžalovaný nepoprel spáchanie žalovanej trestnej činnosti, avšak v rámci svojej obrany tvrdí, že prvú časť útoku vyprovokoval poškodený, ktorý obžalovaného prvý napadol asi v domnienke, že ho chce obžalovaný okradnúť a obžalovaný sa následne útoku poškodeného bránil. Druhú časť útoku pred kanceláriou výpravcu nepoprel. Spáchanie skutku je tak preukázané len čiastočne výpoveďou obžalovaného. Skutkový stav vo výrokovej časti rozsudku je preukázaný usvedčujúcou výpoveďou poškodeného S. K., svedka S. Š., kamerovým záznamom zo dňa 03.06.2019 z nástupišťa č. 1 zo Ž. I. R. K. R. C., lekárskymi správami o zraneniach poškodeného, znaleckým posudkom znalca K.. S. W. N.., ktorým sú ustálené a objektivizované zranenia poškodeného, doba liečenia a doba obmedzenia na bežnom spôsobe života, a znaleckým posudkom znalca psychiatra K.. I.C.J. Q.. Z výpovede poškodeného a svedka vyplynulo, že obžalovaný bezdôvodne, agresívne a opakovane napadol poškodeného. Súd nezistil žiadny dôvod, prečo by poškodený a svedok mali vypovedať nepravdu o skutočnostiach, ktoré vnímali a o ktorých vypovedali a nepravdivou výpoveďou tak riskovali vlastné trestné stíhanie pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy, prípadne pre trestný čin krivého obvinenia. Agresívne konanie obvineného je zaznamenané aj na kamerovom zázname. Z uvedeného kamerového záznamu vyplynulo, že obžalovaný prichádzal k dverám kancelárie výpravcu zrýchleným krokom, posledné metre zrýchlil do behu a z rozbehu od chrbta schmatol poškodeného za oblečenie, prudko ho strhol na zem a bez otáľania do kopol do poškodeného. Trafil o do oblasti ramena. Zo záberov je nepochybné, že obžalovaný kop smeroval do hornej časti tela a len vďaka natočeniu tela poškodeného hneď po páde nedošlo k zásahu nohou do hlavy. Obrane obžalovaného, že sa bránil útoku poškodeného súd neuveril a vyhodnotil ju ako účelovú. Z výpovedí obžalovaného v prípravnom konaní totiž vyplýva, že si na udalosti veľmi nepamätá, má výpadky pamäte, čo uviedol ako obvinený bezprostredne po skutku. Dňa 03.09.2019 vypovedal, že videl muža ležiaceho na lavičke, ktorý mu povedal, „čo kukáš na mňa ako kokot“, obžalovaný mu povedal, že nech na neho nepozerá, že nech sa s ním tak nebaví, nakoľko by mohol dostať. Vtedy sa ten muž postavil a skočil do neho, ale on ho zbil. Udieral ho zatvorenými päsťami a tiež ho raz kopol, keď bol pán na zemi. Obžalovaný teda predkladá tri rôzne verzie o prvotnej príčine začiatku prvotného útoku. Nepopiera, že následne poškodeného zbil. Naopak poškodený pred vznesením obvinenia obžalovanému aj po vznesení obvinenia obžalovanému vypovedal rovnako o začiatku a priebehu prvej časti útoku, teda, že útok obžalovaného z jeho strany nebol ničím vyprovokovaný. V tejto súvislosti treba uviesť, že medzi obžalovaným a poškodeným bol značný vekový rozdiel, obžalovaný je na vrchole fyzických síl, mal zrejmú fyzickú prevahu a bol pod vplyvom alkoholu. Preto súd vyhodnotil obranu obžalovaného, ktorá mala svedčiť o „nutnej obrane“ za nedôveryhodnú. Svedčí o tom aj skutočnosť, že poškodený po prvom útok išiel vyhľadať pomoc, ale obžalovaný za ním dobehol a opakovane na neho zaútočil. Bez významu nie je v tejto súvislosti ani skutočnosť, že nebolo preukázané, že obžalovaný utrpel nejaké zranenie v dôsledku úderu poškodeného. V prospech verzie poškodeného svedčí aj záver psychiatrického vyšetrenia znalkyne K.. I. Q., ktorá zistila u obžalovaného, že tento trpí súbežne hraničnou poruchou osobnosti - nestabilitou v medziľudských vzťahoch, afektmi zlosti, zvýšenou emočnou reaktivitou nálady a pod vplyvom alkoholu u neho došlo aj k paranoickým prejavom nebludnej hĺbky, na ktoré reagoval brachiálnou agresivitou. Z výpovedí oboch aktérov vyplýva, že prvý kto oslovil poškodeného, bol obžalovaný, nepoznali sa a z obsahu spisu, trvalých pobytov je zrejmé, že pochádzajú z rôznych kútov Slovenska, teda ich vzťahy neboli zaťažené konfliktami z minulosti. Z psychiatrického znaleckého posudku K.. I.C. Q. vyplýva, že v čase spáchania skutku neboli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného vymiznuté, boli forenzne nevýznamne znížené v dôsledku opitosti (ebriety), ktorú si privodil sám a vedome a v minulosti mal početné skúsenosti s vplyvom alkoholu na svoju psychiku. Obžalovaný je teda plne trestnoprávne zodpovedná osoba, u ktorej neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by jej trestnoprávnu zodpovednosť vylučovali. S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože na mieste, kde má prístup širší okruh ľudí úmyselne fyzicky napadol údermi pästí a kopaním poškodeného, čím mu spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie po dobu dlhšiu ako 8 dní.
Po vykonanom dokazovaní sa však súd s právnym posúdením skutku v obžalobe ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, teda spáchaného na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, nestotožnil. Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa chránenou osobou rozumie osoba vyššieho veku. Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona sa osobou vyššieho veku na účely Trestného zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov. Zo systému Registra obyvateľov Slovenskej republiky a osobných údajov poškodeného uvedených v spise je nepochybné, že poškodený má v zmysle uvedených zákonných ustanovení postavenie chránenej osoby z titulu veku, keďže je narodený dňa 08.11.1954, teda v čase skutku mal 64 rokov. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v tomto prípade, sa poškodený a obžalovaný nepoznali, nemali k sebe žiadny vzťah, teda nevedeli o sebe nič, čo by objektívne svedčilo pre záver, že vedia svoj vek. Jediné čo je zrejmé, je to, že medzi obžalovaným a poškodeným je značný vekový rozdiel a tým aj rozdielne fyzické dispozície, ktorých prevaha je na strane obžalovaného. Zo spisového materiálu, výpovede obžalovaného, poškodeného, kamerového záznamu ani z fotografie zo systému Registra obyvateľov Slovenskej republiky jednoznačne nevyplýva, že obžalovaný mohol mať objektívne vedomosť o skutočnom veku poškodeného. V zmysle § 139 ods. 2 Trestného zákona sa ustanovenie § 139 ods. 1 nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby. Tento osobitný kvalifikačný pojem, musí zahŕňať aspoň vedomosť (vrátane vedomej nedbanlivosti) o veku chránenej osoby. Vo všeobecnosti platí, že možnosti odhadnúť vek človeka sú závislé od viacerých faktorov, medzi ktoré je možné zaradiť životosprávu, genetickú výbavu zdedenú po rodičoch, spôsob života, v dôsledku čoho päťdesiatnik môže vyzerať ako šesťdesiatnik a naopak. V danom prípade nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok bol spáchaný v súvislosti s vekom poškodeného ako chránenej osoby. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, t. j. dolus directus, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že z jeho strany ide o protiprávne konanie, ktorým porušuje záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia človeka a na ochrane pokojného občianskeho spolunažívania pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Pri výmere trestu súd prihliadol na závažnosť spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa priznal, fyzický konflikt nepoprel, v zásade namietal vedomosť o tom, že mal poškodený viac rokov 60 rokov) a oľutoval svoje konanie. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a síce spáchanie viac trestných činov a trestného činu ublíženia na zdraví a výtržníctva, čím naplnil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchania viac trestných činov. Súd nezistil inú priťažujúcu okolnosť. Predchádzajúce odsúdenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 22.04.2018 sp. zn. 0T/152/2018, nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Uvedené odsúdenie je podmienečné a práve v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin. Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona vylučuje možnosť ukladanie tzv. podmienky na podmienku, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd berúc do úvahy závažnosť konania páchateľa, spôsob spáchania skutku a následok ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd ochranné liečenie obžalovanému neukladal, nakoľko znalkyňa ho nenavrhla. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, na okolnosti prípadu, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože poškodený si nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.