Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-10Sa-10-2020.pdf
PDF · 134.51 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-10Sa/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou, v právnej veci žalobcu: TETRA INSOLVENCY, k.s., IČO: 47372176, so sídlom v Košiciach, Žižkova 4D, ako SKP úpadcu: CI – servis a.s., IČO: 36180459, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, právne zastúpeného: Vašiv & Partners s.r.o., IČO: 47238836, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom konania náhradu trov konania ako ani trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 21.12.2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 22.12.2015, sa CI – servis a.s., IČO: 36180459 (ďalej aj žalobca) domáhal zrušenia celkovo troch rozhodnutí žalovanej, a to 1/ rozhodnutia žalovanej č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 01.12. 2015 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2015, 2/ rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 19.05.2015 a 3/ rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 11.06.2015. Žalobca tiež žiadal o odklad vykonateľnosti uvedených rozhodnutí podľa § 250c Občianskeho súdneho poriadku, ako i o priznanie náhrady trov konania.
2. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/152/2015-64 zo dňa 04.01.2016 súd vylúčil žalobu proti rozhodnutiam žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 a č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 na samostatné konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2016.
3. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 19.05.2015.
administratívne konanie
4. Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ako správneho orgánu prvého stupňa) rozhodnutím č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2015 podľa § 178 ods. 1 písm. a/, deviaty bod zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon o SP) a podľa § 240 zákona o SP v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi (CI – servis a.s., IČO: 36180459) za obdobie január až máj 2005 penále (dopenalizácia) v sume 34 237,64 eur, vypočítané z oneskorene uhradenej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej aj poistné a príspevky) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly včasnosti a správnosti odvodu poistného a príspevkov, t.j. od 02.07.2005 do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici; neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. Žalobca bol povinný uvedenú sumu uhradiť do 15 dní odo dňa doručenie tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že sa žalobca s uvedeným rozhodnutím nestotožnil, podal proti nemu odvolanie.
5. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19.05.2015 o predpísaní penále žalobcovi vo výške 34 237,64 eur.
6. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že správny orgán prvého stupňa vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne, porovnávanie včasnosti a správnosti odvodu poistného a príspevkov a zistil, že žalobca poistné a príspevky za obdobie január až máj 2005 odviedol po lehote splatnosti poistného a príspevkov, a preto mu bolo predpísané penále v sume 34 237,64 eur. Pokračovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.08.2005 predpísala žalobcovi (na základe vykonanej vonkajšej kontroly zo dňa 01.07.2005 – Protokol č. 801-199-AG05/2005-174) penále za obdobie január až október 2004 a december 2004 až máj 2005 v celkovej sume 35 601,73 eur (prvotná penalizácia), toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2005 a stalo sa vykonateľným dňa 20.10.2005. Penále predpísané týmto rozhodnutím bolo žalobcovi v sume 35 385,85 eur odpustené a žalobca zvyšnú sumu vo výške 215,88 eur zaplatil dňa 27.12.2007. Ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 07.09.2012 predpísala žalobcovi za obdobie január až máj 2005 penále (dopenalizácia) v sume 34 237,64 eur. Na základe žalobcom podaného odvolania, žalovaná rozhodla dňa 21.01.2013 rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 07.09.2012 čiastočne zmenila a čiastočne potvrdila. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2013. Následne žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/136/2013-79 zo dňa 16.10.2013, ktorý bol zmenený Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 18.11.2014 a to rozsudkom sp. zn. 1Sžso/65/2013 tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2015. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, viazaná právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opätovne vo veci rozhodla dňa 19.05.2015 rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX a žalobcovi predpísala penále za obdobie január až máj 2005 v sume 34 237,64 eur. Žalovaná následne citovala § 116 ods. 1, § 118 ods. 1, § 120 ods. 1 a 2, § 155 ods. 2 a 3, § 156, § 199 ods. 1 a 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 7/2005 Z.z.) a uviedla, že Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.09.2010 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči žalobcovi, pričom konštatoval, že pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih začatia reštrukturalizačného konania. Toto konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Takéto uznesenie sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po tom, čo bolo v Obchodnom vestníku skutočne zverejnené. V tomto prípade bolo uznesenie Okresného súdu Košice I o začatí reštrukturalizačného konania sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.09.2010 zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2010/181 dňa 21.09.2010 s tým, že za deň zverejnenia sa považuje deň 22.09.2010. Uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 18.10.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV/2010/204 zo dňa 22.10.2010, Okresný súd Košice I rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka (žalobcu). Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 09.03.2011 potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 21.02.2011 a ukončil reštrukturalizáciu žalobcu, toto uznesenie zo dňa 09.03.2011 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 dňa 16.03.2011 a nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011.
Žalovaná ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice neprihlasovala do reštrukturalizácie poistné a príspevky za obdobie uvedené v napadnutom rozhodnutí, t.j. obdobie január až máj 2005. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie dňa 19.05.2015, t.j. po schválení reštrukturalizačného plánu a po ukončení reštrukturalizácie žalobcu. Poistné a príspevky za obdobie január až máj 2005 tak neboli obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne. Žalovaný tvrdil, že aj keď sa predpísané penále týka obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, samotná pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále vznikla až 19.05.2015 (predpísaním penále rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa), t.j. v čase keď už bolo reštrukturalizačné konanie ukončené. Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka v reštrukturalizácii nebola uplatnená prihláškou a nepôsobili na ňu účinky začatého reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.). Žalovaná tiež vyslovila názor, že v súlade s výkladom ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. a zákona o SP sa poistné a príspevky, ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizácie penalizujú bez ohľadu na prebiehajúcu reštrukturalizáciu, resp. bez ohľadu na súdom potvrdený reštrukturalizačný plán z dôvodu, že tieto nároky nie sú súčasťou reštrukturalizačného plánu, tzn. že penalizácia takéhoto poistného a príspevkov nie je ovplyvnená procesmi reštrukturalizácie. Dodala, že penále ako sankcia za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou Sociálnej poisťovne až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Ďalej uviedla, že penále upravené osobitným právnym predpisom, t.j. zákonom sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistné a príspevky). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. Žalovaná opätovne poukázala na to, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom a príspevkoch za obdobie január až máj 2005 nebola prihlásená do reštrukturalizácie, a preto sa reštrukturalizačný plán nevzťahuje na penále viažuce sa na poistné a príspevky za obdobie január až máj 2005, ktoré vzniklo až po potvrdení reštrukturalizačného plánu, a teda v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu neexistovalo. Konštatovala, že Sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. túto možnosť Sociálnej poisťovni nevylučuje.
7. Žalovaná poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. A v závere konštatovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice zaslala žalobcovi „Oznámenie o odpustení povinnosti zaplatiť penále“ č. XXXXX-X/XXXX-XXX (podľa § 293ap zákona o SP v znení zákona č. 555/2007 Z.z.), že mu bolo penále predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXX- XXXX/XX zo dňa 07.09.2012 v sume 34 237,64 eur odpustené. Toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 07.09.2012 však bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/65/2013 zo dňa 18.11.2014 a vec bola vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie. Z uvedeného dôvodu sa stalo „Oznámenie o odpustení povinnosti zaplatiť penále“ bezpredmetným.
súdne konanie
8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXXX- XXXX/XX zo dňa 19.05.2015 správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov, a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a ich nezákonnosti. Žalobca tiež žiadal o odklad vykonateľnosti uvedených rozhodnutí podľa § 250c Občianskeho súdneho poriadku, ako i o priznanie náhrady trov konania.
9. Žalobca v správnej žalobe vzniesol námietku premlčania nároku žalovanej na zaplatenie penále za obdobie január až máj 2005, s tým, že mimo všeobecného konštatovania o dôsledkoch plynutia času pre samotný nárok, resp. jeho vymáhateľnosť túto námietku bližšie neodôvodnil. Poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XXXX a to v uvádzaní rôznych období dlžného obdobia a dlžnej sumy poistného a príspevkov s poukazom na obdobie marec 2009, máj až júl 2010. Ďalej namietal, že v postupe žalovanej existujú nedostatky v jej procesnom postupe pri ukončení, prerušení konania ako aj pri zrušení odpustenia penále.
Poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžso/65/2013, a konštatoval, že nárok žalovanej je tzv. starým dlhom žalobcu, vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku pohľadávky, t. j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. V prípade pohľadávok, ktoré vznikli z titulu, že dlžník porušil svoju povinnosť, rozhoduje, kedy k porušeniu povinnosti došlo (obdobie za mesiace január až máj 2005, máj 2009 a marec a apríl 2010 a august 2010 t. j. všetko pred obdobím začatia reštrukturalizačného konania). Poukázal tiež na to, že žalovaná bola účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona č. 7/2005 Z.z. a ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru vedela a musela vedieť o svojom práve, ako aj povinnosti, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, k čomu z jej strany vo vzťahu k predmetnému penále v zákonom stanovenej lehote v rámci uvedenej reštrukturalizácie nedošlo. Mal preto za to, že žalovaná mala postupovať podľa § 151 ods. 1 zákona o SP a uvedené staré pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnila odpísať, keďže na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť platiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Žalobca mal za to, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutiami a postupom správnych orgánov.
10. K správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 07.06.2016. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch za obdobie január až máj 2005 nebola Sociálnou poisťovňou prihlásená do reštrukturalizačného konania sp. zn. 31R/7/2010, a teda nebola ani zahrnutá do reštrukturalizačného plánu, teda nie je možné na predpísanie penále na uvedené obdobie aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. Dodala, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Tiež vyslovila názor, že Sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále povinnému subjektu aj napriek už ukončenej reštrukturalizácii, keďže žiadne ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. túto možnosť nevylučuje, a preto vydaním rozhodnutia o predpísaní penále nemôže byť porušený uvedený zákon. Vo vzťahu k námietke premlčania nároku Sociálnej poisťovne žalovaná uviedla, že žalobca do právoplatného ukončenia konania vo veci predpísania penále námietku premlčania nevzniesol. Penále za uvedené obdobie bolo pobočkou Sociálnej poisťovne predpísané po prvýkrát rozhodnutím č. 700-3413765212- GC0412 zo dňa 07.09.2012, teda ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty ustanovenej v § 147 ods. 1 zákona o SP. Žalovaná sa nestotožnila ani s námietkou o porušení procesného postupu v procese rozhodovania o povinnosti zaplatiť penále, pretože listom zo dňa 15.05.2013 pobočka Sociálnej poisťovne oznámila odpustenie povinnosti zaplatiť penále, a teda nerozhodovala formou rozhodnutia.
11. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/8/2016-49 zo dňa 28.06.2016 bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 19.05.2015, a to do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe v tejto veci. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2016.
12. Žalobca v replike zo dňa 25.10.2016 uviedol, že žalovaná nezdôvodnila, prečo do reštrukturalizačného konania neprihlásila aj penále za pohľadávky za sporné obdobie, nakoľko ich neprihlásenie má v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu za následok, že sa považujú za odpustené. K samotnému penále uviedol, že ako sankcia vzniká „ex lege“ teda ako dôsledok omeškania, a rozhodnutie žalovanej túto skutočnosť iba deklaruje. Poukázal aj na zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo vzniknú v budúcnosti. V závere poukázal aj na právne názory vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/65/2013.
13. Žalovaná na repliku žalobcu reagovala duplikou zo dňa 14.11.2018 v ktorej uviedla, že poistné a príspevky za obdobie január až máj 2005 žalobca uhradil na účet Sociálnej poisťovne ešte pred začatím reštrukturalizačného konania, tak ako to vyplýva z prílohy rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2015. Z uvedeného je zrejmé, že v čase začatia reštrukturalizačného konania pohľadávka na poistnom a príspevkoch za uvedené obdobie neexistovala. Žalobca síce uhradil poistné a príspevky za mesiace január až máj 2005, ale pri ich úhrade nedodržal lehotu splatnosti ustanovenú v § 143 ods. 2 zákona o SP, t. j. poistné a príspevky za príslušné
kalendárne mesiace neodviedol včas, a preto bola Sociálna poisťovňa povinná v súlade s § 240 ods. 1 zákona o SP penále predpísať. Penále za oneskorenú úhradu poistného a príspevkov za január až máj 2005 nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizácie vzhľadom na to, že v čase kedy sa reštrukturalizačné konanie začalo, pohľadávka na penále za uvedené obdobie ešte neexistovala a táto bola prvýkrát predpísaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX dňa 07.09.2012 a po jeho zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo opätovne predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXXXXXXXXXXXX- XXXX/XX zo dňa 19.05.2015. Opäť zdôraznila, že penále za sporné obdobie ako pohľadávka Sociálnej poisťovne tak vzniklo až jeho predpísaním. Žalovaná zopakovala svoj právny názor, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Zároveň zdôraznila, že v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o SP neexistuje právna prekážka na predpísanie penále po skončení reštrukturalizácie. Citovaný zákon taktiež neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Následne žalovaná poukázala na právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Sžso/3/2013 zo dňa 10.12.2013 s tým, že „ ... je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu (rozumej penále) uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí“. V závere tohto stanoviska žalovaný poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Košiciach vo veciach pod sp. zn. 7S/9/2016 a sp. zn. 7S/21/2016, v ktorých bola riešená obdobná právna situácia.
14. Na pojednávaní konanom dňa 06.03.2017 súd oznámil účastníkom konania, že rozsudok vo veci bude vyhlásený dňa 28.03.2017. Dňa 28.03.2017 bol vo veci vyhlásený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/8/2016-84 (v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/8/2016-118 zo dňa 03.10.2017), ktorým súd rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2015 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie; žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že vzhľadom na nesporný skutkový stav veci je toho názoru, že bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne prihlásiť svoju pohľadávku (penále za oneskorene uhradenú sumu na poistné a príspevky za obdobie január až máj 2005 v sume 34 237,64 eur), ktorá jej musela byť ku dňu začatia reštrukturalizačného konania celkom čo do presnosti a konkrétnosti zrejmá, prihlásiť do reštrukturalizačného konania. V prípade ak sa tak nestalo, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku, právo Sociálnej poisťovne na vymáhanie tejto pohľadávky zaniklo a z tejto pohľadávky sa tak stala len naturálna obligácia, ktorú však nie je možné voči žalobcovi viac vymáhať. Uviedol tiež, že je toho názoru, že penále ako sankcia za omeškanie vzniká „ex lege“ ako dôsledok omeškania, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní penále len deklaruje túto skutočnosť. K námietke žalobcu o premlčaní nároku Sociálnej poisťovne na predpísanie povinnosti zaplatiť penále, ktorú vzniesol v priebehu súdneho konania súd uviedol, že táto námietka je nedôvodná, pretože Sociálna poisťovňa, pobočka Košice povinnosť zaplatiť penále v tejto veci predpísala počas plynutia zákonnej 10 ročnej premlčacej lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona o SP, a žalobca sa premlčania nároku na penále v priebehu konania pred správnym orgánom ani nedovolával. Ako nedôvodné vyhodnotil súd aj namietané procesné pochybenia správneho orgánu prvého ako i žalovanej.
15. Žalovaná sa s rozsudkom pôvodného správneho súdu zo dňa 28.03.2017 nestotožnila a podala proti nemu kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 10Sžsk/41/2017 zo dňa 18.07.2018 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/8/2016-84 zo dňa 28.03.2017 v znení opravného uznesenia č.k. 7S/8/2016-118 zo dňa 03.10.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 9Sžso/10/2013 zo dňa 28.04.2014 a sp.zn. 7Sžso/36/2012 zo dňa 25.09.2013 a konštatoval, že pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu penále za omeškanie s platením poistného za obdobie január až máj 2005 vznikla až jeho predpísaním rozhodnutím zo dňa 19.05.2015, teda po skončení reštrukturalizácie, čo znamená, že v čase prihlasovania pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní neexistovala, a preto nemohla byť prihlásená. Dodala tiež, že reštrukturalizácia sa v tomto prípade nedotkla ani poistného, z ktorého bolo predpísané penále, pretože išlo o obdobie omeškania pred začatím reštrukturalizácie.
V závere kasačný súd poukázal na list žalovanej zo dňa 04.01.2016, ktorý je obsahom administratívneho spisu, a ktorým žalobcovi oznámila odpustenie povinnosti zaplatiť predmetné penále predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2015 v sume 34 237,64 eur s odkazom na ustanovenie § 293ap zákona o SP.
16. Po vrátení veci kasačným súdom, pôvodný správny súd opätovne na pojednávaní konanom dňa 06.03.2019 oznámil účastníkom konania, že rozsudok vo veci bude vyhlásený dňa 11.03.2019. Dňa 11.03.2019 bol vo veci vyhlásený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/147/2018-17, ktorým súd opätovne rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.12.2015 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2015 a vec jej vrátil na ďalšie konanie; žalobcovi priznal voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu penále v preskúmavanej veci vznikla jeho predpísaním, a to rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2015, teda až po ukončení reštrukturalizačného konania žalobcu. K námietke premlčania nároku na penále, uplatnenou žalobcom v správnej žalobe súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná, a teda podľa názoru súdu, penále predpísané rozhodnutím zo dňa 19.05.2015 bolo predpísané po uplynutí zákonom stanovenej desaťročnej lehoty. Dodal, že žalobca bol oprávnený vzniesť námietku týkajúcu sa premlčania uplatneného nároku aj v súdnom konaní, a to aj za situácie, že takáto námietka v konaní pred správnymi orgánmi vznesená nebola. K oznámeniu žalovanej zo dňa 04.01.2016 (o odpustení povinnosti žalobcovi zaplatiť predmetné penále) súd uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 135 ods. 2 SSP zákonnosť tohto oznámenia, majúceho za následok nevymáhateľnosť nároku žalovanej, ktoré nesporne zasahuje do práv a povinností žalobcu, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tejto veci.
17. Žalovaná sa opätovne s rozsudkom pôvodného správneho súdu zo dňa 11.03.2019 nestotožnila a podala proti nemu kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 10Sžsk/6/2019 zo dňa 30.06.2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/147/2018-17 zo dňa 11.03.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že právo predpísať penále nie je postihované preklúziou práva, ale jeho premlčaním, ktoré musí namietať povinný subjekt. Keďže žalobca námietku premlčania v konaní vo veci predpísania penále nevzniesol, neobstojí záver, že preskúmavané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. e/ SSP dodal, že žalobca v správnej žalobe uviedol iba toľko, že „uplatňuje a vznáša námietku premlčania nároku žalovanej“ bez akéhokoľvek odôvodnenia, teda bez toho, aby vymedzil, prečo by mohol takúto námietku uplatniť až v konaní pred súdom, ani prečo nie je v tejto súvislosti relevantné pôvodné rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré bolo vydané v rámci zákonnej premlčacej lehoty, a ktoré bolo zrušené súdom a tieto dôvody za neho hľadal súd. V závere kasačný súd opäť poukázal na list žalovanej zo dňa 04.01.2016, ktorý je obsahom administratívneho spisu, a ktorým žalobcovi oznámila odpustenie povinnosti zaplatiť predmetné penále predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2015 v sume 34 237,64 eur, a to s odkazom na ustanovenie § 293ap zákona o SP, pričom z tejto skutočnosti možno usudzovať, že žalobca pokračuje v spore zrejme iba s úmyslom získať trovy konania od žalovanej.
18. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd).
19. Písomným podaním zo dňa 11.10.2023 bolo súdu oznámené, že žalobca vstúpil dňa 17.02.2022 do konkurzu na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 26K/24/2021-125 zo dňa 24.01.2022 a správcom konkurznej podstaty úpadcu (žalobcu) súd menoval spoločnosť TETRA INSOLVENCY, k.s.
20. Správny súd v Košiciach na žiadosť žalobcu nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.01.2024. Na žiadosť žalobcu (žiadal o primeranú lehotu na prípravu na pojednávanie) súd pojednávanie zrušil
a nariadil pojednávanie na deň 23.01.2024. Po nahliadnutí žalobcu do súdneho spisu dňa 18.01.2024, žalobca písomným podaním zo dňa 19.01.2024 opätovne požiadal o primeranú lehotu na preštudovanie spisu a prípravu na pojednávanie. Súd opätovne žalobcovi vyhovel, termín nariadeného pojednávania zrušil a na prejednanie a rozhodnutie vo veci určil termín pojednávania na deň 13.02.2024. Dňa 13.02.2024 sa na pojednávanie žalovaná nedostavila, no svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním zo dňa 08.02.2024 a súhlasila, aby súd vo veci rozhodol bez jej účasti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalobca. Ten svoju neprítomnosť elektronicky ospravedlnil až po skončení pojednávania.
názor správneho súdu
21. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.02.2024, keď dospel k záveru že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania ako ani náhradu trov kasačného konania nepriznal.
22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
27. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
28. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o SP), do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále.
29. Podľa § 143 ods. 1 a 2 zákona o SP v znení platnom v roku 2005, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak ( ods. 1) a poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je
splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň ( ods. 2).
30. Podľa § 147 ods. 1 zákona o SP, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 148 ods. 1 zákona o SP, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
32. Podľa § 151 ods. 2 písm. h/ zákona o SP, Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
33. Podľa § 240 ods. 1 zákona o SP, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 293ap zákona o SP, Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára 2008.
35. Správny súd mal za preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradami poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej aj poistné a príspevky) za mesiace január až máj 2005, v dôsledku čoho mu bolo predpísané penále rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 07.09.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky však svojim rozhodnutím sp. zn. 1Sžso/65/2013 zo dňa 18.11.2014 uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 07.09.2012 v spojení s rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 21.01.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodla o penále opätovne rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2015 potvrdeným žalovanou napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.12.2015. Sporným nie je ani to, že poistné a príspevky boli žalobcom zaplatené oneskorene a v čase začatia reštrukturalizačného konania už boli uhradené. Bolo tiež preukázané, že zverejnením uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 18.10.2010 v Obchodnom vestníku č. OV/2010/2004 zo dňa 22.10.2010 Okresný súd Košice I rozhodol o povolení reštrukturalizácie žalobcu (dlžníka). Následne, Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31R/7/2010 zo dňa 09.3.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52, potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu a reštrukturalizáciu ukončil.
36. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu k žalobným námietkam žalobcu uvádza, že penále podľa § 240 ods. 1 zákona o SP nie je príslušenstvom pohľadávky, ani nie je akcesorickým záväzkom a nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením povinnosti zaplatiť poistné včas a v správnej výške vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále, a až týmto momentom dochádza ku vzniku pohľadávky. Pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu penále za omeškanie s platením poistného za obdobie január až máj 2005 vznikla až jeho predpísaním rozhodnutím zo dňa 19.05.2015, teda po skončení reštrukturalizácie, čo znamená, že v čase prihlasovania pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní neexistovala, a preto nemohla byť prihlásená.
37. Súd s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023 uvádza, že premlčanie podľa § 147 zákona o SP nemá účinky preklúzie, a žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka. Záverom veľký senát konštatoval, že „Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h/ zákona o SP takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 zákona o SP cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona o SP sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 zákona o SP pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h/ zákona o SP.“
38. Nakoľko Sociálna poisťovňa, pobočka Košice dňa 19.05.2015 predpísala žalobcovi penále za poistné a príspevok za mesiace január až máj 2005, a žalobca nenamietol premlčanie práva predpísať penále v konaní pred správnymi orgánmi, vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu sa žalovaná nemusela zaoberať otázkou premlčania. Navyše, po právoplatnom predpísaní sporného penále už takúto námietku nie je možné uplatniť, a preto jej rozhodnutie nemôže byť „nezákonné“ len preto, že sa premlčaním nezaoberala.
39. Súd tiež dodáva, že v danom prípade by nebol správny ani postup Sociálnej poisťovne podľa citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 druhá veta zákona o SP, a to odpísať pohľadávku, na plnenie ktorej žalobca nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu, lebo nešlo o pohľadávku, prihlásenú v reštrukturalizačnom konaní. Reštrukturalizácia sa v tomto prípade nedotkla ani poistného a príspevku, z ktorého bolo predpísané penále, pretože išlo o obdobie omeškania pred začatím reštrukturalizácie.
40. Navyše súd dáva do pozornosti, že listom žalovanej zo dňa 04.01.2016 bolo žalobcovi oznámené odpustenie povinnosti zaplatiť predmetné penále predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- XXXX/XX zo dňa 19.05.2015 v sume 34 237,64 eur.
41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
42. O trovách konania ako i trovách kasačného konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. v spojení s § 467 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania ako ani trov kasačného konania, pretože žalobca nemal v konaní v konečnom dôsledku úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.