Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/32/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov: JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. O. Y. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pod sp. zn. EX 72/2010, o vymoženie uloženej povinnosti 66,38 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -34 zo dňa 18.04.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ust. o priestupkoch, a Exekučného poriadku. Vecne argumentoval tým, že po preskúmaní exekučného titulu zistil, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania, treba posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu, t.j. účinnej do 31.08.2008. Prekluzívna lehota upravená v platila do 31.08.2008, pričom v predmetnom konaní začala plynúť od 07.05.2008 a uplynula dňa 06.05.2011, teda v čase, keď už zákon o priestupkoch túto prekluzívnu lehotu neupravoval. V prípade, že už začala plynúť lehota podľa ustanovenia z. č. o priestupkoch v znení do 31.8.2008, ktoré ustanovovalo možnosť vykonať rozhodnutia v lehote 3 rokov, musí doplynúť, teda nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Lehota, ktorá už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného v čase jej začatia plynutia. V takom prípade teda platí, že výkon rozhodnutia musí byť v stanovenej lehote nielen začatý, ale aj ukončený - uskutočnený. K tejto preklúzii je nevyhnutné prihliadať v každom štádiu konania z úradnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, že prekluzívna lehota uplynula až v čase, kedy ju zákon už neupravoval, nemožno po uplynutí tejto lehoty pokračovať vo výkone exekúcie. Exekučný titul sa tak stal neúčinným a preto súd prvej inštancie s poukazom na Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Oprávnený zastáva názor že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nedôvodne. Novelou bolo ustanovenie s účinnosťou odo dňa 01.09.2008 zo zákona o priestupkoch vypustené a novela zákona o priestupkoch neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by odkazovali na aplikáciu ustanovenia zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 v prípade, keď rozhodnutie, ktoré je podkladom pre exekúciu bolo vydané v období pred 01.09.2008 a trojročná lehota ustanovená na jeho výkon uplynula v období od 01.09.2008. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Exekučným titulom v predmetnej veci je blok na pokutu nezaplatenú na

mieste evidenčné číslo AA 682584 zo dňa 21.04.2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.04.2008. Trojročná lehota na vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. dňa 06.05.2008 a uplynula dňa 06.05.2011. Ide nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely neskončila. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má oprávnený za to, že v tomto exekučnom konaní už nemožno aplikovať staršiu právnu úpravu, pretože ide o právnu normu, ktorá v rozhodnom období už platná nebola. Pokiaľ ide o samotnú lehotu na výkon rozhodnutia oprávnený poukazuje na ustanovenie zákona o priestupkoch. V zmysle zákona o priestupkoch účinného v rozhodnom čase teda už nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu pokuty, ale postačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nahradeniu výkonu rozhodnutie. Oprávnený je názoru, že na zastavenie exekúcie z titulu uplynutia prekluzívnej lehoty nie sú zákonné dôvody a v predmetnej exekúcie by sa malo pokračovať.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( Exekučného poriadku) a že má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa až , podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa bez nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

4. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( až ) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

7. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje.

8. V zmysle o priestupkoch (v znení účinnom do 31.8.2008) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

9. Za účelom predchádzania prieťahom a v záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nie je lehotou v ktorej by mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený. Táto lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.

10. Toto ustanovenie bolo novelizované s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo vypustené. S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon takéhoto rozhodnutia s poukazom na zákona o priestupkoch vzťahuje ust. Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav.

11. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste evidenčné číslo AA 682584 zo dňa 21.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2008 vykonateľnosť dňa 06.05.2008. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 06.05.2011 po účinnosti novelizácie kedy sa už na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. Správneho poriadku.

12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

13. Nakoľko novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to ust. § 71 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia, s poukazom na zákaz retroaktivity právnej normy. Navyše lehota, ktorá už raz začala plynúť, by mala skončiť podľa právneho poriadku platného v čase začatia jej plynutia.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 06.05.2011. Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa márnym uplynutím tejto lehoty stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca z predmetného bloku. V dôsledku toho bolo potom dôvodné, aby súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

15. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).