Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-32-2019.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/32/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov: JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. O. Y. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pod sp. zn. EX 72/2010, o vymoženie uloženej povinnosti 66,38 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7Er/169/2010-34 zo dňa 18.04.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vecne argumentoval tým, že po preskúmaní exekučného titulu zistil, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania, treba posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu, t.j. účinnej do 31.08.2008. Prekluzívna lehota upravená v § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. platila do 31.08.2008, pričom v predmetnom konaní začala plynúť od 07.05.2008 a uplynula dňa 06.05.2011, teda v čase, keď už zákon o priestupkoch túto prekluzívnu lehotu neupravoval. V prípade, že už začala plynúť lehota podľa ustanovenia § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008, ktoré ustanovovalo možnosť vykonať rozhodnutia v lehote 3 rokov, musí doplynúť, teda nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Lehota, ktorá už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného v čase jej začatia plynutia. V takom prípade teda platí, že výkon rozhodnutia musí byť v stanovenej lehote nielen začatý, ale aj ukončený - uskutočnený. K tejto preklúzii je nevyhnutné prihliadať v každom štádiu konania z úradnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, že prekluzívna lehota uplynula až v čase, kedy ju zákon už neupravoval, nemožno po uplynutí tejto lehoty pokračovať vo výkone exekúcie. Exekučný titul sa tak stal neúčinným a preto súd prvej inštancie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Oprávnený zastáva názor že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nedôvodne. Novelou zákona o priestupkoch vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo ustanovenie § 88 ods. 1 s účinnosťou odo dňa 01.09.2008 zo zákona o priestupkoch vypustené a novela zákona o priestupkoch neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by odkazovali na aplikáciu ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 v prípade, keď rozhodnutie, ktoré je podkladom pre exekúciu bolo vydané v období pred 01.09.2008 a trojročná lehota ustanovená na jeho výkon uplynula v období od 01.09.2008. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 12/2012. Exekučným titulom v predmetnej veci je blok na pokutu nezaplatenú na
mieste evidenčné číslo AA 682584 zo dňa 21.04.2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.04.2008. Trojročná lehota na vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. dňa 06.05.2008 a uplynula dňa 06.05.2011. Ide nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má oprávnený za to, že v tomto exekučnom konaní už nemožno aplikovať staršiu právnu úpravu, pretože ide o právnu normu, ktorá v rozhodnom období už platná nebola. Pokiaľ ide o samotnú lehotu na výkon rozhodnutia oprávnený poukazuje na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch. V zmysle zákona o priestupkoch účinného v rozhodnom čase teda už nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu pokuty, ale postačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nahradeniu výkonu rozhodnutie. Oprávnený je názoru, že na zastavenie exekúcie z titulu uplynutia prekluzívnej lehoty nie sú zákonné dôvody a v predmetnej exekúcie by sa malo pokračovať.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
4. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
5. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.
7. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje.
8. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do 31.8.2008) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Za účelom predchádzania prieťahom a v záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nie je lehotou v ktorej by mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený. Táto lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.
10. Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo vypustené. S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon takéhoto rozhodnutia s poukazom na § 51 zákona o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav.
11. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste evidenčné číslo AA 682584 zo dňa 21.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2008 vykonateľnosť dňa 06.05.2008. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 06.05.2011 po účinnosti novelizácie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. kedy sa už na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
13. Nakoľko novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to ust. § 71 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia, s poukazom na zákaz retroaktivity právnej normy. Navyše lehota, ktorá už raz začala plynúť, by mala skončiť podľa právneho poriadku platného v čase začatia jej plynutia.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 06.05.2011. Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa márnym uplynutím tejto lehoty stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca z predmetného bloku. V dôsledku toho bolo potom dôvodné, aby súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
15. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 387 C.s.p. potvrdil.
16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).