Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4T-50-2023.pdf
PDF · 79.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/50/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 02. 2024 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom D. XXX, C., pre ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom C., D. XXX,
j e v i n n ý, ž e
dňa 8. augusta 2023 asi o 20.30 h riadil osobné motorové vozidlo značky E. F., evidenčného čísla C., po miestnej komunikácii ulice G. H. C. D., smerom od kruhovej križovatky k hotelu I., kde v úseku cesty pri bývalom internáte J. J., bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru C. D., pričom vykonanými dychovými skúškami na alkohol bolo zistené, že mal v čase vykonania dychových skúšok dňa 08.08.2023 o 20.36 h hladinu alkoholu v krvi zvýšenú na 0,87 mg/l a o 20.51 h na 1,00 mg/l,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 289 ods.1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (slovom: tri) mesiace.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 12 (slovom: dvanásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa obžalovanému, počas skúšobnej doby, ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 (slovom: tridsať) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 5 Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.
Okresný súd Trenčín dňa 11. 12. 2023 vydal trestný rozkaz sp. zn. 4T/50/2023-81, ktorý nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný voči trestnému rozkazu podal odpor.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 02. 2024 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“.
Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.
Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmery a to oboznámením sa správami na obžalovaného a výsluchom A. K. C. k ochrannému opatreniu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
Z miesta bydliska je hodnotený priemerne.
Od posledného zamestnávateľa je hodnotený taktiež priemerne.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov má zaznamenaný jeden priestupok, vyriešený blokovou pokutou.
Doposiaľ súdne trestaný nebol.
V rámci prípravného konania bol vypracovaný znalecký posudok z odboru psychiatrie a to na závislosť obžalovaného na alkohole a iných návykových látkach. V pôvodnom znaleckom posudku znalec A. K. C. doporučil za účelné a prospešné menovanému uložiť ochrannú protialkoholickú liečbu v ústavnej forme.
Práve túto formu ochrannej liečby obžalovaný namietal s tvrdením, že v súčasnej dobe alkoholické nápoje nepije, má nové zamestnanie a sám sa rozhodol vysporiadať so svojou závislosťou, s tým, že podľa jeho názoru, nie je potrebné mu ukladať liečbu ústavnou formou, ale stačí mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktorú liečbu by aj absolvoval.
Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil svoj znalecký posudok o závery s tým, že vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho postoj k svojej závislosti, ako aj skutočnosť, že alkoholické nápoje vo zvýšenej miere prestal konzumovať, prehodnotil svoje závery a doporučil súdu uloženie protialkoholickej liečby ambulantnou formou s odôvodnením, že v súčasnej dobe je takáto forma liečby postačujúca.
Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovaného o vine ku skutku, potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., nakoľko súd mal za preukázané a to aj samotným vyhlásením obžalovaného, že tento vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovaného boli splnené tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák., teda viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a svojim vyhlásením napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. teda pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 3:0 v prospech poľahčujúcich.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obmedzenia spočívajúce najmä v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Trest zákazu činnosti môže súd uložiť až na 1 rok až 10 rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery dospel súd k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, teda pri dolnej sadzbe s primeraným podmienečným odložením so skúšobnou dobou na 12 mesiacov, teda na dolnej hranici sadzby je trestom adekvátnym a takto uloženým druhom trestu a jeho výmerou bude zabezpečený prevýchovný účel trestu.
Nakoľko podľa znaleckého posudku obžalovaný trpí syndrómom závislosti na alkohole a trestnej činnosti sa dopustil pod vplyvom tejto návykovej látky, súd v zmysle 73 ods. 2 písm. d), ods. 5 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. tomuto uložil ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme.
Nakoľko svojim konaním hrubo porušil zásady v cestnej premávke, vozidlo riadil po požití alkoholu, čím preukázal značnú nedisciplinovanosť, súd mu v zmysle § 61 uložil primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov.
Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).