Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-223-2000.pdf
PDF · 77.52 KB
Case nature
Subarea
6Er/223/2000
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnených: 1/ Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, 2/ Ravil s.r.o., Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 790 869 proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo Hniezdne, IČO: 00204391, Hniezdne 1, 065 01 Hniezdne v konaní o vymoženie 8 595,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi, Exekútorský úrad Svit so sídlom Okružná 17, 059 21 Svit vo výške 9,96 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávnených podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 8 595,00 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Starej Ľubovni, č. k. 40/1997 zo dňa 26.9.1997. Súd vydal súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Jurašovskému, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa so sídlom Levočská 3, 064 01 Stará Ľubovňa, dňa 24. 3. 2000 poverenie pod číslom 5710 * 003244. Náhradníkom odvolaného súdneho exekútora Mgr. Jána Jurašovského sa ku dňu 1.7.2016 stal JUDr. Dušan Sopko, Exekútorský úrad Svit so sídlom Okružná 17, 059 21 Svit.
2. Dňa 31.5.2019 bol súdu doručený podnet oprávneného v 1. rade na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku práva na vymáhanie pohľadávky uplynutím prekluzívnej lehoty podľa ustanovenia § 25 odsek 2 zákona č. 274/1994 Z. z. Súdny exekútor si na základe výzvy súdu zo dňa 5.8.2019 uplatnil trovy exekúcie vo výške 36,52 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 148 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. Podľa § 277 ods. 1 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z., o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z., o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
9. V čase vydania i právoplatnosti predmetného exekučného titulu, zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni neupravoval v ust. § 25 tohto zákona, ani inde, zánik práva vymáhať poistné, resp. možnosti vykonania rozhodnutia preklúziou. Až novelou predmetného zákona č. 242/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.7.2001, v ust. § 25 ods. 2 bolo zakotvené, že rozhodnutie príslušnej poisťovne o pohľadávkach na poistnom možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ostatne citovaný zákon pritom neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia.
10. Zákon č. 274/1994 Z. z. bol následne zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2004, pričom zákonodarca v ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a ďalšie vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
11. V danom prípade, teda po vydaní a právoplatnosti vykonávaného exekučného titulu došlo novelizáciami zákona č. 274/1994 Z. z. k zakotveniu 10-ročnej prekluzívnej lehoty na možnosť vykonať rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané (§ 25 ods. 2 cit. zákona), a to s účinnosťou od 1.7.2001. S poukazom na § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 274/1994 Z. z., keďže vymáhaná povinnosť platiť poistné vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 31.12.2003 splnená, pri vymáhaní po 31.12.2003 je potrebné postupovať podľa predpisov činných do 31.12.2003 zákona č. 274/1994 Z. z.
12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, kedy k vzniku, k zmene alebo k zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (obdobne porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže preklúzia - zánik práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote 10 rokov je pre adresáta - povinného z rozhodnutia výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, keď v čase právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia zákon takýto inštitút vôbec nepoznal, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, aplikovať ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2001, zavedenom novelou zákona č. 242/2001 Z. z.,
aj na vykonávané rozhodnutie, hoci nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou znenia § 25 ods. 2 cit. zákona.
14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že v zmysle citovaných právnych predpisov pre posúdenie prekludovania práva oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v zmysle §-u 25 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. (v znení zákona č. 242/2001 Z. z.) je pohľadávka oprávneného prekludovaná.
15. Vzhľadom na to, že exekučný titul - rozhodnutie č. k. 40/1997 zo dňa 26.9.1997, nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.1997 a vykonateľnosť dňa 16.10.1997, v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona NR SR č. 274/1994 v znení účinnom do 31.12.2003, prekluzívna doba na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie trvala od 16.10.1997 do 16.10.2007. Odo dňa 17.10.2007 bol nárok oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý mu vyplýva z exekučného titulu, prekludovaný.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd exekúciu zastavil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 odsek 1 písmeno f) Exekučného poriadku, pretože zistil stratu účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na vykonanie exekučného titulu, čím došlo k zániku vymáhaného nároku.
17. Keďže účastníkom exekučného konania nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 CSP (a contrario) tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
18. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 15, 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 9,96 eur a v zmysle § 197 ods. 1 EP, v znení účinnom do 31. 3. 2017, zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z: § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 3,32 eur
Trovy exekúcie celkom: 9,96 eur
19. Súdny exekútor si v časti náhrad odmeny účtoval paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur za jednotlivé úkony. Súdny exekútor si vypočítal odmenu vo výške 36,52 eur. Súdny exekútor si túto odmenu vypočítal nesprávne. Paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a za doručenie exekučného príkazu si uplatňuje viackrát, čo je v rozpore s vyhláškou. Z gramatického výkladu vyplýva, že úmyslom bolo priznať len raz odmenu za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a za doručenie exekučného príkazu, bez ohľadu na to, koľko ich bolo zasielaných. Keby sa mala odmena priznávať za každé doručenie, bolo by použité ustanovenie ako napr. každé zisťovanie majetku. Preto nie je možné priznať odmenu za viacnásobné doručovanie. Súd tiež nepriznal odmenu za úkony návrh na zmenu účastníka konania (2 x), doručenie prihlášky do dražby a oznámenie stavu konania, nakoľko nejde o úkony odmeňované paušálne vo výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky.
20. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno
pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).