Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-33-2009.pdf
PDF · 72.2 KB
Case nature
Subarea
37Er/33/2009
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 811 08 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Ľ. U., B.. XX.XX.XXXX, Y. Č.. XXXXX/X, XXX XX X., o vymoženie uloženej povinnosti takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 37Er/33/2009 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha, pod spis. zn.: EX 29110/2008, zastavuje. II. Súd oprávnenému a povinnému nepriznáva náhradu trov konania. III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi, Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad č. 79, 831 01 Bratislava, sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.02.2009 vydal tunajší súd poverenie č. 5102 063403, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 08.03.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom oznámil súdu, že z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu.
3. Dňa 21.03.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že na majetok povinného bol podľa § 167a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyhlásený konkurz. Súdny exekútor z uvedeného dôvodu žiada exekučné konanie zastaviť a zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor vyčíslil vo výške 115,67 €.
4. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, teda dňa 19.01.2005 (ďalej len „ zákon o priestupkoch“), „Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.“.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Exekučný poriadok v znení účinnom v rozhodnom čase, „Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.“.
6. Preštudovaním súdneho spisu súd zistil, že v danej veci nastali ešte v roku 2010 predpoklady odôvodňujúce bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie. Nakoľko tieto skutočnosti nastali dávno predtým, ako súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, súd rozhodol o zastavení exekúcie na základe zákonných skutočností, ktoré nastali skôr. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydanom Krajským riaditeľstvom policajného zboru Bratislava, č. AA 1509102, zo dňa 08.03.2007
(ďalej len „rozhodnutie“). Pokiaľ ide o preklúziu uvedeného rozhodnutia, súd konštatuje, že preklúziu upravoval zákon o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Novelou uvedeného zákona, zákonom č. 298/2008, bolo ustanovenie §88 ods. 1, s účinnosťou odo dňa 01.09.2008, zo zákona o priestupkoch vypustené. Pokiaľ však ide o rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, 3 ročná prekluzívna lehota v čase vydania rozhodnutia bola účinná. Keďže bolo rozhodnutie vykonateľné dňom 23.07.2007, prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula dňom 23.07.2010, čo bol zároveň posledný deň kedy bolo možné rozhodnutie vykonať. Súd ma tak za preukázané, že predmetný exekučný titul sa tak stal neúčinným.
7. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
8. Podľa § 243j Exekučného poriadku v platnom znení, „V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.“.
9. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 01. apríla 2017, „Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.“.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“.
11. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 Civilného sporového poriadku (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 3 M Cdo 32/2012 uviedol, že podľa § 197 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie môže uložiť súd oprávnenému, aby znášal trovy exekúcie. Podmienkou je však zavinenie oprávneného alebo nemajetnosť povinného. V predmetnom konaní je nesporné, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) a v danom prípade nebolo exekučné konanie zastavené ani z dôvodu uvedeného v § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, čo sú jediné dôvody, kedy možno zaviazať k úhrade nevyhnutných trov exekúcie oprávneného. Súdny exekútor síce navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§203 ods. 3 Exekučného poriadku), avšak k splneniu zákonného predpokladu na zastavenie exekúcie (strata účinnosti exekučného titulu) došlo skôr a podľa názoru súdu je potrebné uprednostniť skorší dôvod na zastavenie exekúcie. Preto súd zastavil exekučné konanie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b), čím nedošlo k splneniu podmienok, na základe ktorých by súd mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného. Aj podľa názoru Ústavného súdu nesie súdny exekútor riziko, že pri výkone exekúcie nebudú uspokojené všetky jeho nároky, čo je však do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie (II. ÚS 432/2008-16 zo dňa 16.12.2008). Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983 séria A, č. 70), kde bolo zdôraznené, že riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu súvisiacej s určitou profesiou je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24.01.2008).
13. Preštudovaním súdneho spisu súd konštatuje, že v danom prípade existujú skutočnosti, odôvodňujúce rozhodnutie nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Tento záver vyplýva najmä zo skutočnosti, že súdny exekútor nepredložil vec súdu bezodkladne po tom, ako nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, aj napriek tomu, že o týchto dôvodoch mal mať vedomosť. Súd má teda za to, že súdny exekútor svojim postupom nedôvodne predlžoval exekúciu aj napriek tomu, že exekučný titul je už od roku 2010 prekludovaný.
14. Na základe vyššie uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.