Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-15-2017.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7Er/15/2017
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, vec sa týka Regionálneho riaditeľstva Košice, so sídlom Štúrova 7, 040 01 Košice, proti povinnému: X. S., V.. E., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXX/XX, XXX XX N. G., pre vymoženie 132,84 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom Exekútorského úradu Mlynárska 16, 040 01 Košice pod spisovou značkou EX 180/2017
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom pod sp. zn. EX 180/2017 sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 48,95 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 16.01.2017 na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Ondáša, so sídlom v Košiciach, Mlynárska 16, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 132,84 Eur s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, č. k.. 5C/132/2016-13 zo dňa 12.08.2016.
2. Dňa 14.06.2017 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Dňa 11.02.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného (nie návrh, keďže v tejto časti konania nie je účastníkom konania, a teda nie je ani oprávnený podávať návrh na zastavenie exekúcie). Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil bola súdu doručená aj špecifikácia trov exekúcie, ktorých náhradu žiadal súdny exekútor priznať.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície"), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
9. Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Poverený súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný, a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Elektronickou lustráciou dopravného inšpektorátu bolo súdnym exekútorom zistené, že povinný nie je vlastníkom a ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Elektronickou lustráciou SCB z dostupných bánk bolo zistené, že povinný nemá vedený účet v žiadnej z bánk. Lustráciou povinného v rámci Katastra nehnuteľností bolo súdnym exekútorom zistené, že povinný nie je vlastníkom a ani podielovým spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Lustráciou povinného v rámci Centrálneho registra exekúcii bolo súdnym exekútorom zistené, že voči povinnému je vedených celkom 14 exekučných konaní. Tunajší súd lustráciou povinného v rámci portálu www.zoznam.dlžník.sk zistil, že povinný má ku dňu 25.11.2019 dlh v Sociálnej poisťovni vo výške 6.422,57 eur. Elektronickou lustráciou SCB z dostupných bánk bolo tunajším súdom zistené, že povinný nemá ku dňu 03.12.2019 vedený účet v žiadnej z bánk. Elektronickou lustráciou dopravného inšpektorátu bolo tunajším súdom zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Súd lustráciou povinného v rámci Sociálnej poisťovne zároveň zistil, že povinný je t. č. zamestnancom S. S. podnikajúceho pod obchodným menom S. S. S.. S.. N., N. S. K. H. XX, XXX XX N. G., F.: XX XXX XXX s priemerným mesačným zárobkom vo výške 57,73 eur, tzn. že jeho príjem je nižší než je stanovená úroveň sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v zmysle § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 183/2019 Z. z. o úprave súm životného minima, t. j. povinný má príjem nižší než 210,20 eur. Súd lustráciou povinného v rámci Sociálnej poisťovne zároveň zistil, že povinný t. č. nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia a ani poistenia v nezamestnanosti. Lustráciou povinného v rámci Živnostenského registra bolo tunajším súdom zistené, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 08.10.2016. Lustráciou povinného v rámci Obchodného registra bolo zistené, že povinný t. č. nie je spoločníkom a ani konateľom v žiadnej obchodnej spoločnosti.
10. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
11. Súd sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného opieral aj o rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13CoE/23/2014 a Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7CoE/52/2014 a sp. zn. 1CoE/52/2013, v ktorých sa konštatuje, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť nejaký majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodnutia. Obdobne Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení, sp. zn. 5CoE/133/2014 zároveň konštatoval, že nie je možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
12. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
13. Súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
14. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
16. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
18. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 48,95 eur.
19. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
20. Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
22. Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky, a to konkrétne poštové výdavky celkovo v sume 7,62 Eur (6,35 Eur + 1,27 Eur 20% DPH) a poplatok za elektronické lustrácie (ISEB, REGOB, banky) celkovo v sume 1,50 Eur (1,25 Eur + 0,25 Eur 20% DPH), ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
23. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
24. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, v zmysle ust. § 196 EP sa jeho odmena zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, tzn. o 20% zo sumy 40,79 eur (33,19 eur + 6,35 eur + 1,25 eur), t. j. o sumu 8,16 eur a nie o sumu 8,20 eur tak ako si to súdny exekútor uplatnil.
25. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z nasledovných položiek:
- odmena 33,19 eur
- hotové výdavky (poštovné) 6,35 eur
- hotové výdavky (elektr.lustrácie) 1,25 eur
- 20 % DPH 8,16 eur Trovy exekúcie spolu 48,95 eur
26. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že vo výške 48,95 eur išlo o účelné vynaložené trovy exekučného konania, preto ich v uvedenej výške priznal.
27. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného na zastavení exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. a) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017) Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)