Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/76/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného K. L., X.. XX.XX.XXXX Y. Ž., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný: K. L., X.. XX.XX.XXXX Y. Ž., trvale bydlisko L.-J., V. XX, na slobode

j e v i n n ý, ž e

dňa 29.11.2018 v čase asi o 14:17 h v meste Myjava na účelovej komunikácii pri výrobnom podniku CEP Scherdel cúval nákladným motorovým vozidlom Peugeot Boxer, ev. č. V. XXFV od nákladnej vrátnice výrobného podniku smerom k miestnej komunikácii ul. Javorinskej, hoci nedával dostatočne pozor na vozovku, pričom zadnou časťou uvedeného vozidla narazil do poškodenej E. D., ktorá v tom čase prechádzala cez predmetnú komunikáciu otočená chrbtom k cúvajúcemu nákladnému vozidlu, čím porušil ustanovenie a . o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov následkom čoho došlo k nárazu do poškodenej, ktorá v dôsledku tohto nárazu utrpela zlomeninu VIII. a IX. rebra bez posunu vľavo, zmliaždenie hrudníka vpravo, zmliaždenie a odreninu pravého lakťa, zmliaždenie a odreninu stehna s dobou liečenia 74 dní a dobou práceneschopnosti 80 dní, pričom po dobu 14 dní bola čiastočne obmedzená v bežnom spôsobe života,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa s prihliadnutím na , , , na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa , obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa sa poškodení Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35942436 a Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30807484 odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -20 zo dňa 3.10.2019 na obžalovaného K. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca vo veci vydal trestný rozkaz č.k. - 104 zo dňa 4.10.2019, proti ktorému podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor. V podstate obžalovaný v odpore nesúhlasil s uloženým trestom zákazu činnosti, ktorý je podľa neho priveľmi radikálny, nie je potrebný, nemôže mať na neho pozitívny efekt, ani na jeho vodičské schopnosti, jeho uloženie nie je ani v záujme spoločnosti, išlo o prvé vážne pochybenie v jeho vodičskej kariére. Obvinený dal špeciálne do pozornosti súdu, že od spáchania skutku už uplynul rok a za ten čas žije vzorne, nedopustil sa žiadneho priestupku ani prečinu, nespáchal dopravnú nehodu ani sa nedopustil žiadneho priestupku pri vedení motorového vozidla. Obžalovaný ďalej uviedol, že má maloleté dieťa vo veku 8 rokov, žije s manželkou, ktorá je zdravotná sestra s príjmom 700 €, on pracuje ako kuriér so zárobkom 1500 €, pričom trestom zákazu činnosti by prišiel o svoje zamestnanie a tým aj o príjem do rodiny. Trest zákazu činnosti je tak z jeho pohľadu neprimerane prísny. Svoj skutok oľutoval.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.12.2019 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa a obžalovanému kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré obžalovaný odpovedal : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora, poškodenej vyhlásenie obžalovaného o vine podľa prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa , nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 a to tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Podľa , trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený za spáchanie trestného činu. Má jeden záznam o podmienečnom zastavení trestného stíhania Okresnou prokuratúrou Bratislava 4, pričom sa osvedčil v skúšobnej dobe. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný sa ako vodič na úseku cestnej premávky dopustil spáchania 38 priestupkov od roku 2004.

Z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaný spáchal 16 dopravných priestupkov od roku 2015. Okrem toho z výpisu vyplýva, že obžalovaný spáchal 4 dopravné priestupky po spáchaní stíhaného skutku a to dňa 5.1.2019 - porušenie zákazu vjazdu, resp. nerešpektovanie dopravnej značky s pokutou 10 €, dňa 12.3.2019 - prekročenie rýchlosti o 26km/h s pokutou 180 €, dňa 19.6.2019 - prekročenie rýchlosti s pokutou 100 € a dňa 8.12.2019 (dva dni pred konaním hlavného pojednávania) zákaz zastavenia alebo státia na križovatke, 5m pred ňou alebo za ňou s pokutou 20 €. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný bol naposledy zamestnaný na Slovensku v roku 2017, podľa vyjadrenia obžalovaného pracuje v súčasnosti na českú živnosť, kde do Čiech aj odvádza odvody.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody pri dolnej polovici trestnej sadzby a to vo výmere 2 mesiace za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 12 mesiacov. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti a to podľa , že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa , že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že obžalovaný sa priznával a skutok ľutoval už aj v prípravnom konaní pri jeho výsluchu. Súd ukladal trest podľa , kde je trestná sadzba 0 - 1 rok, ktorá po úprave z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností pri znížení hornej hranice o jednu tretinu postupom podľa , predstavovala 0 - 8 mesiacov. Súd potom za primeraný a spravodlivý vzhľadom na všetky zásady ukladania trestu považoval trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, teda pri spodnej hranici trestnej sadzby, avšak za súčasného uloženia aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý považuje súd v tomto prípade tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie za významný. Súd pritom uvádza, že v zmysle trest zákazu činnosti môže súd uložiť, ale nemusí a to v prípadoch, v ktorých sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou, na rozdiel od ustanovení, kde je uloženie trestu zákazu činnosti obligatórne. Ukladanie trestu zákazu činnosti je tak v fakultatívne zo strany súdu. Súd by mal pritom zvažovať, či

okrem iného aj vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu, spôsob jeho spáchania a jeho následky, osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život je uloženie tohto trestu nevyhnutné s ohľadom na zásadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Na jednej strane súd prihliadol k tomu, že obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného trestného činu v podstate s najnižšou trestnou sadzbou v , na druhej strane súd prihliadol na predchádzajúci život obžalovaného najmä pokiaľ ide o jeho správanie sa pri vedení motorového vozidla a rešpektovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku dopravy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ochrana spoločnosti ale aj individuálne pôsobenie na obžalovaného si u neho nevyhnutne vyžaduje uloženie trestu zákazu činnosti. Jednoduchšie povedané, obžalovanému už musí niekto povedať STOP, aby si uvedomil, že rešpektovanie zákonov a všeobecnej záväzných právnych predpisov slúži na ochranu života a zdravia ľudí. Pokiaľ by obžalovanému nebol uložený trest zákazu činnosti, tento bude aj naďalej s vysokou mierou pravdepodobnosťou pokračovať v páchaní priestupkov na úseku dopravy, ktorých sa len od roku 2004 dopustil 38, čím zvyšuje aj pravdepodobnosť spáchania ďalšieho trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla. Nevyhnutnosť uloženia trestu zákazu činnosti vyplýva aj z toho, že obžalovaný sa ani spáchaním stíhaného skutku nenapravil, tento mu nebol vôbec žiadnym ponaučením, keďže po dátume 29.11.2018 sa dopustil spáchania ďalších 4 priestupkov na úseku dopravy ako je to presnejšie popísané vyššie v rozsudku. Obžalovaný sa pritom snažil v podanom odpore proti trestnému rozkazu oklamať súd práve v tom smere, že od spáchania skutku sa napravil, vedie príkladný, riadny život a výslovne uviedol, že nespáchal žiadny priestupok a to ani pri vedení motorového vozidla. Takýto postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu preukazuje, že ani ublíženie na zdraví, ktoré spôsobil poškodenej, najmä zlomeninu s dobou liečenia 74 dní a práceneschopnosti 80 dní a s tým spojené bolesti, nemalo na neho výchovný vplyv, aby si uvedomil svoje nedbalé správanie na úseku cestnej premávky, spáchania posledného priestupku sa dopustil dva dni pred konaním hlavného pojednávania. V tomto smere je u obžalovaného uloženie trestu zákazu činnosti plne na mieste. Súd nesúhlasí ani s názorom obžalovaného, že uloženie trestu zákazu činnosti nie je v záujme spoločnosti, práve naopak, v záujme ochrany spoločnosti je uloženie tohto trestu nevyhnutné. Obžalovaný svojím správaním sa pri vedení motorového vozidla s pravidelným porušovaním maximálnej povolenej rýchlosti je ako časovaná bomba, pričom trest zákazu činnosti je jediným prostriedkom, aby si obžalovaný začal uvedomovať svoje správanie, pretože aj pri svojom prejave v záverečnej reči v podstate bagatelizoval, že priestupkov sa dopúšťa prevažne v súvislosti s iba prekročením maximálnej povolenej rýchlosti. Pokiaľ ide o konkrétnu výšku trestu zákazu činnosti, súd prihliadol u obžalovaného na dve poľahčujúce okolnosti, jeho priznanie a ľútosť a tiež okolnosti týkajúce sa jeho osoby, zamestnania a rodinného života, že je spoluživiteľom rodiny s maloletým dieťaťom a z toho dôvodu mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, pričom pripomína, že po výkone polovice trestu zákazu činnosti obžalovaný môže požiadať o podmienečné upustenie od výkonu tohto trestu. Vzhľadom na uvedené súd uložený trest považuje nielen za zákonný a spravodlivý ale aj v súlade so zásadou individualizácie trestu, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa náhrady škody, poškodená E. D. na hlavnom pojednávaní uviedla výslovne, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody. Sociálna poisťovňa si nárok na náhradu škody uplatnila tak v prípravnom konaní ako aj pred konaním hlavného pojednávania písomne dňa 4.12.2019 vo výške 3513 €, avšak nepredložila do spisu žiadne konkrétne písomné listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali výšku uplatnenej škody a tieto nepredložila ani jej splnomocnená zástupkyňa pri výsluchu dňa 15.7.2019, z toho dôvodu by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne škody, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, preto súd poškodenú odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Rovnako pokiaľ ide o poškodenú, poisťovňu Dôvera, táto uviedla, že jej nárok nie je doposiaľ úplný, pričom tak nárok Sociálnej poisťovne ako aj nárok zdravotnej poisťovne Dôvera bude uspokojovaný z povinného zmluvného poistenia, preto súd obe poškodené odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.