Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-124-2019.pdf
PDF · 92.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/124/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: LX Reality, s.r.o., so sídlom Begova 11/27, 984 01 Lučenec, IČO: 36 698 547, právne zast.: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, so sídlom Horné predmestie č 216/6, 900 21 Svätý Jur, proti povinnému: F. U., nar. XX.XX.XXXX, M. B. XX/I., XXX XX A., právne zast.: JUDr. Andrea Balážiková, advokátka, so sídlom Kármana 22/A, Lučenec, o vymoženie istiny 7.956,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/791/2013-184 zo dňa 02. apríla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením námietkam povinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Pírym pod sp. zn. EX 1157/2013 vyhovel.
2. Oprávnený sa na základe svojho návrhu na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia istiny vo výške 7.956,58 Eur spolu so zmluvnou pokutou 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 7.956,58 Eur od 20.10.2007 do zaplatenia a nahradenia trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 486,49 Eur, trov právneho zastúpenia v druhostupňovom konaní vo výške 1.035,02 Eur, súdneho poplatku v sume 477,39 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 252,96 Eur a súdneho poplatku za vydanie poverenia v sume 16,50 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/202/2007-34 zo dňa 07.12.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/71/2008 zo dňa 16.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2008 a vykonateľnosť dňa 02.06.2008, bol zaviazaný E. U. (Z. povinného, pozn. odvolacieho súdu) na zaplatenie istiny 7.956,58 spolu so zmluvnou pokutou 0,05% za každý deň omeškania od 20.10.2007 do zaplatenia zo sumy 7.956,58 Eur a na zaplatenie náhrady trov konania. E. U. previedol nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXX, okres, obec A., k.ú. Z. (ďalej len „nehnuteľnosti“) na povinného. Oprávnený sa v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/25/2012 domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. U. a povinným, pričom výsledkom tohto konania bolo, že Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č. k. 2C/25/0012-464 zo dňa 19.02.2013 určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim E. U. ako predávajúcim a povinným ako kupujúcim je voči oprávnenému neúčinná. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/130/2013 zo dňa 21.05.2013.
3. Oprávnený postupom podľa § 42b ods. 4 zákona č. 40/1963 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) žiadal uspokojenie svojej pohľadávky od povinného. V čase začatia exekučného konania už povinný nebol vlastníkom nehnuteľností, preto sa oprávnený domáhal vymoženia peňažnej náhrady s tým, že minimálna hodnota nehnuteľnosti je daná kúpnou zmluvou, ktorej s úspechom
odporoval, t. j. 16.596,90 Eur, a teda od povinného je možné vymáhať náhradu minimálne do tejto výšky. Okresný súd Lučenec vydal dňa 28.02.2014 súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Pírymu poverenie na vykonanie exekúcie.
4. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal v zákonnej lehote povinný námietky, v ktorých uviedol, že nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom odporovateľného právneho úkonu, a preto nie je možné, aby oprávnený požadoval uspokojenie jeho pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ale len náhradu do výšky prospechu. Náhrada ako ani výška nebola doposiaľ u povinného uplatnená, pričom výška nebola žiadnym spôsobom určená, prípade priznaná. Mal za to, že návrhu na vykonanie exekúcie nepredchádzalo rozhodnutie súdu o výške plnenia, ktoré si oprávnený nárokuje a ktorá podstatne presahuje hodnotu toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku.
5. Námietkam povinného Okresný súd Lučenec vyhovel uznesením č. k. 17Er/791/2013-68 zo dňa 09.07.2014. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp. zn. 1CoE/155/2015zo dňa 30.11.2015 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo nevysporiadanie sa s námietkou zaujatosti prednesenou oprávneným.
6. Následne, po usporiadaní sa so vznesenými námietkami zaujatosti Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 17Er/791/2013-124 zo dňa 02.11.2016, vydaným vyšším súdnym úradníkom, námietkam povinného nevyhovel. Voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal v zákonnej lehote sťažnosť povinný, ktorú zákonný sudca uznesením č. k. 17Er/791/2013-152 zo dňa 21.12.2007 zamietol. Nálezom sp. zn. III ÚS141/2018-58 zo dňa 20.06.2018 Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/791/2013-152 zo dňa 21.12.2017 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ústavný súd dospel k záveru, že uznesenie nebolo vo vzťahu k § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka presvedčivo odôvodnené a tvrdenia v bodoch 10. a 11. boli vo vzájomnom rozpore, čo založilo nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka uviedol, že dôsledkom úspešného odporovania právneho úkonu je neúčinnosť takéhoto úkonu, pričom ide o neúčinnosť relatívnu, t. j. platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Na uspokojenie vymáhanej pohľadávky možno exekúciu vykonať tak, ako by k zmene vlastníctva z dlžníka na iný subjekt nebolo došlo. Ak to však nie je možné, veriteľ má právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, pričom táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu.
7. Súd prvej inštancie vec opätovne posúdil a rozhodol odvolaním napadnutým uznesením č. k. 17Er/791/2013-184 zo dňa 02.04.2019 tak, že námietkam povinného vyhovel. Svoje rozhodnutie v podstate založil na závere, že pokiaľ si chcel oprávnený ako veriteľ uplatniť nárok na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/25/2012-464 zo dňa 19.02.2013, tento možno uplatniť len na samotný predmet odporovateľného právneho úkonu, t. j. na predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli scudzené v neprospech veriteľa (oprávneného) zo strany jeho dlžníka E. U.. Pokiaľ sa chcel oprávnený domáhať výkonu exekúcie voči povinnému v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné uplatniť popri nároku na určenie neúčinnosti právneho úkonu eventuálnym petitom aj nárok na náhradu škody voči E. U., čo však v predložených súdnych rozhodnutiach absentovalo. Ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neumožňuje priamy výkon exekúcie na iný majetok povinného, pretože oprávnený mal možnosť uplatniť si svoje subjektívne právo a pretaviť ho do nároku jeho uvedením ako eventuálny petit popri určovacej žalobe alebo v samostatnom konaní. S poukazom na uvedené sa okresný súd stotožnil s námietkami povinného.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že súdny exekútor vymohol v zmysle poverenia na vykonanie exekúcie pohľadávku potom, čo Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 17Er/791/2013-152 zo dňa 21.12.2017 zamietol sťažnosť povinného proti uzneseniu o námietkach, vydanému vyšším súdnym úradníkom. Súdny exekútor vrátil súdu poverenie dňa 29.01.2018, čo malo za následok skončenie exekučného konania podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že exekučné konanie bolo skončené, podľa oprávneného v ňom nie je možné akýmkoľvek spôsobom konať. Z doručeného uznesenia je zrejmé, že súd vydal uznesenie ex offo, čo nie je právom aprobovaný dôvod na opätovné rozhodnutie o námietkach, o ktorých už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Poukázal na znenie § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktoré zakladá prekážku res iudicata a z uvedených
dôvodov považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie za nulitné. Rovnako zdôraznil, že v zmysle § 61 Exekučného poriadku je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil.
9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril tak, že poukázal na nález Ústavného súdu č. k. III. ÚS 141/2018-58 zo dňa 20.06.2018, ktorým ústavný súd uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/791/2013-152 zo dňa 21.12.2017 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení poukázal oprávnený na článok 127 Ústavy Slovenskej republiky v zmysle ktorého ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie alebo opatrenie, ten kto vo veci rozhodol je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. Mal za to, že dôsledkom nálezu ústavného súdu je neexistencia rozhodnutia, na základe ktorého možno konštatovať oprávnenosť začatia exekúcie. Zároveň mal za to, že súd prvej inštancie mal zákonom uloženú povinnosť konať. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako, súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 380 ods. 2 a § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/202/2007-34 zo dňa 07.12.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/71/2008 zo dňa 16.04.2008, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/25/2012-464 zo dňa 19.02.2013 v spojení s rozsudkom Krasjkého súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/130/2013 zo dňa 21.05.2013.
14. Podľa § 134 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
15. Podľa § 239 ods. 1 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP; ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Podľa § 250 ods. 2 CSP; ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
18. Podľa § 248 CSP; o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
19. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa odklonil od záverov vyslovených v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 141/2018-58 zo dňa 20.06.2018. Ústavný súd v náleze vyslovil, že základné práva sťažovateľa boli uznesením súdu prvej inštancie č. k. 17Er/791/2013-152 zo dňa 21.12.2017 porušené, a preto ústavný súd toto uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesením č. k. 17Er/791/2013-152 zo dňa 21.12.2017 rozhodoval zákonný sudca o osobitnom prostriedku procesnej obrany prípustnej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka - o sťažnosti, podanej voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom. Pokiaľ teda ústavný súd zrušil uznesenie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o sťažnosti voči rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, bolo úlohou súdu prvej inštancie opätovne konať a rozhodnúť o
podanom prostriedku procesnej obrany - o sťažnosti. Súd prvej inštancie v novom konaní rozhodoval o námietkach povinného proti exekúcii. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie sa odklonil od postupu vysloveného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď namiesto o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodoval o námietkach povinného proti vykonanej exekúcii. Tento postup súdu prvej inštancie mal za následok absenciu rozhodnutia o sťažnosti a situáciu, v ktorej boli v súdneom konaní vydané dve uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o totožnom predmete.
20. Podľa § 5 ods. 2 a § 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z, o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov vyšší súdny úradník nemôže v civilnom procese vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Vyšší súdny úradník v prejednávanej veci vydal rozhodnutie o námietkach povinného, ktorým námietky zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí námietok nie je podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku a contrario prípustné odvolanie a podľa § 239 ods. 1 CSP bola proti nemu prípustná sťažnosť, ktorá aj bola podaná. O sťažnosti rozhodol zákonný súdca uznesením, ktoré bolo ústavným súdom zrušené a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie bol v rámci ďalšieho postupu v konaní viazaný právnym názorom ústavného súdu. V rámci ďalšieho postupu v konaní bolo jeho povinnosťou rešpektovať procesné štádium konania a rozhodnúť o sťažnosti podanej povinným proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Ako už bolo vyššie uvedené, iným postupom by v jednom súdnom konaní boli vydané dve rozhodnutia o námietkach povinného z toho jedno, ktorým sa námietkam nevyhovelo a jedno, ktorým sa námietkam povinného voči exekúcii vyhovelo. Aj ústavný súd v bode 34. nálezu výslovne uviedol, že úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je kritériom ukladajúcim každému všeobecne súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.
21. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že súd prvej inštancie označil v záhlaví svojho rozhodnutia oprávneného obchodným menom Realitná a prekladateľská spoločnosť Drs. Rudolf Kooijman, s.r.o., so sídlom Begova 27, Lučenec, IČO: 36 698 547. Z výpisu z obchodného registra, ako aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a podaní oprávneného je zrejmé, že oprávnený s účinnosťou od 20.03.2014 zmenil obchodné meno na LX Reality, s.r.o. Súd prvej inštancie uvádzal v záhlaví, ale aj v texte odvolaním napadnutého uznesenia, neaktuálne obchodné meno oprávneného a v ďalšom konaní bude nevyhnutné tieto nedostatky odstrániť.
22. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia§ 380 ods. 2 a § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom rozhodnúť o sťažnosti podanej voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka a v ďalších rozhodnutiach uvádzať obchodné meno oprávneného v aktuálnom znení.
23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. 23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).