Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189 so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, zastúpená JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, IČO: 42 072 905 so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: ČSOB poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, so sídlom Žiškova 11, 811 02 Bratislava - Staré mesto, o zaplatenie 69,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 5.11.2018 č.k. -104, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie rozhodol v tomto spore tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 69,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69,49 eur od 5.5.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie popísal obsah písomných podaní, zistené skutočnosti, vykonané dôkazy, následne citoval niektoré ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody, ako aj ustanovenia a . V súvislosti s právnym posúdením veci súd prvej inštancie následne uviedol: Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v celom rozsahu. Bolo preukázané, že škoda v uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodenú U. W. za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 56 vo výške 330 eur. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že došlo k úhrade predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o postúpení pohľadávky v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom U. W. a to v celej výške 330 eur. Žalovaný plnil len časť škody, ktorá vznikla poškodenej v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 18.1.2017 a súd vychádzal z likvidačného protokolu číslo 2174049373, podľa ktorého je zrejmé, že žalovaný plnil časť škody, a to priznal alebo teda uznal vyčíslenú škodu spočívajúcu v prenájme motorového vozidla vo výške 330 eur, avšak z tejto vyčíslenej škody neuznal opotrebovanie vo výške 69,49 eur. To znamená,

že žalovaný priznal škodu vo výške 260,51 eur. Z likvidačného protokolu je zrejmé, že nepriznal tzv. opotrebenie vo výške 69,49 eur. V konaní žalovaný, ako vyplynulo z jeho písomného vyjadrenia sa k žalobe, už namietal aj dôvodnosť trvania nájmu s tým, že mal za to, že poškodenej prináleží plnenie za škodu zodpovedajúcej účelne vynaloženým nákladom za vypožičanie náhradného vozidla len za štyri dni výpožičky až do dodania opravy vozidla dňa 9.2.2017. Poukazoval na faktúru autoopravovne GAPAcar s.r.o., z ktorej vyplynulo, že dodaný tovar alebo služby boli 9.2.2017. Žalovaný teda mal za to, že plnil za čas zodpovedajúci času dodania služby opravy poškodeného vozidla poškodenej a doba prenájmu prevyšujúca čas dodania opravy poškodeného vozidla nie je v príčinnej súvislosti s konaním a spôsobenou škodou zo strany ich poistenej. Zároveň žalovaný trval na tom, že oprávnene krátil predmetnú škodu o odpočet výdavkov, ku ktorým by došlo užívaním vlastného vozidla počas dní prenájmu a uvedené bolo vykonané v súlade s právom. Zároveň súdu predložil aj výpočet tzv. požičovného. Tu súd musí poukázať na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom skutkových tvrdení bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný neuskutočnil. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodená, teda právny predchodca žalobca z titulu škodovej udalosti nemohla svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že teda bolo zaplatené patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu s účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda majetkovej sfére poškodenej ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Úhradou nájomného v sfére poškodenej nastala ujma, ktorá teda bola preukázaná v konaní jednak faktúrou a jednak samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretím ktorej došlo k započítaniu a teda k vlastne úhrade predmetnej ujmy. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla ne reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla, ktorú teda namietal žalovaný, a to v čase od 9.2.2017 do 10.2.2017 jeden deň, kedy teda žalovaný uviedol, že dodanie tovaru/služby bolo v zmysle predloženej faktúry za opravu uskutočnené už dňa 29.9.2017, je potrebné uviesť, že servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Pokiaľ už bolo vozidlo opravené, poškodený je oprávnený si prevziať motorové vozidlo nasledujúci deň a podľa názoru súdu do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdu. Žalovaný vo všeobecnej rovine namietol dobu prenájmu náhradného motorového vozidla, teda ten jeden deň, ale neuviedol a nepreukázal dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať kratšiu dobu. Naopak poškodená jednoznačne preukázala, že nemohla svoje motorové vozidlo používať. Nachádzalo sa v oprave a bola nútená vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, kde svoje motorové vozidlo si vyzdvihla až deň po ukončení opravy. Náklady vynaložené poškodenou ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bola poškodená, a to právny predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodená z objektívnych príčin nemohla v rozhodnom období od 6.2. 2017 do 10.2.2017, t.j. 5 dní, keď bolo

dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo svoje vozidlo po dobu oprav využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné, čo bolo preukázané čestnými prehláseniami poškodenej. Podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodenou. Ďalšou námietkou, ktorú vzniesol žalovaný bola námietka voči uplatnenému úroku z omeškania zo strany žalobcu, nakoľko má za to, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 citovaného zákona účinného v čase vzniku nároku poškodenej, je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b). Žalovaný tvrdil, že v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti si plnil listom zo dňa 24.2.2017 podmienku upravenú v Podľa názoru súdu z ust. vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie v určitej lehote, ktorej začiatok udáva skutočnosť skončenia šetrenia poistnej udalosti. Rozhodnutie poisťovne o ukončení likvidácie teda predstavuje moment, kedy dochádza, resp. má dôjsť k vyčísleniu a náhrade vzniknutej škody, ktorú si poškodený nárokuje, a o ktorú sa zmenšil jeho majetok. Ak poisťovňa neprizná plnenie v plnom rozsahu dochádza teda k majetkovej ujme na strane poškodeného. Poisťovňa tak síce ukončí šetrenie poistnej udalosti v zákonnej lehote, v dôsledku čoho neporuší svoju povinnosť včasného ukončenia prešetrovania poistnej udalosti, avšak poškodenému neposkytne plnenie v rozsahu, na ktorý má nárok a preto sa podľa iného ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení, konkrétne dostáva do omeškania. Samotné znenie zákona o povinnom zmluvnom poistení pripúšťa dve varianty, odkedy je možné sa dostať do omeškania. Prvá časť vety sa vzťahuje na splnenie povinnosti poskytnúť plnenie v lehote 15 dní po ukončení likvidácie poistnej udalosti a druhá časť vety sa týka predloženia rozhodnutia súdu poisťovateľovi zo strany poisteného, ktorý predložil svojej poisťovni rozhodnutie na preplatenie. Nesplnením povinnosti uvedenej v zákona sa poisťovňa v zmysle dostáva automaticky do omeškania, avšak podľa názoru súdu do omeškania s ukončením šetrenia, resp. písomného informovania poškodeného o výsledkoch likvidácie a rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 14.6.2016, v zmysle ktorého vyvstal právny názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v od. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania podľa je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie peňažného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Čiže je potrebné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle t.j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v alebo b), ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom rozhodnutí dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia. Súd teda bol toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. citovaného zákona. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti preukázateľne ukončil dňa 20.4.2017 na základe dôkazu predloženého zo strany žalobcu, a tým bo likvidačný protokol, z ktorého vyplýva, že likvidácia bola ukončená dňa 20.4.2017 , žalovaný sa dostal od 5.5.2017 do omeškania. Výšku úroku z omeškania si žalobca správne nárokoval v zmysle v spojení s nariadenia vlády č. Súd teda na základe uvedeného žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mala plný úspech vo veci, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ďalej uviedol, že považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný, a navyše aj arbitrárny a podľa jeho názoru je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Má za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne odôvodnil. Odvolateľ vo svojom odvolaní ďalej všetky svoje tvrdenia podrobne rozviedol.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa potvrdiť ako vecne správny. Zároveň žiadal priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že považuje všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní za neopodstatnené. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Tvrdenia žalovaného, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci, ako aj tvrdenia o nedostatočnosti odôvodnenia právnych záverov prvoinštančného súdu, považuje za neopodstatnené. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení podrobne reagoval na všetky argumenty žalovaného, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. , potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé

inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolací dôvod v zmysle ust. , , .

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočným) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

14. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. sa týka nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že všetky uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií v zmysle ust. a na základe toho ustálil správny skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal a ktorý aj správne právne posúdil.

16. Odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie, vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku spôsobilú na postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou. Na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov konštatuje, že v predmetnom konaní bol preukázaný vznik škody, ktorá spočívala v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobom zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie v spojení s ustanovením , v zmysle ktorého súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )