Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-35-2019.pdf
PDF · 83.22 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/35/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpenej spoločnosťou: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: U. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy adresa P. XXX/X, pre vymoženie 446,13 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 242/06, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 5Er/3584/2008-85 zo dňa 19.4.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, výrokom II. exekučné konanie zastavil, výrokom III. zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3, 927 01 Šaľa odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 131,99 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom IV. nepriznal žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že predložený exekučný titul, notársku zápisnicu nepodpísal povinný, a teda nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, nakoľko za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného povinného.
2. Proti tomuto uzneseniu výslovne v častiach výrokov I., II. a III. podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, keď mal za to, že predložená notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom.
3. Súdny exekútor odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou -účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) pričom zistil, že vzhľadom na úmrtie povinného nie je možné v tomto exekučnom konaní ďalej pokračovať, preto postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
10. Keďže povinný U. J. v priebehu konania na súde prvej inštancie dňa XX.X.XXXX zomrel a odvolací súd po oboznámení sa s dedičským rozhodnutím po nebohom povinnom zistil, že dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 20D/516/2013 zo dňa 15.10.2013 zastavené, pretože povinný nezanechal žiadny majetok, dospel odvolací súd k záveru, že povaha veci tak v tomto prípade neumožňuje pokračovať v konaní, a preto bolo dôvodné predmetnú exekúciu ako neprípustnú zastaviť.
11. V danom prípade nastala právna skutočnosť - úmrtie povinného v priebehu konania na súde prvej inštancie.
12. V zmysle § 470 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
13. V danom prípade si oprávnený uplatňoval voči nebohému povinnému nárok na zaplatenie peňažnej sumy z titulu dlhu povinného voči oprávnenému. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 20D/516/2013 zo dňa 15.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2013 v časti I. a dňa 14.11.2013 v časti II., vyplýva, že konanie o dedičstve po nebohom U. J. bolo zastavené s odôvodnením, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
14. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ poručiteľ nezanechal žiaden majetok, v dôsledku čoho potom jeho dedičia nenadobudli žiadne dedičstvo a následne ani nemohli v zmysle cit. ust. § 470 OZ
zodpovedať za dlhy poručiteľa, je nutné uzavrieť, že poručiteľ nemá procesného nástupcu, s ktorým by bolo možné v tomto exekučnom konaní pokračovať. Povaha veci preto neumožňuje pokračovať v konaní, a preto bolo potrebné konanie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zastaviť. Ak nezanechal poručiteľ majetok, poručiteľ potom nemá právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jeho práv a povinností. Poručiteľ má procesného a právneho nástupcu len v takom rozsahu, v akom dedič zodpovedá za jeho dlhy. V danom prípade potom, pokiaľ právni nástupcovia povinného nenadobudli žiadne dedičstvo, nezodpovedajú za jeho dlhy, ani za ten, ktorý je predmetom tohto exekučného konania, v dôsledku čoho povinný nemá žiadneho právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jeho povinností, ktoré sú predmetom konania, čím je daný neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v podobe nedostatku procesnej subjektivity na strane povinného, ktorej dôsledkom je vyhlásenie predmetnej exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekučného konania.
15. Pokiaľ teda súd prvej inštancie postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, hoci dôvodiac nespôsobilosťou predloženého exekučného titulu, keď sa mal v prvom rade zaoberať spôsobilosťou povinného v exekučnom konaní a existenciou jeho právnych nástupcov, postupoval exekučný súd správne keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zároveň zastavil. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správne, hoci z iných dôvodov, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie (odvolaním oprávneného výslovne napadnutý výrok III., ako aj závislý výrok IV.) však už nemohlo byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu, pretože dňa 1. novembra 2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, z. č. 299/2013 Z. z., ktorá zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Pretože predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia OSP, s účinnosťou od 1. novembra 2013, boli výroky III. a IV. o náhrade trov exekúcie v napadnutom uznesení zrušené, a preto je potrebné, aby v ďalšom konaní o náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa znovu rozhodol.
17. V odvolacom konaní by fakticky plne úspešnému povinnému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný zomrel, teda stratil právnu subjektivitu, preto odvolací súd o jeho nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodol.
18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).