Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Csp-26-2019.pdf
PDF · 83.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu : Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava ( predtým Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava ), právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, , 810 00 Bratislava proti žalovanému: N. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX, XXX XX B., právne zastúpený splnomocnencom: T. , IČO: XX XXX XXX - T. M., so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX O. P. o zaplatenie istiny 9.324,44 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca ( pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava ) žalobou zo dňa 28.03.2019 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia sumy 9.324,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy od 21.02.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky žalobcu na jeho návrh ako aj so súhlasom súčasného žalobcu . Súd uznesením 6Csp/26/2019 - 82 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava. 3. Pôvodný žalobca v žalobe poukázal na to, že je bankou v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmena doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4. Medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 15.11.2004 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, .s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 4.500,-€ a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 150,-€. 5. Žalobca odkázal v žalobe na § 39 ods. 1 zákona o bankách s tým, že banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť Obchodnú knihu ktorou sa na účely tohto zákona rozumie Obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody k bankovej knihe. 6. V zmysle zmluvných podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky ( výpis z bankovej knihy ) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca , výšku povinnej splátky , účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je
vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch , ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň ktorý je uvedený vo výpise. Ako dôkaz žalobca doložil Zmluvu o vydaní používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. zo dňa 15.11.2004. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie , žalobca vystavil ku dňu 17.02.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2019 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov , sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu 9.324,44 €. Toto je konečný dlh žalovaného z dosiaľ neuhradeného dlžného zostatku. 7. Žalobca v čl. 4 žaloby odkazuje na daný skutkový a právny stav ktorý má vyplývať z doložených listinných dôkazov a navrhuje súdu, aby vo veci rozhodol platobným rozkazom. 8. Súd opis tejto žaloby doručoval žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 05.08.2019 prostredníctvom Občianskeho združenia Riešime a vyriešime . Žalovaný poprel nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky a poukázal na to, že pohľadávka žalobcu je sporná. Je nesporné, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pôžičkovej kreditnej karte Triangel zo dňa 15.11.2004 ktorej predmetom bol úverový rámec 4.500,-€. Domnieva sa, že žalobca si účtoval úroky a sankčné úroky bez právneho dôvodu. Žalovaný má za to, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov a preto nemá nárok od žalovaného na nič iné, než zaplatenie istiny, konkrétne sa však žalobca nevyjadril v akej výške by istina mala byť ku dňu podania žaloby. Čo sa týka právnej argumentácie, poukázal na to, že predmetný úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odkazuje na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky napr. nečitateľné písmo v zmluve a v Obchodných podmienkach. Namieta poplatok za správu kartového účtu, poukazuje na to, že predmetná zmluva neobsahuje adresu na ktorej si spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu ako aj na to, že žalobca vedome poškodzuje spotrebiteľov. 9. Súd vytýčil vo veci pojednávanie na ktoré sa strany sporu nedostavili, nedostavili sa ani právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. 10. Výsledkami vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená). Žalobca v žalobe udáva, že konečný dlh žalovaného s dosiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 9.324,44 € a v čl. 4 žaloby poukazuje na daný skutkový a právny stav ktorý má vyplývať z listinných dôkazov doložených k žalobe ( najmä výpisov z pôžičkovej karty čl. 8 až 41 spisu ). 11. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie pravdivé označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 12. Podľa § 135 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 13. V predmetnom prípade je treba konštatovať, že žaloba neobsahovala dostatok skutkových tvrdení preto, aby o žalobe bolo možné rozhodnúť. Jednoznačne nevyplýva dostatok skutkových tvrdení, aby súd mohol uplatnený nárok jednoznačne identifikovať. Zo samotnej žaloby nevyplýva ani to, s ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, žalobca iba odkazuje na pripojený prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. 14. Tak, ako je vyššie uvedené, podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvádza aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Citované ust. zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromaždení dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutie nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. 15. V predmetnej veci je nepochybné, že pôvodný žalobca si od žalovaného uplatnil istinu 9.324,44 € s príslušenstvom, pričom v tejto žalobe náležite neuviedol skutkový stav veci. Tak , ako to už súd uviedol, iba v žalobe formálne poukazoval na úverovú zmluvu, jej ustanovenia, na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojich povinností. Pritom nevyšpecifikoval uplatnenú istinu, neuviedol ani základnú informáciu, kedy, s ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, ako následne žalobca postupoval. 16. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 17. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. 18. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia ktorým sa konanie končí. 19. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. 20. Žalobca svoje právo účasti na pojednávaní nevyužil, teda nevyužil možnosť odstrániť vyššie vytknuté nedostatky týkajúce sa neúplných skutkových tvrdení až do vyhlásenia uznesenia ktorým súd na pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené. 21. Z tohto dôvodu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je jednoznačné, že žaloba žalobcu obsahuje iba všeobecné náležitosti podania, avšak neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, čo nie je možné nahradiť odkazom na doložené listinné dôkazy ktoré žalobca k žalobe doložil. 22. Čo sa týkalo teda uplatnenia predmetnej istiny v žalobe, súdu nezostávalo nič iné, len žalobu zamietnuť, nakoľko nebolo možné súdom preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. 23. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd žalobu ako nedôvodnú súd žalobu zamietol. 24. V predmetnom konaní fakticky úplne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Je však nepochybné, že žalovanému v predmetnom konaní trovy nevznikli. Vo veci podal jedno vyjadrenie k žalobe, na pojednávaní sa nezúčastnil on ani jeho zástupca Občianske združenie Riešime a vyriešime. 27. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania , o náhradu trov konania zjavne neprejavila záujem, navyše podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona ( analógia legis alebo juris ). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej formy ktorú by zvoli ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave ( § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.