Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4S-27-2023.pdf
PDF · 74.53 KB
Case nature
Subarea
4S/27/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mlyn Kolárovo, a. s., so sídlom Železničný rad 11, 946 03 Kolárovo, IČO: 46 883 631, právne zastúpený: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka, so sídlom M.R. Štefánika 6, 945 01 Komárno, IČO: 31 167 586, proti žalovanému: Regionálna a potravinová správa Komárno, so sídlom Štúrova 5, 945 01 Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. j.: 353–8/2023–410 zo dňa 16.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.07.2023, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.07.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 03.07.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. j.: 353–8/2023–410 zo dňa 16.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým riaditeľ žalovaného podľa § 20 ods. 11 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov čiastočne nevyhovel a čiastočne vyhovel námietkam žalobcu proti opatreniam uloženým v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. KN/2023/3721/2/DÚKP/ Bu,Jó zo dňa 03.05.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V konkrétnostiach žalovaný (za neho konajúci riaditeľ) nevyhovel námietke žalobcu voči uloženému opatreniu zákazu predaja a ďalšieho spracovávania ukrajinskej pšenice uskladnenej v sile č. 61 a námietke voči opatreniu, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zlikvidovať pšenicu do 15.05.2023, vyhovel tak, že túto lehotu predĺžil do 15.07.2023.
2. V žalobe žalobca s odkazom na § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok. Žalobca návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia mu môže spôsobiť závažnú a značnú ujmu spočívajúcu v negatívnom ekonomickom dopade na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť, keďže hodnota pšenice, ktorá má byť zlikvidovaná, je 200.000 eur. Poukázal aj na viaceré výsledky testovaní dotknutej pšenice vykonané následne po kontrole, ktorej následkom bolo vydanie prvostupňového a napadnutého rozhodnutia (opatrení v týchto rozhodnutiach uložených), ktoré preukazujú hodnoty pšenice vyhovujúce pre jej ďalšie spracovanie a následnú distribúciu. Dotknutá pšenica je aktuálne uzamknutá v plošnom sklade žalobcu a nie je s ňou manipulované, čo potvrdzujú aj kontroly, ktoré sú u žalobcu zo stany žalovaného opakovane vykonávané. Prípadné priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa žalobcu nie je ani v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný ponechal posúdenie splnenia zákonom stanovených podmienok na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe na rozhodnutie správneho súdu.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
8. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 185 písm. b) SSP je dôvodom priznania odkladného účinku aj stav, kedy napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie.
9. V rámci návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je podstatná argumentácia žalobcu (navrhovateľa), pričom relevantná je len taká argumentácia, ktorá sa týka vyššie popísaných zákonom stanovených dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Svoju argumentáciu musí žalobca, pokiaľ mieni byť s podaným návrhom úspešný, relevantným spôsobom osvedčiť.
10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod, pre ktorý by bolo v danom prípade možné odkladný účinok podanej správnej žalobe priznať, keďže žalobca neosvedčil ním tvrdené hrozby závažnej a značnej ujmy či hospodárskej a ekonomickej škody.
11. Tvrdiť skutkové okolnosti a následne aj preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy či značnej finančnej a hospodárskej škody je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť tvrdiť a následne aj preukázať existenciu hrozby možnej ujmy a škody, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody a následne aj dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
12. Žalobca v rámci podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len subjektívne tvrdenia o prípadnej ujme majúcej negatívne ekonomické dopady na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť a o vzniku škody v prípade, že správny súd podanému návrhu nevyhovie. V argumentácii o prípadnej ujme či škode použil aj kvalitatívne ukazovatele ich „závažnosti“ a
„značnosti“, s ktorými ako kvalifikačnými predpokladmi počíta právna úprava obsiahnutá v § 185 písm. a) SSP. Tieto svoje tvrdenia však žiadnym relevantným a objektívnym spôsobom neosvedčil.
13. Skutkové tvrdenia žalobcu o ekonomickom dopade vykonania uložených opatrení a o hodnote pšenice, ktorá má byť podľa napadnutého rozhodnutia (opatrenia č. 2 daného rozhodnutia) zlikvidovaná, zostali v danom prípade len v subjektívnej rovine tvrdení žalobcu. Žalobca hodnotu dotknutej pšenice kvantifikoval sumou 200.000 eur, pričom toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkaznými (osvedčovacími) prostriedkami, na podklade ktorých by bolo možné uvedenú hodnotu verifikovať (napr. zmluvná dohoda žalobcu s odberateľmi pšenice, hodnota dotknutej pšenice určená posudkom alebo odborným vyjadrením, objektívne určená cena pšenice na voľnom trhu v dotknutom čase a podobne). Rovnako tak žalobca nepredložil žiadne listiny či iné dôkazné (osvedčovacie) prostriedky na preukázanie skutočnosti, že prípadná nemožnosť nakladať s dotknutou pšenicou či jej likvidácia by sa odzrkadlila ako prípadná ujma či škoda žalobcu, a to vzhľadom na jeho majetkové a hospodárske pomery, ako kvalitatívne „značný“ či „závažný“ negatívy následok (napr. objektivizované ekonomické ukazovatele žalobcu, finančné výsledky podnikania žalobcu, súpis majetkových pomerov žalobcu a podobne).
14. Na rozhodovanie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bez ďalšieho nepostačuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie sa týka zákonom upraveného postupu, ktorým bolo žalobcovi nariadené opatrenie spočívajúce v likvidácií potraviny podľa príslušného zákona. Automatickým konštatovaním dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku v tomto type správnych žalôb bez osvedčenia skutkových tvrdení žalobcu by tak bola v konečnom dôsledku popretá výnimočnosť tohto inštitútu upraveného v § 185 a nasl. SSP.
15. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 SSP, preto správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
16. Len záverom (bez relevancie na posudzovanie návrhu žalobcu podľa § 185 SSP) správny súd uvádza, že neušiel jeho pozornosti faktický postup žalovaného v súčinnosti so žalobcom, keď žalobca po vydaní napadnutého rozhodnutia opakovane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty stanovenej pre vykonanie likvidácie dotknutej pšenice, pričom týmto žiadostiam bolo zo strany žalovaného až doposiaľ vyhovené. Ďalej je z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že žalobca dotknutú pšenicu premiestnil zo sila č. 61 do plošného skladu, o ktorej skutočnosti bol žalovaný upovedomený a daný stav bol zo strany žalovaného akceptovaný. Napokon je obsahom administratívneho spisu aj dokumentácia opakovaných kontrol u žalobcu vykonávaná poverenými zamestnancami žalovaného, a to za účelom zistenia dodržovania uložených opatrení (nenakladanie s dotknutou pšenicou).
17. Súhrnom uvedeného tak správny súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania aktuálne dochádza k úprave podmienok nariadených opatrení (predlžovanie lehoty na likvidáciu, premiestnenie dotknutej pšenice) a nič nebráni v úprave týchto podmienok, pri starostlivej úvahe a náležitom vykonávaní kompetencií žalovaného podľa príslušného zákona, aj naďalej.
18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)