Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-10-2019.pdf
PDF · 92.6 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: R Collectors, s. r. o., IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: D. J., nar. XX.XX.XXXX, H. Z. XXX, Z., o 4.970,88 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Zamieta sa žaloba o 4.984,49 € s vyčíslenými úrokmi v sume 4.055,17 €, pokračujúcim 19,9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.970,88 € od 23.01.2019 do zaplatenia a pokračujúcim 5,05 %- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.970,88 € od 23.01.2019 do zaplatenia.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 24.01.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v sume 5.000 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný veriteľ potom postúpil pohľadávku na žalobcu.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 29.04.2019 nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“], na ktorom v neprítomnosti strán (§ 180 CSP), vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: obchodné podmienky (č. l. 4 až 7), zmluva o postúpení pohľadávok (č. l. 8 až 16), výzva (č. l. 17), doručenka (č. l. 18), zmluva (č. l. 19 až 21), upozornenie (č. l. 22), podací hárok (č. l. 22 a 24), aktuálny stav úveru (č. l. 25 až 27), sadzobník (č. l. 28 až 56), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 57 až 73), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav:
5. Pôvodný veriteľ je obchodnou spoločnosťou - bankou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva, č. l. 19 až 21).
6. Pôvodný veriteľ a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom úvere/dobrá pôžička“ č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“; č. l. 19 až 21), v ktorej sa o. i. dohodli na týchto parametroch úveru:
„Výška schváleného úveru: 5000,00 EUR Počet mesačných splátok 108… Výška mesačnej úhrady 105,00 EUR/mes Úroková sadzba 19,90 % p.a. … Splácanie mesačne vždy k 10. dňu…“
7. Ďalej čl. 3 zmluvy obsahoval poplatky, ktoré súviseli s poskytnutým úverom a čl. 4 ods. 4.6 zmluvy o. i. stanovoval, že „právne vzťahy neupravené [zmluvou] sa riadia, Obchodnými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť [zmluvy]…“.
8. Obchodné podmienky účinné od 28.06.2014 (č. l. 4 až 7) obsahovali v článku VI s názvom „Splácanie úveru“ o. i. tieto ustanovenia:
„6.2 Dlžník je povinný Banke zaplatiť aj dohodnuté poplatky uvedené v ZoÚ alebo Sadzobníku poplatkov… Nárok na úhradu poplatkov vzniká Banke okamihom uzatvorenia ZoÚ a bez ohľadu na to, či došlo k čerpaniu úveru. … 6.8 Ak a]: Dlžník/Spoludlžník je v omeškaní s platením čo i len jednej Splátky alebo jej časti… Banka je oprávnená: a] vyhlásiť úver za predčasne splatný. …“.
9. Pôvodný veriteľ poskytol žalovaným peňažné prostriedky v celkovej sume 5.000 € dňa 10.07.2015. Dňa 08.12.2015 vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému za 2. upomienku na úverovom účte poplatok 3,96 € a dňa 10.12.2015 poistné v sume 5 €. Dňa 25.01.2016 mu ďalej vyúčtoval poplatok za upozornenie pred výzvou v sume 1,15 € a dňa 22.02.2016 ešte poplatok za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom v sume 3,50 €. (listina s názvom „aktuálny stav úveru“, č. l. 25 až 27).
10. Pôvodný veriteľ listom z 26.01.2016 žalovanému oznámil, že „ku dňu 25.01.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti…“ a ak nedôjde k úhrade dlhu do 15 dní, „banka je oprávnená…vyhlásiť úver predčasne splatným…“ (upozornenie z 26.01.2016, č. l. 22). Listy boli odoslané na adresu žalovaného uvedenú v zmluve (podací hárok, č. l. 24 a 25). Pôvodný veriteľ výzvou z 22.02.2016 (č. l. 17) doručenou žalovanému do vlastných rúk 27.02.2016 (doručenka, č. l. 18) žalovanému oznámil, že jeho pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalovaný sa teda dostali do omeškania so splátkou splatnou 10.10.2015, čo plynie z dohodnutej splatnosti mesačných splátok (k 10. dňu) v spojení s dátumom upozornenia (26.01.2016), v ktorom pôvodný veriteľ odkazuje na omeškanie trvajúce „viac ako 3 mesiace“. Tento záver podporuje aj bezprostredne nadväzujúci („zosplatňujúci“) úkon pôvodného veriteľa v podobe listu z 22.02.2016 (č. l. 17) a tiež zoznam v prijatých platieb (listina s názvom „aktuálny stav úveru“, č. l. 27 až 29).
11. Žalovaný dlh nesplatili (nesporná skutočnosť).
12. Pôvodný veriteľ a žalobca podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2018 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“, č. l. 8 až 15), ktorá v článku I ods. 1 stanovovala, že jej predmetom „je záväzok [pôvodného žalobcu] postúpiť na [žalobcu] pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy …“. V článku II ods. 1 sa strany ďalej dohodli, že „touto zmluvou postupuje [pôvodný žalobca] na [žalobcu] Pohľadávky s príslušenstvom, špecifikované v Prílohe č. 1…“. Podľa článku XV. ods. 1 zmluva nadobudla „účinnosť dňom jej podpisu obidvoma Zmluvnými stranami“.
13. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 16) vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj uplatňovaná pohľadávka, spresnená osobnými údajmi žalovaného a číslom zmluvy.
B. Právne posúdenie
14. Podpísaním zmluvy došlo medzi pôvodným veriteľom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Takto vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľov (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ).
15. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný veriteľ. V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávku voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a preto je v konaní aktívne vecne legitimovaný.
16. Žalobca si uplatňuje pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda právo, na ktoré sa môže v prípade jeho premlčania vzťahovať § 54a OZ brániaci jeho vymáhateľnosti. Ustanovenie § 54a bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda 05.12.2018. Zákonom č. 343/2018 Z. z. sa do Občianskeho zákonníka zároveň doplnilo aj prechodné ustanovenie § 879v, podľa ktorého sa konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, dokončia podľa doterajších predpisov. Je tak zrejmé, že konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté po 05.12.2018, sa dokončia už podľa nových predpisov. Medzi tieto nové predpisy patrí už aj spomínaný § 54a, a preto je súd povinný na ním uložený zákaz vymáhania niektorých premlčaných pohľadávok prihliadať aj ex offo. Je to tak aj preto, lebo svojou povahou ide o rovnaké pravidlo, aké obsahuje aj § 845 ods. 1 OZ, ktoré je súd taktiež povinný z úradnej povinnosti použiť, pokiaľ posudzuje týmto ustanoveným upravené výhry zo stávok a hier.
17. V prejednávanej veci sa konanie začalo na základe žaloby podanej po účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., a preto musí súd vyhodnotiť, či žalobcom uplatňované právo nepodlieha zákazu vymáhania podľa § 54a OZ.
18. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť splácať úver, keď splátky neplatil v predpísanej výške a splatnosti. Keďže toto omeškanie trvalo viac ako tri mesiace, pôvodný žalobca si uplatnil právo na okamžité splatenie celého úveru podľa § 565 OZ, ktoré bolo dohodnuté v čl. 6 ods. 6.8 ods. obchodných podmienok.
19. Pretože predmetom sporu je žalobcov nárok, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach, uplatní sa § 100 a nasl. OZ. Podľa § 101 OZ plynie v danej veci trojročná premlčacia doba. Ustanovenie § 103 OZ všeobecne určuje, že premlčacia doba začínať plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Ak však veriteľ využil svoje právo na základe § 565 OZ a „zosplatnil“ celý dlh, začne premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 in fine OZ). Právo „zosplatniť“ dlh môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine OZ). Právo veriteľa podľa § 565 OZ v spotrebiteľských vzťahoch koriguje špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré veriteľovi umožňuje „zosplatniť“ dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Ak sú dohodnuté splátky, ktoré sa stávajú zročnými v kratšom intervale ako tri mesiace, mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že veriteľ nemôže využiť právo podľa § 565 OZ, pretože kým uplynú tri mesiace, stanú sa splatnými aj ďalšie (napr. mesačné) splátky. Z § 53 ods. 9 OZ však nemožno vyvodzovať, že by jeho účelom bolo favorizovať alebo naopak obmedzovať veriteľov len na základe toho, v akých intervaloch boli splátky dohodnuté. Účelom toto ustanovenia je nepochybne ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa § 565 OZ mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Toto ustanovenie treba preto vykladať v záujme zachovania rovnakého prístupu tak, aby sa na každého veriteľa uplatnil s rovnakými účinkami a aby sa zároveň zachoval jeho ochranný charakter vo vzťahu k spotrebiteľovi. Taký výklad je podľa názoru súdu možný, a preto ho treba uprednostniť. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ by sa mali vykladať v tom zmysle, že „najbližšou nasledujúcou splátkou“ je splátka, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka,
na základe ktorého mohol veriteľ využiť svoje právo na „zosplatnenie“ dlhu. Ak sa teda veriteľ rozhodne využiť právo podľa § 565 OZ a medzičasom sa stali splatnými viaceré splátky, je možné určiť, ktoré omeškanie (s ktorou splátkou) viedlo veriteľa k tomu, aby si toto právo uplatnil. V tomto kontexte treba potom nazerať aj na § 103 OZ a premlčanie posúdiť vzhľadom na túto splátku. Nesplnenou splátkou v zmysle § 103 in fine OZ bude teda splátka, kvôli ktorej došlo k „zosplatneniu“ celého dlhu. Zároveň platí, že právo veriteľa „zosplatniť“ dlh, ktorého splácanie bolo dohodnuté v mesačných intervaloch, nezaniklo len preto, že medzičasom sa stali splatnými aj ďalšie mesačné splátky.
20. V danej veci pôvodný veriteľ listom z 26.01.2016 najprv upozornil žalovaného na omeškanie so splácaním spotrebiteľského úver a na svoje právo pôžičku „zosplatniť“, pokiaľ dlh nesplatí včas. Keďže žalovaný dlh nesplnili, pôvodný veriteľ listom z 22.02.2016 využil svoje právo dohodnuté na základe § 565 OZ a spotrebiteľský úver v súlade s čl. VI ods. 6.8 obchodných podmienok „zosplatnil“. Z týchto skutkových okolností potom vyplýva, že k „zosplatneniu“ došlo práve kvôli splátke splatnej 10.10.2015 (splátky boli splatné vždy 10. deň mesiaca). Trojročná premlčacia doba preto uplynula 10.10.2018. Žaloba však bola na súd podaná až 24.01.2019, v dôsledku čoho je pohľadávka žalobcu premlčaná. Premlčané je aj jej príslušenstvo, pretože to sa premlčiava spolu s istinou. Premlčaný je aj poplatok za 2. upomienku (3,96 €) a poistné (5 €) vyúčtované žalovanému ešte v roku 2015. Na tieto skutočnosti musel súd prihliadnuť ex offo, pretože sú potrebné na posúdenie otázky, či si žalobca v prejednávanej veci neuplatňuje pohľadávku v rozpore s § 54a OZ.
21. Na základe vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca si žalobou uplatňuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ale podľa § 54a OZ nemožno vymáhať. Z prevažnej časti žalovanej pohľadávky sa tak v dôsledku premlčania stala len naturálna obligácia, ktorú síce môže dlžník dobrovoľne splniť, no nemožno ju v súdnom konaní vymáhať, a teda ani priznať.
22. Žalobcom uplatňovaný nárok neobstojí ani vo zvyšnej časti tvorenej poplatkom za upozornenia z 26.01.2016 a výzvu z 22.02.2016 (1,15 + 3,50 = 4,65 €). Poplatok za upozornenie (výzvu) sa neopiera o žiadne protiplnenie zo strany žalobcu. Z okolností veci je totiž jasné, že tento poplatok má kryť náklady žalobcu na odoslanie písomného upozornenia (výzvy) spotrebiteľovi. Tento poplatok preto skôr zodpovedá povinnosti spotrebiteľa zaplatiť dodávateľovi náhradu škody, a to v paušalizovanej výške v zmysle sadzobníka. Z právneho hľadiska predstavuje takáto konštrukcia zmluvnú pokutu, ktorá však musí byť písomná (§ 544 ods. 2 OZ). Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta (poplatok za upozornenie a výzvu) sa zakladá na článku 3 zmluvy a článku VI ods. 6.2 obchodných podmienok. Už aj z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy (tým je napokon poskytnutie úveru). Citované ustanovenia zmluvy sa preto tiež nijako netýkajú primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva je vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by bola zmluva uzatvorená so žalovaným individuálne. Za takýchto okolností treba skúmať zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti.
23. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu.
24. Žalobcovi vzniká podľa článku 3 zmluvy a článku VI ods. 6.2 obchodných podmienok nárok na poplatok za upozornenie a výzvu už okamihom uzatvorenia ZoÚ a bez ohľadu na to, či došlo k čerpaniu úveru a tiež za každé jedno upozornenie, či výzvu. Zároveň zmluva nijako neobmedzuje frekvenciu a počet takýchto upozornení a výziev. Tieto ustanovenia tak umožňujú veriteľovi jednak požadovať od dlžníka tieto poplatky de facto aj bez toho, aby vykonal akýkoľvek zodpovedajúci úkon, a tiež zasielať dlžníkovi toľko spoplatnených upozornení a výziev, koľko uzná za vhodné, čím veriteľ získava nepochybne výhodnejšie postavenie. Navyše, nárok na tieto poplatky by veriteľovi vznikol vždy pri každej
jednej (aj neodôvodnenej) výzve zaslanej podľa jeho vôle, čo len sotva možno považovať za primeraný spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy zohľadňujúci rozsah a intenzitu porušenia v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takáto zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje § 53 ods. 1 OZ. Zároveň je tak zrejmé, že článok 3 zmluvy v spojení s článkom VI ods. 6.2 obchodných podmienok, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) OZ preto ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a preto nárok, ktorý z nej žalobca odvodzuje, nemožno priznať.
25. Z vyššie uvedených dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I).
26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).