Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-212-2019.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/212/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: M. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. N. XXX, XXX XX V. N., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 315,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, sp. zn. EX 15586/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/1099/2014 - 25 zo dňa 19. januára 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením postupom podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil (I.výrok) a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (II.výrok).
2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 06088/13 zo dňa 27.08.2013. Tento exekučný titul bol vydaný na základe neúplnej (blankozmenky) zmenky vystavenej dňa 21.10.2011, ktorou oprávnený a povinná zabezpečili zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 21.10.2011. Súd prvej inštancie zistil, že v ten istý deň bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá na samostatnej listine rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť prípadné spory medzi oprávneným povinnou. Dňa 03.02.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. V podaní oprávnený uviedol, že skutočnosti preukazujúce vlastný vzťah s povinnou sú od začiatku súčasťou exekútorského spisu. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol oprávnenému priznaný ako nárok zo zmenky. S poukazom na § 243f ods. 6 súd prvej inštancie preskúmal, či sú tu podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovská zmluva nebola vymienená
povinnou a nachádzala sa na predtlačenom formulári, ktorý vypracoval oprávnený. Aj napriek tomu, však súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva tvorila samostatnú listinu, zreteľne označenú za rozhodcovskú zmluvu, a preto mala povinná reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu odmietnuť. Mal za to, že pokiaľ povinná podpísala úverovú zmluvu aj rozhodcovskú zmluvu nemožno spochybňovať jej vôľu k rozhodcovskej zmluve pristúpiť, a preto považoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu bola platne dojednaná.
4. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov a predmet zmluvného vzťahu vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Povinnosť povinnej splniť dlh bola zabezpečená zmenkou, po vyplnení ktorej bol vydaný exekučný titul.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd neaplikoval na prejednávanú vec právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy a neposkytol povinnej náležitú ochranu. Neprihliadol na zákaz zabezpečenia spotrebiteľského vzťahu zmenkou podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto mal súd prvej inštancie za to, že zmenka bola vystavená a oprávneným vyplnená v rozpore so zákonom. Povinnej bol úver poskytnutý v sume 200,- Eur a s splatený mal byť zvýšený o príslušný pevný poplatok v sume 196,- Eur. O inej zmluvnej odplate za používanie úverovaných prostriedkov v zmluve niet zmienky. Ako uviedol súd prvej inštancie súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že v rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch).). V rozhodcovskom konaní nebolo rovnako zohľadnené to, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Pretože exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a pri jeho vydaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky a taktiež na rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
7. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Odvolateľ odmietol postavenie povinnej zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľa a zdôraznil, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko povinná v žiadosti o poskytnutie vyhlásila a svoje vyhlásenie potvrdila podpisom dodatku k zmluve o úvere, že poskytnuté prostriedky použije na „nákup technických zariadení za účelom výkonu povolania“. Oprávnený má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde je spolukontrahentom fyzická osoba. Oprávnený namietal, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) povinná sama svojim konaní iniciovala a vyvolala. Podľa názoru oprávneného došlo v exekučnom konaní k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď došlo k zastaveniu exekučného konania v celom rozsahu, čím bola povinnej prakticky priznaná úplná exekučná imunita. Oprávnený ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru bol exekučný titul vydaný v riadnom sporovom konaní s prihliadnutím na dobré mravy v dôsledku čoho sa nestotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého uznesenia. Mal za to, že súd prvej inštancie zvolil príliš extenzívny výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ďalej, že mravná kategória (dobrá viera) sa vzťahuje aj na veriteľa, ktorý uzatváral zmluvu s dlžníkom v dobrej viere, že si dlžník bude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy. Oprávnený považoval zastavenie exekučného konania súdom prvej inštancie za výrazný zásah do zásady rovnosti strán
konania, čím došlo k porušeniu článku 6 CSP. Zároveň uviedol, že si splnil povinnosť uvedenú § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie doplnil v stanovenej lehote. Z týchto dôvodov navrhol oprávnený odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 18.03.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 28.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 06088/13 zo dňa 27.08.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 07.10.2013 a vykonateľnosť dňa 10.10.2013. Súd prvej inštancie vydal dňa 28.05.2014 poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 2Er/1099/2014-25 zo dňa 19.01.2018 exekučný súd postupom podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dospel k záveru, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového stavu.
13. Odvolací súd má z obsahu predloženého súdneho spisu preukázané, vyplývajúc zo zažurnalizovaného výsledku lustrácie v Registri obyvateľov, že povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela, t. j. ešte pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku . Je zrejmé, že súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia o zastavení exekúcie dôsledne neskúmal splnenie procesných podmienok konania.
11. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku; účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
12. Podľa § 62 CSP; ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 161 ods. 1 CSP; ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
14. Podľa § 380 ods. 2 CSP; na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
15. V zmysle citovaného § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Na to, aby bolo možné viesť konanie voči účastníkovi je nevyhnutné, aby už v čase začatia konania bola splnená základná procesná podmienka, ktorou je jeho procesná subjektivita. Ako vyplýva z citovaného § 161 ods. 1 CSP súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky konania. Táto povinnosť prináleží aj samotnému odvolaciemu súdu, a to aj v prípadoch, keď nedostatok procesných podmienok nebol v odvolacích dôvodoch uplatnený. Skúmanie procesných podmienok konania totiž predchádza posudzovaniu iných procesných práv a povinností
z právneho vzťahu, nakoľko v prípade existencie neodstrániteľnej procesnej podmienky konania je nevyhnutné bez meškania rozhodnúť o zastavení konania. V prejednávanom prípade je zrejmé, že povinná už v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, základnú procesnú podmienku procesnej subjektivity nespĺňala, a teda sa súd prvej inštancie mal predovšetkým zaoberať otázkou, či smrťou povinnej vstúpili do jej práv a povinností spôsobilí dedičia, s ktorými by bolo možné naďalej konať, t.j. pokračovať v exekúcii. Súd prvej inštancie však tento postup vôbec neaplikoval, keďže v prípade, že by tomu tak bolo, bolo by súdu prvej inštancie z výsledku konania o dedičstve zrejmé, že toto bolo zastavené, pretože povinná (poručiteľka, pozn. odvolacieho súdu) nezanechala žiaden majetok, o čom sa však súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesením nijakým spôsobom nezmienil.
16. Postup súdu prvej inštancie, ktorým za procesnej situácie konal so subjektom, ktorý v dôsledku právnej skutočnosti nedisponoval procesnou subjektivitou, nemožno považovať za správny. Súd prvej inštancie tak konal s niekým, kto nebol za danej procesnej situácie legitímnym účastníkom konania. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1, písm. a) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd postupoval podľa § 380 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Keďže k zrušeniu rozhodnutia došlo pre nedodržanie procesných podmienok konania, odvolací súd sa meritórne s podaným odvolaním nemohol nezaoberať.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).