Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-30-2017.pdf
PDF · 93.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci navrhovateľky, matky maloletého dieťaťa: P. O., B.. XX.X.XXXX, X. W. Č.. XXX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: I. U., B.. XX.X.XXXX, X. Š., U.Á. XXX/X, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu: W. W.B. O., B.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodina Galanta, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že I. U., B.. XX.X.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXXX P. L. je otcom maloletej W. W. O., B.. XX.XX.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXXX P. R. z matky P. O., G.. O. B.. XX.X.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXXX P. O..
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá W. W. O., B.. XX.XX.XXXX zveruje od narodenia do osobnej starostlivosti matky P. O., B.. XX.X.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, pričom otec maloletej I. U., B.. XX.X.XXXX sa zaväzuje prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,- Eur vždy do 25.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
III. Zaostalé výživné za obdobie od 16.12.2015 do 31.12.2019 v celkovej výške 7 200,- Eur sa otec zaväzuje zaplatiť matke maloletej v pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným za ten ktorý kalendárny mesiac, počínajúc mesiacom január 2020 a to až do úplného zaplatenia dlhu na výživnom. Nezaplatením čo len jednej splátky sa stáva splatnou celá nezaplatená časť dlhu na výživnom.
IV. Styk otca s maloletou ponecháva súd neobmedzený.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 20.7.2017, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2017, domáhala určenia otcovstva k maloletej W. W. a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s mužom, ktorého označila za otca maloletého dieťaťa - domnelý otec, bola vo vzťahu približne tri roky, pričom v spoločnej domácnosti nežili. Približne po roku stretávania sa zblížili aj intímne. Všetko bolo v poriadku, ale len do času keď navrhovateľka zistila, že je tehotná. Keď to oznámila domnelému otcovi, ten nesúhlasil, aby si dieťa nechala a chcel aby navrhovateľka išla na potrat. S tým, však navrhovateľka nesúhlasila. Dieťa nechcel z dôvodu, že dieťa neustále plače, bude ich vyčerpávať a stojí moc peňazí. Navrhovateľka si ale aj napriek naliehaniu dieťa nechala. Domnelý otec sa vyjadril v tom smere, že keď si navrhovateľka dieťa nechá, tak je to už len jej problém. Od toho času sa kontakty medzi nimi prerušili a domnelý otec o dieťa nejavil záujem. Prvýkrát videl maloletú keď mala 7 mesiacov. Dohodli sa, že pôjdu spoločne na testy otcovstva, nakoľko uviedol, že sa necíti byť otcom dieťaťa. Na dohodnuté stretnutie sa však nedostavil. Následne ho navrhovateľka kontaktovala telefonicky, kedy počas telefonátu ju len urážal, ponižoval a vyhrážal sa jej odobratím maloletej. Odvtedy
ho kontaktovala ešte niekoľko krát a mala snahu sa s ním dohodnúť. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa navrhovateľka udržiavala pohlavný styk iba s označeným mužom. Preto len on môže byť otcom maloletej. Po pôrode ho informovala o tom, že sa malá narodila a že má prísť vyhlásiť otcovstvo. Vyjadril sa, že ho to nezaujíma, nesúhlasil, s tým aby sa narodila, preto je len jej. Zákonná domnienka otcovstva svedčí mužovi, ktorého označila, pretože okrem neho s iným mužom nemala pohlavný styk v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Navrhovateľka v čase spísania návrhu bola ubytovaná v krízovom stredisku v O. a jej príjem tvoril rodičovský príspevok vo výške okolo 213,20 Eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Maloletá W. W. mala v čase podania návrhu 1 rok a 7 mesiacov. Pre dieťa navrhovateľka musela zakúpiť výbavičku (vaničku 10,- Eur, 3 x perinky cca 90,- Eur, bielizeň cca 500,- Eur, detský kočiar hlboký 45,- Eur, postieľku 45,- Eur, kočiar bugina 35,- Eur, chodítko 30,- Eur, detská klokanka 45,- Eur, plienky, hyg. potreby, fľašky, cumlíky, a iné). Má bežné výdavky na zabezpečenie oblečenia, lekárskej starostlivosti, pričom okrem maloletej W. W. má ešte jednu dcéru. Mesačné náklady na výživu a výchovu na maloletú W. W. vyčíslila na cca 250,- Eur (plienky 20,- Eur, oblečenie, lieky, detská kozmetika 20,- Eur, potraviny 120,- Eur, ostatné výdavky...). Domnelý otec je slobodný. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Informáciu o jeho momentálnom zamestnaní a výške jeho príjmu uviesť nevedela. Z dôvodu, že starostlivosť o maloletú W. W. zabezpečuje od narodenia sama navrhuje, aby súd zveril dcéru do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na vyživovaciu povinnosť, a to vo výške 155,- Eur mesačne. Priznať žiadala taktiež aj zameškané výživné.
2. Muž, ktorého navrhovateľka označila za otca jej dieťaťa vo svojom podaní zo dňa 21.9.2017 uviedol, že s návrhom o určenie otcovstva k maloletej W. W. nesúhlas a otcovstvo popiera. Je pravdou, že s matkou maloletej - navrhovateľkou sa stretával, a to aj intímne. Zoznámil sa s ňou cez internet, kde ponúkala služby pre pánov, pričom stretávali sa približne od marca 2014, a to asi jeden krát do mesiaca. Po skončení stretnutia jej vždy dal nejakú hotovosť cca 20-30,- Eur. Stalo sa, že po skončení stretnutia s navrhovateľkou ju odviezol na stanicu, poprípade na iné miesta, kde mala dohodnuté ďalšie stretnutia, s inými mužmi. Približne v júni 2015 mu navrhovateľka oznámila, že je v tretom mesiaci tehotenstva, a že dieťa čaká s nejakým mužom. Že si zistí telefónne číslo toho muža, o ktorom sa domnieva, že je s ním tehotná a tvrdila, že ten pán je solventný a že bude mať tak zabezpečený slušný príjem. Ďalej mu navrhovateľka oznámila, že s týmto pánom mala súd o určenie otcovstva v máji 2016, ktorý mal prebiehať pred Okresným súdom Galanta, avšak v konaní nebola úspešná a otcovstvo tohto pána sa nepotvrdilo. Vtedy mu povedala, že otcom maloletej je pravdepodobne on. On však navrhovateľke povedal, že otcovstvo popiera, pretože navrhovateľa sa stretávala s viacerými mužmi, s ktorými mala aj intímne styky. Zároveň jej navrhol, že cez internet dá spraviť testy otcovstva a pokiaľ sa potvrdí, že on je otec maloletej, postaví sa k tomu zodpovedne.
3. Dňa 14.6.2018 prebehlo vo veci pojednávanie, ktorého sa osobne zúčastnila matka a kolízny opatrovník.
4. Navrhovateľka sa pridržiavala svojho písomného vyjadrenia.
5. Následne uznesením č.k. 15Pc/30/2017-71 zo dňa 9.7.2018 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA a za znalca bol ustanovený doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc.
6. Znalecký posudok bol súdu predložený dňa 27.6.2019, pričom jeho záver bol, že otcovstvo označeného muža treba pokladať za prakticky dokázané, a to s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
7. Znalecký posudok bol zaslaný účastníkom konania na vyjadrenie.
8. Navrhovateľka k znaleckému posudku uviedla, len to že na podanej žalobe trvá.
9. Označený muž sa k znaleckému posudku písomne nevyjadril.
10. Následne bolo vo veci vytýčené pojednávanie, a to na deň 10.12.2019. Pojednávania sa osobne zúčastnili všetci účastníci konania, pričom matka a označený muž súdu navrhli, aby súd schválil dohodu v znení uvedenom vo výroku daného rozhodnutia.
11. Kolízny opatrovník uviedol, že predloženú dohodu navrhuje schváliť.
12. Účastníci konania pred súdom taktiež prezentovali dohodu, podľa ktorej styk otca s maloletou ostáva neobmedzený, ponechaný na dohodu rodičov.
13. Podľa § 84 Zákona o rodine (ďalej ZR), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
14. Podľa § 94 ods. 1 ZR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
15. Podľa § 94 ods. 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
16. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
18. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
27. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Nakoľko výsledkom znaleckého posudku bolo, že otcovstvo označeného muža je prakticky dokázané, a to s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou, súd vychádzajúc z uvedeného určil, že otcom maloletej W. W. O., B.. XX.XX.XXXX.
29. Súd po určení otcovstva pristúpil k úprave práv a povinností rodičov k maloletej W. W., nakoľko toto konanie je obligatórne spojené s konaním o určenie otcovstva. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že maloletá W. W. má toho času 4 roky, pričom navrhovateľka (matka) má v súvislosti s jej výchovou a starostlivosťou bežné a veku primerané výdavky vo výške okolo 250 ,- Eur. S jej zdravotným stavom nemá matka zvýšené výdavky. Okrem maloletej W. W.Í. má ešte jednu dcéru, B. O..
30. Matka maloletého dieťaťa v priebehu konania súdu predložila potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta o tom, že je poberateľkou rodičovského príspevku v roku 2017 vo výške 213,20 Eur mesačne, v roku 2018 vo výške 214,70 Eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 47,04 Eur. Od augusta 2019 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 141,20 Eur a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
31. Otec maloletého dieťaťa súdu doklady o jeho príjmoch a výdavkoch nepredložil. Súd lustráciou v Sociálnej poisťovni, a.s. zistil, že otec maloletého dieťaťa je od 3.9.2018 zamestnaný v spoločnosti LEOPARD, s.r.o., pričom jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie od 09/2018 do 11/2019 bol vo výške 1 009,14 Eur.
32. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom bude maloleté dieťa vychovávané súd vychádzal z dohody rodičov dieťaťa, ako aj zo skutočnosti, že sa o maloletú stará výlučne matka. Preto súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd rozhodol, že matka má právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
33. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch účastníkov a výživné zo strany otca na maloleté dieťa určil sumou 150,- Eur mesačne, zohľadňujúc skutočnosť, že otec sa žiadnym spôsobom doteraz nepodieľal na výchove a výžive maloletého dieťaťa, ako aj na dohodu, ktorá bola súdu predložená na schválenie. Súd poukazuje na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodič je vzhľadom na možnosti a schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa.
34. Vzhľadom na zistené skutočnosti, ako aj dohodu účastníkov konania, súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletého dieťaťa dohodnutou sumou vo výške 150,- Eur, nakoľko tak to v rámci dohody navrhol. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 150,- Eur, na ktorého platenie zaviazal otca by malo postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb dieťaťa. Pričom ak matka na výživu maloletého dieťaťa prispeje mesačne sumou 75,- Eur, t.j. polovicou sumy, na platenie ktorej bol zaviazaný otec, na výživu dieťaťa bude mať mesačne k dispozícii sumu vo výške 248,53 Eur (150,- Eur otec + 75,- Eur matka + 23,52 Eur prídavok na dieťa), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Súd mal za to, že ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa (4 roky, výdavky bežné a veku primerané) a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
35. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 16.12.2015 do 31.12.2019 vo výške 7 200,- Eur , súd mu ho v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným, počnú mesiacom január 2020, pod hrozbou straty výhody splátok. Výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca.
36. Súd styk otca s maloletým dieťaťom ponechal bez obmedzení zo strany súdu tak ako sa v každom jednotlivom prípade na tom otec dohodne s matkou maloletého dieťaťa. Otázka styku otca s maloletým dieťaťom nebola medzi účastníkmi sporná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.