Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2697-1998.pdf
PDF · 73.52 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/2697/1998
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: O. Z., E.. XX. XX. XXXX, Z. Ú.. XX, A., A., v konaní pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp.zn. EX 970/1998, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13.8.1998 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX *., vydaného Okresným súdom Košice I dňa 3.9.1998, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal.
2. Na základe oznámenia oprávneného súd z úradnej povinnosti zistil, že v predmetnom konaní nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
3.V danej veci nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko uplynula vykonateľnosť rozhodnutia L., ktoré sa stalo právoplatným dňa 3. 11. 1995. Tým zaniklo právo ním priznané. Právo priznané exekučným titulom mohol oprávnený vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti, teda v danom prípade do 3.1.2005 (§ 27 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v platnom znení). V zákonnej desaťročnej lehote musel podať oprávnený nielen návrh na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel aj skutočne vymôcť. Uplynutím zákonom stanovenej lehoty zaniklo právo vymáhať núteným výkonom plnenie priznané uvedeným rozhodnutím.
4.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (ďalej EP) v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7.Podľa ust. § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
8.Lehota podľa§ 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, je lehotou prekluzívnou, to znamená, že sa v nej musí exekúcia nielen začať, ale i skončiť.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
11. Zákon č. 274/1994 Z. z. bol s účinnosťou ku dňu 31.12.2003 zrušený a nahradený zákonom č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (medzitým bol síce tiež prijatý zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, avšak tento bol zrušený ešte pred nadobudnutím účinnosti). V zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. sa pri platení a vymáhaní povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, ktorá vznikla pred 1.1.2004 a nebola do31.12.2003 splnená, použijú predpisy účinné do 31.12.2003, a teda zákon č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003. V ustanoveniach § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do31.12.2003 je zakotvená prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, a to v rozsahu desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Z gramatického a logického výkladu predmetných ustanovení pritom vyplýva, že vykonanie rozhodnutia pritom v stanovenej prekluzívnej lehote nestačí začať, ale vykonanie rozhodnutia sa môže iba najdlhšie v tejto stanovenej prekluzívnej lehote realizovať.
12. Preklúzia pritom predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
13. Pre úplnosť sa žiada dodať, že súd sa zaoberal aj skutočnosťou, že desaťročná prekluzívna lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bola zavedená zákonom č.242/2001 Z. z., ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť dňa 1.6.2001 a v odseku 3 dňa 1.4.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Súd však dospel k záveru, že i napriek tejto skutočnosti sa od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/2001 v znení účinnom od 1.6.2001 vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita) a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti.
14. Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo dňa 4.11.2002 (Snj 84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných
rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy.
15. Z uvedeného vyplýva, že predmetnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne po 10-tich rokoch odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti ex lege zanikla vykonateľnosť, čiže toto rozhodnutie už nie je spôsobilé byť riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého by sa v exekučnom konaní mohlo pokračovať. Nakoľko zánikom vykonateľnosti exekučného titulu zaniklo aj právo priznané exekučným titulom, sú v danom prípade splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
16.Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
17. Podľa ust. § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
19. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. S poukazom na znenie ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, je súd povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o trovách exekúcie. O trovách exekúcie preto rozhodne súd samostatným uznesením po tom, ako súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie, a taktiež svoj exekučný spis.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§357 C.s.p.).