Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-38-2015.pdf
PDF · 115.48 KB
No categories available
24C/38/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Slovenská sporiteľa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom so sídlom Fazuľová 1, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: X. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W., o zaplatenie 2.610,64 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.801,70 eura, úrok vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.625,75 eura od 06.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.601,12 eura od 06.10.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.610,64 eura, riadneho úroku vo výške 17,3% ročne zo sumy 1.625,75 eura od 06.10.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.410,06 eura od 06.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 18.06.2009 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej splátkový úver vo výške 1.539 eur. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 01.08.2002, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, sadzobník žalobcu a podmienky určené zverejnením. Žalovaná bola povinná plniť úver v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 29,21 eura. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.07.2009 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.05.2019. Žalovaná v dobe od uzatvorenia zmluvy splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsoby započítania sú uvedené v listinách: výpis z úveru č. XXXXXXXXXX od 18.06.2009 do 06.08.2011 v nadväznosti na prehľad o transakciách na úverovom účte č. XXXXXXXXXX od 08.08.2011 do 20.09.2014. Žalovaná podmienky pre splácanie riadne nedodržiavala, dostala so splácaním do omeškania. Žalobca ju na túto skutočnosť opakovane upozorňoval a vyzýval ju na úhradu splatných záväzkov. Žalobca v súlade s § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 28.05.2014 vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok, upozornil ju, že ak nedôjde k zaplateniu, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím nastane splatnosť celého úveru. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu napriek výzve zo dňa 28.05.2014 nezaplatila, žalobca dňa 24.06.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s bodom 7.6. Všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky. Žalovaná ani po tejto výzve svoj dlh neuhradila. Žalobca eviduje ku dňu 05.10.2014 pohľadávku voči žalovanej vo výške 2.610,64 eura (z toho istina vo výške 1.625,75 eura, riadne úroky vo výške 733,48 eura, úroky z omeškania vo výške 200,58 eura a poplatky vo výške
50,83 eura). Vo vzťahu k úrokom žalobca uviedol, že podľa čl. 1 bod 1 Zmluvy o úvere vznikla žalovanej povinnosť platiť za poskytnutý úver žalobcovi úrok do konečnej splatnosti úveru, ktorý bol dohodnutý vo výške 17,30 %, pričom úroková sadzba bola určená ako fixná. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne s tým, že výška poplatku za správu úveru sa zmenila na základe zmeny sadzobníka platného od 01.10.2010 na sumu 2,99 eura mesačne. Žalovaná svoje právo odstúpiť od zmluvy o úvere z dôvodu nesúhlasu so zmenou sadzobníka zmysle Všeobecných obchodných podmienok (bod 16.1.3. VOP) nevyužila. Žalobca tiež ozrejmil, že riadne úroky sú odmenou za poskytnutie peňažných prostriedkov až do času kým žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere voči žalobcovi nesplní. Vrátenie riadnych úrokov do splatnosti poskytnutých peňažných prostriedkov platí v prípade, ak dlžník svoj dlh splatí riadne a včas. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s povinnosťou platiť úroky riadne a včas, vznikne veriteľ právo žiadať zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny aj z týchto nezaplatených úrokov.
3. Rozsudkom č.k. 24C/38/2015-77 zo dňa 29.09.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 24C/38/2015-101 zo dňa 24.04.2017 rozhodol o veci samej tunajší súd tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 808,94 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 06.10.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
4. Na základe odvolania žalobcu proti zamietajúcej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd uznesením č.k. 10Co/208/2018-153 zo dňa 18.09.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti trov prvoinštančného konania a napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie pri výpočte RPMN použil nesprávny vzorec, čím dospel k nesprávnemu výpočtu RPMN, v dôsledku ktorého označil výšku RPMN uvedenú v zmluve za nesprávnu, určil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať pri posudzovaní predmetu sporu a rozhodovaní o uplatňovanom nároku žalobkyne v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu ako i prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.). Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
5. Rozsudok tunajšieho súdu č.k. 24C/38/2015-77 zo dňa 29.09.2015 vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 808,94 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 06.10.2014 do zaplatenia, nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2015.
6. Predmetom sporu tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.801,70 eura, úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy zo sumy 1.625,75 eura od 06.10.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.601,12 eura od 06.10.2014 do zaplatenia a uplatnený nárok na náhradu trov konania.
7. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu ani právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil. Žalovaná neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. Keďže
neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 CSP, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že strany sporu uzavreli 18.06.2009 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej 18.06.2009 spotrebný bezúčelový úver vo výške 1.539 eur. Žalovaná sa úver zaviazala vrátiť v 119 splátkach vo výške 29,21 eura mesačne a platiť poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne. Prvá splátka bola splatná 20.07.2009 a konečná splatnosť úveru 20.05.2019. Úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná vo výške 17,30 % ročne. Zmluva tiež obsahuje údaje o a ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 21,42 % pre daný úver a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 25,27 %. Listom zo dňa 28.05.2014 vyzval žalobca žalovanú na úhradu omeškaných splátok ku dňu 27.05.2014 vo výške 1.021,56 eura do 15 dní od doručenia tejto výzvy a súčasne ju upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Predmetný list žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Žalobca listom zo dňa 27.06.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie 2.486,49 eura do 15 dní od doručenia. Predmetný list sa vrátil žalobcovi s tým, že adresát je neznámy. Žalovaná na predmetný úver celkovo zaplatila žalobcovi sumu 930,64 eura.
9. Žalovaná ostala v priebehu konania pasívna, k žalobe sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
13. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
14. Podľa § 503 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 2 písm. a), b), d), e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 18.06.2009 (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
19. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
20. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nesk, predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 1.539 eur, ktorý žalovaná v celom rozsahu dňa 18.06.2009 aj vyčerpala. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, nakoľko poskytnutý úver v dohodnutých splátkach po 29,21 eura mesačne nesplácala riadne a včas. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy žalobca konal a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj s poukazom na predtlačený (formulárový) typ zmluvy, pri ktorom spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Zároveň sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z pohľadu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, vrátene tých, ktorých absencia spôsobuje,
že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto na základe nej poskytnutý úver nie je možné považovať v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má teda nárok na úroky z poskytnutého úveru, ako aj poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Súdnym prieskumom zároveň nebola zistená v spotrebiteľskej úverovej zmluve prítomnosť žiadnych takých zmluvných podmienok, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné v zmysle § 53 OZ. Nesporným v prejednávanej veci taktiež bolo (nakoľko žalovaná nevyužila svoje právo a k veci sa vôbec nevyjadrila), že žalovaná na predmetný úver zaplatila celkovo sumu 930,64 eura. Z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním splátok úveru, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok ku dňu 27.05.2014 vo výške 1.021,56 eura do 15 dní od doručenia listu zo dňa 28.05.2014, v ktorom žalovanú súčasne upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaná omeškanú sumu splátok v stanovenej lehote neuhradila, žalobca úver v súlade so zmluvnými podmienkami (bod 7.6. VOP) a zákonom (§ 53 ods. 9 OZ) predčasne zosplatnil, resp. vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.06.2014, a to listom zo dňa 27.06.2014 a súčasne vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 2.486,49 eura do 15 dní od prevzatia oznámenia. Po zosplatnení úveru žalovaná žiadnu úhradu dlžnej sumy nevykonala. Žalovaná výšku splatenej sumy úveru, spôsob započítania splatenej sumy na istinu, zmluvný úrok, úrok z omeškania a poplatky nerozporovala, preto mal súd tieto skutočnosti za nesporné. Na základe uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná v tejto časti dôvodne, a preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.801,70 eura (2.610,64 eura - 808,94 eura, t.j. suma už priznaná právoplatným rozsudkom) titulom istiny.
29. Keďže sa žalovaná s plnením svojho dlhu dostala do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške požadovanej žalobcom 5 % ročne zo sumy 1.601,12 eura (t.j. 2.410,06 eura
- 808,94 eura - suma priznaná právoplatným rozsudkom) od 06.10.2014 do zaplatenia. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca by mal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,15 % (úroková sadzba ECB v rozhodujúcom období od 11.06.2014 do 09.09.2014 - keďže žalovaná sa dostala do omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. 25.06.2014, vo výške 0,15 % + 8 percentuálnych bodov) z dôvodu, že prechodné ust. § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. jasne a bezvýnimočne stanovuje, že podstatným kritériom pre stanovenie výšky úroku z omeškania je dátum vzniku záväzkového vzťahu (v danom prípade 18.06.2009), preto výška úroku z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013, a to aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Súd je však žalobným petitom v zmysle § 216 CSP a nemôže ho prekročiť, a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním požadovanej výške 5 % ročne.
30. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného (riadneho) úroku vo výške 17,30 % ročne z dlžnej istiny úveru 1.625,75 eura od 06.10.2014 do zaplatenia, t.j. po zosplatnení úveru, súd je tohto názoru, že i tento nárok bol uplatnený dôvodne. V tejto súvislosti súd v uvádza, že ust. § 503 Obchodného zákonníka nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru a odsek 3 uvedeného zák. ustanovenia upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 v tejto súvislosti vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24.07.2014, sp. zn. 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a
úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Podporne sú v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 113/2018 zo dňa 30.07.2019, v ktorom Najvyšší súd v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. V danom prípade dohodnutý úrok vo výške 17,30 % ročne patrí žalobcovi ako veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, a preto žalovaná ako dlžník je povinná vrátiť žalobcovi nielen poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úrok z úveru, ktorý nemá vplyv na omeškanie žalovanej ako dlžníka, ale je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku vo výške 17,30 % ročne z nezaplatenej istiny 1.625,75 eura od 06.10.2014 do zaplatenia.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).