Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-79-2019.pdf
PDF · 112.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti C. XX, J., proti žalovanému: C. Q. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, J., o zaplatenie 13.255,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13Csp/224/2017-72 zo dňa 08.01.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%).
O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.255,11 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 20.01.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi proti žalovanému zároveň priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.11.2017, sa právny predchodca žalobcu domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 13.255,11 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.01.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu právny predchodca žalobcu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 16.01.2014 bola medzi ním a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke evid. č. 7132310, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 13.000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 208,52 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 25.022,40 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.633,12 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 27.11.2014 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.01.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.01.2015 - oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Do dňa vyhotovenia žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 13.255,11 eur, pričom žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania. Neuplatnil si zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad. Uznesením,
sp. zn. 13Csp/224/2017-49 zo dňa 11.04.2018, súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu, spol. Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti C. XX, J., vstúpil ako žalobca spol. Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti C. XX, J.. Zmluvou o pôžičke č. 7132310 zo dňa 14.01.2014, uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 13.000,- eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 25.022,40 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 120 mesačných splátkach po 208,52 eur. RPMN bola v zmluve určená na 15,54 %, priemerná hodnota RPMN bola 13,88 % a ročná úroková sadzba činila 15,90 %. Celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, predstavovali sumu 12.022,40 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 1/2024. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj zmluvné podmienky. Listom zo dňa 27.11.2014, označeným ako predžalobná upomienka, právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného o úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 688,11 eur podľa uzatvorenej zmluvy a súčasne žalovaného upozornil, že ak do 05.01.2015 nedôjde k úhrade splátky, splatnej v mesiaci 09/2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 25.01.2015, označeným ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote, stanovenej v predžalobnej upomienke, riadne a včas neuhradil, jeho dlh z uzavretej úverovej zmluvy č. 7132310 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad, ako aj zo skutkových tvrdení právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil sumu 1.633,12 eur. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu okresný súd vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 14.01.2014, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia týchto zákonov. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, okresný súd dospel k záveru, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 13.000,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s celkovými nákladmi vo výške 12.022,40 eur, právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 120 mesačných splátkach v sume 208,52 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu v celom rozsahu splnil tento svoj záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky (žalovaný uhradil iba sumu 1.633,12 eur) a žalovaný pohľadávku žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd žalobe v plnom rozsahu, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 13.255,11 eur žalobcovi. Žalovaný sa nevrátením poskytnutého úveru v lehote splatnosti dostal do omeškania, a preto okresný súd, v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške, ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 20.01.2015, ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 19.01.2015, ktorý je dňom splatnosti úveru. Dňom 19.01.2015 sa celý úver stal splatný, a preto odo dňa 20.01.2015 je žalovaný v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 20.01.2015 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05 % + 5 percentuálnych bodov. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny. Konštatuje, že citované rozhodnutie okresného súdu vykazuje vady. Rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca svoj nárok odvodzoval z titulu postúpenia pohľadávky postupcom. V konaní pritom postúpenie žalovanej pohľadávky nebolo nijak žalobcom preukázané. Okresný súd sa ani vôbec nevenoval aktívnej legitimácii žalobcu a preukázaniu platného postúpenia. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, o akú pohľadávku a aký právny titul pohľadávky vlastne išlo. Pôvodný žalobca svoju žalobu oprel o zmluvu o pôžičke zo dňa 14.01.2014 a o poskytnutie pôžičky. V odôvodnení však súd opakovane konštatoval poskytnutie úveru (nie pôžičky), čo je úplne iný právny titul a iný skutkový stav. Okresný súd sa nevenoval ani otázke „zosplatnenia" úveru a času splatností žalovanej pohľadávky. V zmluve o pôžičke bola zle matematicky vypočítaná RPMN. Pôžička tak mala byť zo zákona považovaná za bezúročnú. Výška
úrokov navyše odporovala dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta a žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.
10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
11. Odvolací súd uvádza, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Ak žalobca zažaloval žalovaného, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, teda nevznikla tomu konkrétnemu žalovanému povinnosť žalobcovi platiť resp. plniť, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
12. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/334/2016 zo dňa 08.03.2017)
13. Odvolací súd dáva do pozornosti, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca svoj nárok odvodzoval z titulu postúpenia pohľadávky postupcom. V konaní pritom postúpenie žalovanej pohľadávky nebolo nijak žalobcom preukázané. Okresný súd sa ani vôbec nevenoval aktívnej legitimácii žalobcu a preukázaniu platného postúpenia. Odvolací súd však dáva do pozornosti bod 2 napadnutého rozsudku, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so zmenou subjektu na strane žalobcu. Predmetom konania č. 13Csp/224/2017-72 bolo rozhodnúť v merite veci, pričom rozhodovanie o pripustení zmeny účastníka sporu na strane žalobcu bolo predmetom konania č. 13Csp/224/2017-49, kde súd rozhodol, že pripúšťa zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu, obchodnej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti C. XX, XXX XX J., vstúpi ako žalobca obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti C. XX, XXX XX J.. Odvolaciemu súdu tak bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a tiež platné postúpenie pohľadávky.
15. Odvolací súd tiež na okraj uvádza, že pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku používa pojem „úver“ namiesto „pôžička“, nič to nemení na skutkovom základe, že súdu bolo riadne preukázané požičanie finančných prostriedkov žalobcu žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke č. 7132310 zo dňa 14.01.2014. Zmluvou medzi žalobcom a žalovaným vznikol úverový vzťah, kde sa dlžník (žalovaný) zaviazal v budúcnosti požičané peniaze spolu s úrokmi veriteľovi (žalobcovi) vrátiť.
16. Zvyšné námietky, ktoré žalovaný namietal vo svojom odvolaní mal uplatniť ako prostriedok procesnej obrany už v základnom prvostupňovom konaní. V zmysle § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak by súd aplikoval § 153 ods. 2 CSP, a teda neprihliadol by na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, môže sa stať, že skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku môže byť iný než súdom zistený skutkový stav, preto je v ustanovení § 217 ods. 1 CSP ustanovené, že aj napriek tomu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. V prípade, ak súd
na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
17. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
18. Zo spisu bolo odvolaciemu súdu preukázané, že žalovaný bol v prvostupňovom konaní nečinný, nereagoval na výzvu súdu zo dňa 12.06.2018 (ktorá bola riadne doručená, č.l. 57), aby sa v lehote 10 dní vyjadril k žalobe a predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, teda aby využil prostriedky procesnej obrany. Žalovaný taktiež aj napriek predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil a ani sa z neho neospravedlnil a tiež nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu.
19. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd preskúmal podmienky spotrebiteľského úveru, nakoľko ide o spor s ochranou slabšej strany, ktorému zákon priznáva vyššiu ochranu a povinnosť súdu ex offo sa spomínaným zaoberať. Medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 13.000 eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 25.022,40 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 120 mesačných splátkach po 208,52 eur. RPMN bola v zmluve určená na 15,54 %, priemerná hodnota RPMN bola 13,88 % a ročná úroková sadzba činila 15,90 %. Celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, predstavovali sumu 12.022,40 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 1/2024. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj zmluvné podmienky.
20. Odvolací súd uvádza, že otázkou splnenia povinnosti uviesť údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. sa už v minulosti vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach zaoberal a ustálil záver, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov. Po vydaní rozsudku súdneho dvora EÚ z 09. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej nebola a v súčasnosti ani nie je súdna prax v tejto otázke jednotná. Uvedená právna otázka však bola následne riešená aj Najvyšším súdom SR, ktorý v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára 2018 (obdobne tiež uznesenie sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 17. apríla 2018 a 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018) konštatoval, že do „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. k/) zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je za použitia eurokonfmorného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zák. č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Ďalej Najvyšší súd v citovanom uznesení uviedol: „Vychádzajúc z účelu smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k / zák. č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie, dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Predmetné ustanovenie zák. č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky“. Od 01. mája 2018 sa zároveň legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
21. Na základe uvedeného odvolací súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podmienky stanovené platnou legislatívou a neprieči sa dobrým mravom a ani nepropaguje nekalé obchodné praktiky či neprijateľné zmluvné podmienky.
22. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)