Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-21-2019.pdf
PDF · 88.57 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585 441, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Soňa Pohovejová, AK Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: H. D., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/X, Bratislava, o zaplatenie 67,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 67,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26.05.2018 do zaplatenia, ako aj trovy konania a to súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 63,36 € všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 02.04.2019, sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 67,- € s príslušenstvom. Žalobca ako prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia podľa ktorých žalobca so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. 3539193639 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - na motorové vozidlo EVČ A.. Podľa Oznámenia o poistnej udalosti i oznámenia poškodeného o poistnej udalosti došlo dňa 09.01.2018, v Bratislave na Bajkalskej ulici k poistnej udalosti tak, že vodič vozidla EVČ A. zozadu narazil do pred ním idúceho vozidla EVČ A., pričom spôsobil škodu motorovom vozidle v sume 508,11 €. Žalobca uvedenú sumu poukázal poškodenému dňa 21.02.2018. Žalovaný poistnú udalosť nenahlásil do 15 dní od jej vzniku, preto žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 16.04.2018 na náhradu časti poskytnutého plnenia v sume 67,- €, do 15 dní od doručenia výzvy, žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto sa dostal do omeškania od 26.05.2018. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Súd žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručoval dňa 13.06.2019. Žalovaný si žalobu s prílohami a poučením neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP) súdna zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Súd mu podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur, b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo c/ to ustanovuje tento zákon.
4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 02.12.2019.
6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: poistná zmluva, správa o nehode, oznámenie o poistnom plnení, výpočet výšky plnenia, faktúra č. , výpis z databázy žalobcu o poskytnutom poistnom plnení, výzva zo dňa s doručenkou, návrh na uplatnenie regresnej pohľadávky, výpis z obchodného registra na žalobcu.
7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.
8. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobnej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
9. Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
10. Podľa § 12 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
11. Podľa § 66 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný: a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
12. Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej: a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
13. Podľa § 2 písm. f) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
15. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania, žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 10, ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnou poistení, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel s prihliadnutím na ustanovenie § 12, ods. 1, písm. g/ citovaného zákona.
16. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 26.05.2018, tak ako žiadal žalobca.
18. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania, ktoré sú žalobcom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 € a náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v celkovej sume 63,36 € (za dva úkony právnej služby po 16,60 € za jeden úkon a režijný paušál 2 x 9,80 €) + 20 % DPH, podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).