Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-76-2019.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: Y. Q., V.. XX. X. XXXX, P. X. XX, P., zast. advokátkou Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, Dostojevského rad 17, Bratislava, proti žalovanému: S.. J. R., V.. XX. XX. XXXX, P. I. E. XX, P., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie oboch strán proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 26. júna 2017 č. k. 14C/206/2007- 845 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu zo 17. decembra 2018 č. k. 14C/206/2007- 879, takto,
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku m e n í tak, že výživné na žalobcu zo strany žalovaného sa počnúc dňom 11. 9. 2007 z v y š u j e na sumu 200 eur mesačne.
Zročné výživné vo výške 1.740,16 eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Napadnutý rozsudok sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti výživného presahujúceho sumu 200 eur mesačne.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo 14. 9. 2004 č. k. 17P/100/1992- 340 v časti výživného.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany žalovaného na žalobcu žalovaného na žalobcu zo sumy 99,58 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 11. 9. 2007. Zročné výživné v sume 2.905,86 eur za obdobie 19 dní mesiaca september 2007 v sume 31,92 eur, za mesiac október 2017 v sume 50,42 eur, za november 2007 v sume 50,42 eur, za december 2007 v sume 50,42 eur, za január až december 2008 v sume 605,04 eur, za január až december 2009 v sume 605,04 eur, za január až december 2010 v sume 605,04 eur, za január až december 2011 v sume 605,04 eur, za január až jún 2012 v sume 302,52 eur súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať v splátkach po 150 eur mesačne vždy do 15 - tého dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol, vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/100/1992-340 zo dňa 14. 9. 2004 v časti o výživnom na žalobcu, výroku o výške mesačného výživného na žalobcu, konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy zročného výživného zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je synom žalovaného. naposledy výživné na žalobcu zo strany žalovaného upravil Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 14. 9. 2004 č. k. 17P/100/19925- 340, ktorým bolo výživné zvýšené na sumu 3.000 Sk (99,58 eur) mesačne. V tom čase bol žalobca študentom gymnázia. Žalobca sa po maturite v septembri 2007 stal študentom univerzity v H. L. Š.. Nepoberal žiadne štipendium, školné za neho platila Európska únia. Štúdium na uvedenej univerzite skončil v júni 2012, v súčasnosti je riadne zamestnaný a žije v Nemecku. Žalovaný má okrem žalobcu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k synom a to k N., V.. L. I. XXXX D. Q. D., V.. L. I. XXXX, pričom obaja sú študentmi vysokej školy. Pokiaľ ide o majetkové a zárobkové pomery matky žalobcu a žalovaného súd prvej inštancie zistil, že v roku 2006 bol príjem v rodine otca 138.131,92 Sk, čo predstavuje na osobu 2.877 Sk mesačne, v roku 2007 bol príjem v rodine otca 478.023 Sk, čo predstavuje mesačne na osobu 9.958,81 Sk, v roku 2008 predstavoval príjem v rodine otca 348.345 Sk, čo činí na osobu 3.980,96 Sk mesačne, v roku 2009 predstavoval príjem v rodine otca 8.302,08 eur, čo predstavuje na osobu 172,96 eur mesačne, v roku 2010 predstavoval príjem v rodine otca 12.524,21 eur, čo predstavuje na osobu 260,92 eur mesačne, v roku 2011 predstavoval príjem v rodine otca 10.328,32 eur, čo predstavuje na osobu 215,17 eur, v roku 2012 predstavoval príjem v rodine otca 13.835,04 eur, čo predstavuje na osobu 288,23 eur. Príjem matky žalobcu za rok 2006 predstavoval sumu 84,756 Sk, v roku 2007 sumu 435.011 Sk, v roku 2008 sumu 193,.614,68 Sk, v roku 2009 sumu 3.0220,95 eur, v roku 2010 sumu 9.249,12 eur, v roku 20011 sumu 10.208,91 eur a v roku 2012 sumu 23.811,20 eur. Žalobca zosumarizoval svoje výdavky v akademických rokoch 2007-2012 a medzi finančné výdavky si uviedol náklady na bicykel, fotoaparát, smartfón, MP3 prehrávač, videokameru, ďalší bicykel, letenku pre matku, výlet do Londýna, výlet vlakom s priateľkou po Európe, ďalší počítač, laptop, DVD prehrávač, náklady spojené s cestovaním za priateľkou do Bazileja, lyžovačku v Garmisch - Partenkirchene, ďalšie náklady na počítač, letenku pre matku.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že výživné na žalobcu treba zvýšiť na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom jeho nástupu na vysokú školu, teda dňom 11. 9. 2007. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že životná úroveň v oboch rodinách bola približne rovnaká. Žalobca vynakladal aj také náklady, ktoré nesúviseli s jeho vzdelávaním ako je vyššie uvedené. Zároveň žalobca preukázal v konaní, že si bol schopný zarobiť. Podľa názoru súdu žalobca sa mohol pri vynakladaní opakovaných mesačných výdavkoch aj uskromniť napr. že by zdieľal prenájom s ďalšími študentami a nekupoval si veci, ktoré neboli nevyhnutné pre jeho vzdelanie viď ako je vyššie v odseku uvedené. Pri zvýšení výživného na žalobcu vzal súd do úvahy príjmy v jednej aj druhej rodine a prihliadol aj na ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca. Otec podrobnými rozpismi svojho účtovníka preukázal opodstatnenosť vynaložených nákladov v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd preto vzal do úvahy iba čistý príjem otca z podnikateľskej činnosti. Keďže rodič má prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov súd mal za to, že sumu 150 eur, na ktorú zaviazal otca zodpovedá jeho možnostiam a majetkovým pomerom. Pri zvýšení výživného súd vychádzal s toho, že doteraz hradené výživné v sume 99,58 eur mesačne otec uhradil a preto výšku zročného výživného vypočítal z rozdielu medzi 99,58 eur a 150 eur. Keďže žalobca riadne ukončil vysokoškolské štúdium v júni 2012, zročné výživné bolo vypočítané za obdobie 19 dní mesiaca september 2007, októbra, novembra, decembra roku 2007, január až december 2008, január až december 2009, január až december 2010, január až december 2011, január až jún 2012. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti otca na žalobcu súd vychádzal z listinných dôkazov založených v spise ako už bolo vyššie uvedené ohľadom príjmu otca, jeho manželky, matky žalobcu a samotného žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalobca si bol schopný brigádnicky zarobiť. Súd vzhľadom k vykonanému dokazovaniu zvýšil vyživovaciu povinnosť žalovaného na sumu 150 eur mesačne.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie výživné na žalobcu zo strany žalovaného zvýšil na sumu 150 eur mesačne od podania žaloby, t. j. od 11. 9. 2007 a súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zročné výživné tak, ako je to uvedené vyššie. Keďže žalobca požadoval zvýšenie výživného na sumu 497,90 eur, súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol.
4. Konanie v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zo zročného výživného súd prvej inštancie zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p., pretože žalobca vzal žalobu v tejto časti späť.
5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. § 52 C.m.p.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak,
že výživné zvýši na sumu 497,90 eur mesačne. Namietol, že súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, ako dospel k sumám príjmu v rodine žalovaného. Za rok 2008 príjem v rodine žalovaného predstavoval sumu 7.257,19 Sk na osobu mesačne a nie súdom prvej inštancie uvádzanú sumu 3.980,96 Sk mesačne. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalovaný je spoluvlastníkom bytu na R. C.. L. P., pričom v tomto byte nebýva, ale ho prenajíma. Žalobca v odvolaní poukázal na svoje výdavky, ktoré musel hradiť v jednotlivých akademických rokoch jeho štúdia v Glasgowe. Pokiaľ ide o zročné výživné žalobca v odvolaní namietol, že vzhľadom na to, že v roku 2012 ukončil štúdium na vysokej škole, nie je žiadny dôvod na to, aby žalovaný zročné výživné splácal v splátkach, pretože takýto režim by mal charakter bezúročnej pôžičky poskytnutej žalovanému. Okrem toho, žalovaný ani povolenie splátok zročného výživného nepožadoval. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobca v odvolaní uviedol, že vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci je spravodlivé, aby mu bola priznaná náhrada trov konania.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný a napadol ním výrok o zročnom výživnom. Uviedol, že súd prvej inštancie pri výpočte zročného výživného nevzal do úvahy, že dňa 25. 10. 2013 mu súdny exekútor v rámci exekúcie vedenej pod č. EX 6825/2009 zrazil z jeho bankového účtu sumu 3.983,78 eur, ktorá je vyššia ako súdom prvej inštancie vypočítané zročné výživné o sumu 1.077,92 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom zmenil tak, že uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.077,92 eur ako sumu, ktorá bola „nadmerne exekuovaná.“
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolaní (§ 65 C.m.p. a contrario), nie však dôvodmi odvolaní (66 C.m.p.), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutých výrokoch zmeniť.
9. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane žalobcu k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Táto zmena pomerov spočíva v tom, že žalobca ukončil strednú školu a stal sa študentom vysokej školy. Tým sa nepochybne zvýšili jeho odôvodnené potreby a v súvislosti s tým aj náklady nevyhnutné na ich pokrytie a to tým viac, že žalobca študoval na vysokej škole v zahraničí. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že žalobca mal zvážiť, či má dostatok financií na to, aby študoval v zahraničí. Je právom každého mladého človeka študovať na akejkoľvek vysokej škole v Európskej únii. Na strane žalovaného od poslednej úpravy výživného k žiadnej podstatnej zmene pomerov nedošlo, najmä sa nezvýšil počet jeho vyživovacích povinností, keďže v čase poslednej úpravy výživného už mal synov pochádzajúcich z jeho manželstva.
10. Odvolací súd je však toho názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri určení výšky výživného. Výživné na žalobcu vo výške 150 eur mesačne je podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúce vzhľadom na značné potreby žalobcu ako študenta zahraničnej vysokej školy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bolo v možnostiach a schopnostiach žalovaného vzhľadom na jeho príjmy zistené súdom prvej inštancie vrátane príjmu z prenájmu bytu na R. C.. L. P. platiť výživné na žalobcu vo výške 200 eur mesačne. Po pripočítaní finančného príspevku matky žalobcu taktiež vo výške 200 eur mesačne (matka žalobcu nevyvažovala platenie výživného osobnou starostlivosťou o žalobcu, keďže tento študoval v zahraničí) žalobca dostal sumu 400 eur mesačne, ktorá postačovala na pokrytie jeho potrieb. Treba tiež prihliadnuť na to, že - ako to samotný žalobca v konaní uviedol - žalobca bol schopný v priebehu štúdia príležitostne pracovať a tým pokryť časť svojich potrieb.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom tak, že výživné na žalobcu zvýšil počnúc dňom podania žaloby, t. j. počnúc dňom 11. 9. 2007, na sumu 200 eur mesačne. Výživné v tejto výške bol žalovaný povinný platiť do konca júna 2012, kedy žalobca ukončil vysokoškolské štúdium a nadobudol tak schopnosť sám sa živiť.
12. V konaní bolo preukázané, že žalovaný exekučne platil výživné na žalobcu vo výške 99,58 eur mesačne (viď upovedomenie o začatí exekúcie z 3. 3. 2009 č. k. EX 6825/2009- 7 na vymoženie zročného výživného za obdobie od júla 1989 do decembra 2008 vo výške 2.024,83 eur a na vymoženie bežného výživného vo výške 99,58 eur mesačne). Okrem toho bola exekučne z účtu žalovaného vedeného v B. P., D.. T.. dňa 28. 10. 2013 zrazená suma 3.983,78 eur, čo vyplýva z výpisu z tohto účtu založeného v pripojenom exekučnom spise sp. zn. EX/6825/2009. Ide o to, že súd prvej inštancie rozsudkom z 13. 2. 2009 č. k. 14C/206/2007- 226 výživné na žalobcu zvýšil zo sumy 99,58 eur na sumu
331,94 eur od 11. 9. 2007 a vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku súdny exekútor viedol exekúciu na výživné vo výške 331,94 eur mesačne (viď exekučný príkaz z 21. 10. 2013 č. k. EX 6825/2009- 24, ktorý je súčasťou pripojeného exekučného spisu). Spomenutý rozsudok súdu prvej inštancie však zrušil odvolací súd uznesením z 8. 10. 2009 č. k. 6Co 165/09- 281 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Spolu teda žalovaný za obdobie od 11. 9. 2007 do 1. 7. 2012, t. j. za 57 mesiacov, zaplatil výživné vo výške 9.659,84 eur (99,58 eur x 57 mesiacov = 5.676,06 eur + 3.983,78 eur = 9.659,84 eur). Pri výživnom zvýšenom na sumu 200 eur mesačne mal žalobca za uvedené obdobie zaplatiť výživné vo výške 11.400 eur. Dlžné výživné tak predstavuje sumu 1.740,16 eur (11.400 - 9.659,84 = 1.740,16 eur). Odvolací súd uložil žalovanému povinnosť toto dlžné výživné zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z toho je tiež zrejmé, že neobstojí odvolacia argumentácia žalovaného, že má na výživnom preplatok. Aj keby mu však skutočne vznikol preplatok na výživnom, nemal by proti žalobcovi nárok na jeho vrátenie, pretože spotrebované výživné sa nevracia (§ 78 ods. 2 Zák. o rodine).
13. Žalobca požadoval zvýšenie výživného na sumu 497,90 eur mesačne, pričom odvolací súd výživné zvýšil na sumu 200 eur mesačne. Z toho je zrejmé, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá pokiaľ ide o výživné prevyšujúce sumu 200 eur mesačne. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zvýšenie výživného nad sumu 200 eur.
14. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti úrokov z omeškania zo zročného výživného zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
15. Žalovaný platil po celú dobu trvania jeho vyživovacej povinnosti voči žalobcovi výživné vo výške 99,58 eur mesačne (aj to iba na základe exekúcie), čo je suma, ktorá bola nepochybne výrazne nepostačujúca na výživu dospelého žalobcu navyše študujúceho v zahraničí. Žalobca preto nemal inú možnosť, ako podať žalobu na súd, aby proti žalovanému dosiahol výživné, ktoré bude zodpovedajúce jeho odôvodneným potrebám. Vzhľadom na tieto okolnosti je podľa názoru odvolacieho súdu spravodlivé, aby bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania. Preto odvolací súd postupoval v zmysle § 55 C.m.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).