Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/98/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Michalovce, so sídlom Nám. Osloboditeľov 81, Michalovce, proti povinnému: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., (predtým bytom S. H. XX, X., vedenej na Exekútorskom úrade Košice u súdnej exekútorky JUDr. Lýdii Bujňákovej, so sídlom Pražská 4, Košice, pod sp. zn. EX 655/2005, pre vymoženie pohľadávky vo výške 214,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, sp. zn. -13 zo dňa 23.02.2017, takto

rozhodol:

I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnou exekútorkou JUDr. Lýdiou Bujňákovou, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Pražská 4, Košice, zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku a povinného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Lýdii Bujňákovej trovy exekúcie vo výške 53,77 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení tohto uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom doručeným dňa 08.12.2005 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Lýdii Bujňákovej vykonania exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky proti povinnému vo výške 6.465,- Sk (214,60 eur), a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3610058705-GC04/05 zo dňa 06.06.2005, právoplatného a vykonateľného dňa 19.07.2005. Súd prvej inštancie v konaní poverením č. 5807 011513 * zo dňa 02.01.2006 poveril v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov súdnu exekútorku JUDr. Lýdiu Bujňákovú vykonaním exekúcie.

3. Zistil, že dňa 25.07.2016 doručila súdna exekútorka súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku, a to s poukazom na to, že vymáhaný nárok bol prekludovaný, t. z., že uplynula zákonná lehota, v ktorej bolo možné priznaný nárok vymáhať. Na posudzovanú exekučnú vec sa použilo ust. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého bolo možné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Dňom 19.07.2015 sa teda právo vymáhať pohľadávku na podklade exekučného titulu č. 700-3610058705-GC04/05 zo dňa 06.06.2005 prekludovalo. Z tohto dôvodu súd v zmysle Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

5. Podľa ust. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

6. Následne súd citoval ust. , , a Exekučného poriadku a ust. , a , , , a , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

7. Súdna exekútorka žiadala, aby jej súd priznal trovy exekúcie v sume 129,91 eur pozostávajúce z položiek paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 39,84 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 13,93 eur, zvýšených o 20 % DPH.

8. Súdna exekútorka vykonala v rámci výkonu exekúcie 12 úkonov exekučnej činnosti, za ktoré jej patrí paušálna odmena podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods.1 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý uskutočnený úkon. Súd teda priznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu vo výške 39,84 eur. Súdna exekútorka uskutočnila tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 5 úkonov zisťovania bydliska/sídla povinného, zisťovanie bydliska povinného, 4 úkony zisťovania platiteľa mzdy povinného a 2 úkony zisťovania majetku povinného.

9. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 13,93 eur, pozostávajúce z nákladov poštovného vo výške 9,95 eur, poplatkov za elektronické zisťovanie majetkových pomerov 1,32 eur a zisťovania nehnuteľnosti vo výške 2,66 eur.

10. Zohľadnujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdnej exekútorky, na základe exekútorkou vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacich, vyčíslil sumou 53,77 eur.

11. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že zaviazal povinného nahradiť súdnej exekútorke jeho trovy. Súd vychádzal z toho, že v zásade trovy exekúcie znáša povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, zapríčinil vznik trov exekúcie. pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (ust. , a Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek v tomto prípade do úvahy neprichádzala ani jedna.

12. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

13. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote ( ) odvolanie súdna exekútorka, ktorá napadla výrok uznesenia v časti, v ktorej bol povinný zaviazaný uhradiť poverenej súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 53,77 eur.

14. Podľa jej názoru nemožno neúspech oprávneného v exekučnom konaní pripísať súdnemu exekútorovi a zaviazať nemajetného povinného k úhrade trov exekúcie. Od začatia exekučného konania boli vykonávané šetrenia majetkových pomerov povinného a v konaní nebol zistený žiaden majetok podliehajúci exekúcii. Exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej nebolo možné z dôvodu nemajetnosti povinného pohľadávku vymôcť. Z toho dôvodu nebol v exekučnom konaní od povinného vymožený základ, t.j. pohľadávka oprávneného, a preto neboli od povinného vymožené ani trovy exekúcie priznané napadnutým uznesením. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností súdna exekútorka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zaviazal oprávneného k úhrade trov exekúcie.

16. K podanému odvolaniu súdnej exekútorky sa v stanovenej lehote vyjadril oprávnený, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia a s argumentáciou súdu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, preto oprávnenému nebolo možné pričítať zavinenie zastavenia. Podľa oprávneného exekučné konanie nie je jeho neúspechom a Exekútorský úrad, ako podnikateľský subjekt a prijatím návrhu na vykonanie exekúcie na seba prevzal aj riziko podnikania. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie súdnej exekútorky a v plnom rozsahu potvrdil napadnuté uznesenie.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle zrušil v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, v zmysle povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať „CSP“ ako nový procesný predpis.

18. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení - 384 , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odvolanie súdnej exekútorky zo dňa 27.03.2017 smeruje proti výroku v časti, v ktorej súd zaviazal povinného uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 53,77 eur.

20. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou Okresného súdu Michalovce (Mgr. Danielou Pristášovou) dňa 23.02.2017. Súdna exekútorka podala odvolanie na pošte dňa 29.03.2017.

21. Súdna exekútorka nesúhlasila s výrokom súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd uložil povinnému nahradiť poverenej súdnej exekútorke trovy exekúcie.

22. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57, je odvolanie prípustné.

23. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57, nemožno podať mimoriadne dovolanie.

24. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

25. Z uvedeného vyplýva, že 01.11.2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, vydaná pod č. , podľa ktorej sa z ustanovenia vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia Exekučného poriadku.

26. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Súdna exekútorka podala odvolanie dňa 27.03.2017 proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie, a to bolo podané na poštovú prepravu dňa 29.03.2017.

27. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku, účastník konania stráca právo podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31.10.2013.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že súdna exekútorka v odvolaní napadla výrok v časti o náhrade trov konania a nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu odo dňa 01.11.2013, odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky odmietol podľa ustanovenia , pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

29. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa v spojení s rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).