Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-149-2019.pdf
PDF · 95.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/149/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci navrhovateľky: B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., H. XXX, zastúpená JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou so sídlom Nitra, Cintorínska 5, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., H. X, o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra, o odvolaní muža, ktorého otcovstvo má byť určené proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. marca 2019 č. k. 9C/117/2016-129, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. o určení výživného, výroku IV. o dlžnom výživnom a výroku VII. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 28. 03. 2019 č. k. 9C/117/2016-129 pri právnom posúdení podľa § 107, § 108 ods. 2, § 109 a § 110 Civilného mimosporového poriadku (CMP), § 84, § 94 ods. 1, 2, § 90, § 91 ods. 1, 2, § 36 ods. 2, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 76 ods. 1 Zák. o rodine a § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (CSP), konanie o určenie otcovstva zastavil (výrok I.). Maloletého X. X., nar. XX. XX. XXXX zveril súd do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II.). Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným za obdobie od 08. 03. 2016 do 31. 12. 2017 v sume 120 eur mesačne, za obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 01. 2019 vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne a od 01. 02. 2019 v sume 120 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci (výrok III.). Dlžné výživné za obdobie od 08. 03. 2016 do 28. 03. 2019 vo výške 2 961,77 eura súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 80 eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh (výrok IV.). Súd styk otca s maloletým neupravil (výrok V.). Vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok V.).
2. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania (§ 53 CMP - ak to možno spravodlivo požadovať, § 54 CMP - ak ide o zavinené trovy konania protistranou a § 55 CMP - ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé).
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie konanie v časti určenia otcovstva k maloletému X. X., nar. XX. XX. XXXX podľa § 109 CMP zastavil, pretože v priebehu konania došlo k
určeniu otcovstva k tomuto dieťaťu na základe súhlasného vyhlásenia obidvoch rodičov pred súdom. Predmetom konania zostala následne úprava práv a povinností rodičov k maloletému X. X., t. č. bytom u matky.
4. Maloletého X. zveril súd do osobnej starostlivosti matky, ktorá má zabezpečené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť a opateru. Matka sa o maloletého X. stará od jeho narodenia. Kolízny opatrovník a ani otec k takémuto postupu súdu nemali žiadne výhrady. Súd nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného za čas pred podaním návrhu, pretože navrhovateľka (matka) nepreukázala, že by jej skutočne niečo bránilo podať návrh na určenie otcovstva skôr.
5. V súvislosti s určeným výšky výživného na maloletého X. súd vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 5 Zákona o rodine, t. j. prihliadal predovšetkým na potreby maloletého dieťaťa a na strane druhej na schopnosti a možnosti osoby, ktorá je povinná si plniť zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť. V konaní mal súd za preukázané, že maloletý X. trpí opakovane ochoreniami dýchacích ciest. Matka má s maloletým X. nasledovné mesačný výdavky: družina 10 eur, doplatok na obedy 3 eurá, hygienické potreby 8 eur, lieky na imunitu 8,50 eura, strava + ošatenie 100 eur, sezónne oblečenie 1x za tri mesiace 100 až 150 eur, každé tri mesiace strihanie 4 eurá. Ročne platí matky maloletému 20 eur do triedneho fondu, 10 eur za časopis, 50 eur za fotenie, pracovné zošity 11 eur a pomôcky do školy 30 eur + školská taška 30 eur.
6. Matka žije v spoločnej domácnosti spolu s maloletým X. a za nájomné platí 290 eur mesačne. V roku 2016 poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 165 eur mesačne + rodinné prídavky v sume 23,52 eura. Priemerná čistá mzda matky za r. 2016 predstavovala 517,66 eura. V roku 2017 poberala matka dávku v hmotnej núdzi v sume 186 eur mesačne + rodinné prídavky 23,52 eura. Priemerná mesačná mzda matky za r. 2017 predstavovala 507,85 eura. V období mesiacov 2 až 4 r. 2018 bola matka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.
7. Otec maloletého dieťaťa mal v období od marca do mája v r. 2016 brutto mesačný príjem 732 eur. Podľa vyjadrenia otca bol jeho netto mesačný príjem pred nástupom na PN vo výške 650 eur mesačne. V období mesiacov 5 až 11 r. 2016 bol otec dočasne práceneschopným pričom mu bola vyplácaná mesačná nemocenská dávka v priemere 473,19 eura. V novembri 2016 otec dobrovoľne ukončil pracovný pomer dohodou, t. j. dobrovoľne sa vzdal zamestnania a súd túto skutočnosť pri určovaní výšky výživného vzal do úvahy. Od mesiaca 1 až do mesiaca 5 v r. 2017 bola otcovi vyplácaná dávka v nezamestnanosti v priemernej výške 466,28 eur mesačne. V období od mesiaca 6 do mesiaca 12 v r. 2017 bol otec nezamestnaný a popritom si brigádne privyrábal mesačne v sume 60 až 70 eur. Pri hodnotení schopností a možností povinnej osoby nemôže súd vychádzať iba zo stavu, či osoba, ktorá je povinná platiť výživné, reálne dosahuje nejaký príjem alebo nie, ale musí brať do úvahy to, či využíva svoje schopnosti a možnosti na to, aby dosahovala adekvátny príjem.
8. S poukazom na uvedené určil súd otcovi výživné od podania návrhu, t. j. odo dňa 08. 03. 2016 do 31. 12. 2017 v sume 120 eur mesačne. Súd zobral do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že otec pred nástupom na PN dosahoval príjem cca 650 eur netto mesačne, počas dočasnej práceneschopnosti poberal nemocenské dávky 473,19 eura mesačne a po ukončení PN sa dobrovoľne vzdal práce a tým aj príjmu z nej dosahovaného. Samotné určenie výšky výživného s prihliadnutím na reálne spotrebované náklady dieťaťa nie je bezhraničné, a preto rozhodovacia prax súdov v tejto oblasti vymedzila hranice stanovením rozpätia v rámci ktorého by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať a to konkrétne od 20 % do 30 % priemerného čistého mesačného príjmu zamestnaného (povinného) rodiča. V prejednávanej veci ohľadne určenia výšky výživného na maloletého X. súd postupoval v súlade s takto ustálenou súdnou praxou a určil otcovi výživné v sume 120 eur mesačne, čo je pri sume netto príjmu otca 650 eur mesačne suma pod spodnou hranicou tohto rozpätia a pri nemocenskej dávke 473,19 eura je suma výživného 120 eur v strede tohto rozpätia. Za obdobie roku 2018 určil súd otcovi výživné v sume 30 % zo sumy životného minima, pretože otec bol celý tento rok PN a okrem dávky v hmotnej núdzi vo výške 84,33 eura mesačne iný príjem nemal. Za obdobie od 01. 02. 2019 súd určil otcovi výživné na maloletého X. v sume 120 eur mesačne, pretože od tohto obdobia sa otec mohol preukázateľne zamestnať.
9. Pokiaľ ide o otcom predloženú pracovnú zmluvu s týždenným pracovným časom 15 hodín a výškou netto mesačnej mzdy 170 eur, podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca zamestnať sa
v profesii murár aj na dlhší pracovný čas, ako je 15 hodín týždenne, pretože z obsahu spisu nevyplývajú žiadne zdravotné problémy otca, ktoré by mu neumožňovali prácu vykonávať podstatne dlhšie. Otec by sa mal snažiť, aby dosahoval ten prijem (650 eur netto mesačne), ktorý aj reálne dosahoval v minulosti, t. j. pred jeho nástupom na PN, z ktorého netto príjmu by bol schopný platiť výživné v sume 120 eur mesačne. Otec má vyživovaciu povinnosť iba k tomuto maloletému dieťaťu, matke prispieva na chod domácnosti sumou 80 až 100 eur mesačne. V konaní pred súdom prvej inštancie otec výšku výživného v sume 120 eur na maloletého X. nenamietal. Dlžné výživné spolu s bežným výživným bol ochotný platiť spolu v sume 140 eur mesačne.
10. Dlžné výživné otca na maloletého X. za obdobie od 08. 03. 2016, t. j. od podania návrhu do 28. 03. 2019, t. j. ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku predstavuje spolu sumu 2 961,77 eura s tým, že v prospech otca bola pri dlžnom výživnom zohľadnená suma 240 eur, ktorou otec prispel na výživu svojho maloletého syna za obdobie od 08. 03. 2016 do 28. 03. 2019. Celkovú sumu zročného výživného 2 961,77 eura povolil súd splácať otcovi v pravidelných mesačných splátkach po 80 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh. Výšku mesačnej splátky dlžného výživného v sume 80 eur považoval súd za primeranú jednak s poukazom na výšku samotného dlhu na dlžnom výživnom (2 961,77 eura) a jednak aj s poukazom na to, že predmetný dlh na výživnom by sa mal splatiť zo strany otca v lehote do troch rokov od právoplatnosti rozsudku.
11. Proti tomuto rozsudku v častiach jeho výroku III. a IV. podal včas odvolanie otec, ktorý uviedol, že je schopný platiť bežné výživné vo výške 80 eur a dlžné výživné vo výške 60 eur mesačne, t. j. tak ako uviedol na pojednávaní dňa 28. 03. 2019. Vzhľadom k tomu, že nesúhlasí s výrokom III. rozsudku, nemôže súhlasiť ani s výrokom IV. tohto rozsudku. Odvolaciemu súdu preto navrhuje výrok III. a IV. rozsudku zrušiť a v tejto časti vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
12. Od 01. 03. 2019 pracuje ako pomocný murár s čistým mesačným príjmom 170 eur. Jeho príjem je preto nízky, že nie je vyučený murár. V súčasnej dobe inú vhodnú prácu si nevie nájsť. Pri určení výšky výživného musí súd vychádzať zo skutočne preukázaného príjmu a nie z domnienky, že ak by otec pracoval na dlhší týždenný pracovný čas, mohol by viac zarobiť a tým aj platiť adekvátne výživné k výške určeného výživného za obdobie od 08. 03. 2016 do 31. 12. 2017. Je pravdou, že v tomto období zarábal priemerne 732 eur mesačne, a teda nenamieta, že výživné vo výške 120 eur mohol platiť. V súčasnosti je však skutočnosť taká, že zarába iba 170 eur mesačne, s ktorou skutočnosťou sa musí súd vyporiadať. Zo svojho súčasného príjmu, ktorý nedosahuje ani životné minimum, nie je schopný platiť výživné 120 eur mesačne. Od mája 2016 do novembra 2016 bol práceneschopný z toho dôvodu, že mal silné bolesti chrbtice a astmu. Ak by nebol chorý, tak žiadny lekár by ho nenechal byť PN takú dlhú dobu. 13. Po skončení svojej PN v novembri 2016 ukončil pracovný pomer v spoločnosti BANGJOO Electronic Šurany z dôvodu nezhôd s nadriadenou, čo mu spôsobilo psychické problémy a astmu. Bol si vedomý, že stratí dobrý príjem, avšak zdravotný stav sa mu nezlepšoval. Vzhľadom k tomu, že nemá ukončené ani stredoškolské vzdelanie, nevedel si nájsť prácu. Hľadanie vhodnej a finančne výhodnejšej práce brzdí aj jeho zdravotný stav - zhoršujúca sa astma.
14. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že Okresný súd Nitra danú vec posúdil správne, a preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Otec si je vedomý toho, že ak sa zamestná na riadnu pracovnú zmluvu, bude musieť platiť nie malé výživné. Aj vo firme BANGJOO Electronic Šurany dal výpoveď v tom momente, ako mu bolo doručené predvolanie na súd. Ak sa odvoláva na problémy s astmou, nemal by fajčiť a pracovať v prašnom prostredí. V súčasnej dobe na stavbách pracuje veľa nevyučených robotníkov, ktorí dokážu zarobiť podstatne viac, ako tvrdí otec.
15. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že výška výživného stanovená Okresným súdom Nitra je dôvodná vzhľadom k vecnému dokazovaniu na predmetnom pojednávaní. Pri navrhovaní výšky vyživovacej povinnosti otca bolo z jeho strany prihliadnuté na preukázané potreby maloletého X. spojené s jeho výchovou a výživou, ako aj na majetkové a príjmové pomery na strane obidvoch rodičov. Vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník maloletého X. navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9C/117/2016-129 zo dňa 28. 03. 2019 ako vecne správny.
16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach III. a IV. jeho výroku, zvoliac pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 CSP a § 65 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie otca maloletého X. X., nar. XX. XX. XXXX vyhodnotil za nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný berie na seba.
18. Súd prvej inštancie v rámci konania o určenie otcovstva k maloletému X., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom u matky, ktoré konanie bolo zastavené v dôsledku súhlasného vyhlásenia obidvoch rodičov, následne rozhodoval o úprave práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu v zmysle § 110 CMP. Vzhľadom k tej skutočnosti, že ani jeden z rodičov a ani kolízny opatrovník nepodal odvolanie voči výrokovej časti II. prvoinštančného rozsudku, ktorou bol maloletý X. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať aj jeho majetok, predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu podaného odvolania otca sa stala iba výroková časť III. a IV. napadnutého rozsudku vzťahujúca sa na určenie výšky bežného a dlžného výživného na maloletého X. X., ako aj výroková časť VII. napadnutého rozsudku o náhrade trov konania.
19. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloletého X. X., prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok v časti výroku o určení výšky výživného na maloletého X. X. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým aj obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku vzťahujúci sa k výrokovej časti III., s ktorou sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Odvolací súd ako vecne správnu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj výrokovú časti IV. napadnutého rozsudku týkajúcu sa určenia dlžného výživného celkovo v sume 2 961,77 eura za obdobie od 08. 03. 2016 do 28. 03. 2019 so zarátaním sumy 240 eur v prospech otca maloletého dieťaťa, ktorou tento za obdobie od 08. 03. 2016 do 28. 03. 2019 celkovo prispel na výživu svojho maloletého syna. Vzhľadom na výšku predmetného dlhu ako aj samotný charakter výživného, ktorý je výlučne spotrebný, súd prvej inštancie správne určil aj výšku mesačných splátok dlžného výživného po 80 eur tak, aby otec svoj dlh na výživnom vyrovnal v lehote do troch rokov od právoplatnosti rozsudku.
21. Na margo správne určenej výšky výživného v prospech maloletého X. X. za jednotlivé obdobia bližšie špecifikované vo výrokovej časti III. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že takto určená výška výživného na strane maloletého dieťaťa zodpovedá uspokojeniu rozsahu komplexných potrieb 10-ročného dieťaťa a na druhej strane rozsahu zárobkových schopností a možností obidvoch rodičov majúcich vyživovaciu povinnosť iba k maloletému X. X.. Matka tohto maloletého dieťaťa vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu v rozsahu 1-ice vyvažuje mierou svojej osobnej starostlivosti o dieťa.
22. Pokiaľ ide o otcom namietanú nedostatočnú výšku jeho netto zárobku, súd prvej inštancie v súvislosti s určením rozsahu zárobkových schopností a možností na strane otca správne vychádzal z jeho schopnosti dosahovať netto mesačný príjem vo výške 650 eur, pretože o dosahovanie netto mesačného príjmu v tejto výške prišiel otec vlastným zavinením - ukončením pracovného pomeru dohodou. Podľa názoru odvolacieho súdu aj napriek tomu, že otec nemá stredoškolské vzdelanie, je určite v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať podstatne vyšší príjem, ako ním deklarovaných 170 eur mesačne, pretože na súčasnom trhu práce na Slovensku je k dispozícii dostatok voľných pracovných miest aj pre nevyučených robotníkov, ktorí môžu dosahovať netto zárobok minimálne v sume 650 eur mesačne, ako je zatiaľ v konaní preukázané maximálne kritérium zárobkových schopností a možností otca, ktorý žije v západnej časti Slovenska, kde je na rozdiel od strednej alebo východnej časti Slovenska možnosť získať voľné, vhodné a dobre platené pracovné miesto určite najlepšia. Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd podané odvolanie otca vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
23. Ako vecne správnu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj výrokovú časť VII. napadnutého rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom nezistil dôvod pre rozhodnutie o náhrade trov konania vzhľadom k tomu, že ide o konanie o určenie otcovstva podľa § 53, § 54 alebo § 55 CMP.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).