Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_11Csp-90-2019.pdf
PDF · 76.74 KB
No categories available
11Csp/90/2019
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobcov 1. C. K., T.. XX.X.XXXX, H. Y. XX, XXX XX M. a 2. W. K., T.. X.X.XXXX, H. Y. XX, XXX XX M. proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia a určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.12.2019 domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by bola žalovaná povinná zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia vo veci samej a ktorým by bola žalovaná a dražobná spoločnosť povinná zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie M., obec M., okres M. a to parcely reg. C č. XX/ X, XX/X, XX/X , XX/X, stavby č. XXX, XXX na parc. č. XX/X Z. XX/X - rodinné domy.
2. Podaný návrh odôvodnili tým, že dňa 7.12.2016 žalobcovia, ako dlžníci, uzatvorili so žalovanou, ako veriteľom, Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom záväzok dlžníka zo zmluvy bol zabezpečený zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie M., obec M., okres M. a to parcely reg. „C“ č. XX/X, XX/X, XX/X , XX/X, stavby č. XXX, XXX na parc. č. XX/X Z. XX/X - rodinné domy, ktorých vlastníkom je Y. K., M.. N., H. M. XXX, XXX XX M. a to v prospech žalovaného 1. a 2. Žalobcovia uviedli, že z dôvodu neuhradenia celého dlhu pristúpila žalovaná k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 7.12.2016 na tretiu osobu. Dňa 25.11.2019 bolo žalobcom zaslané Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom žalovaná vyzvala žalobcov k zaplateniu celého dlhu v lehote 10 dní pod následkom vymáhania dlhu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi a teda uplatnením záložného práva na ich a mamine jediné obydlie. V dome, ktorý má byť predmetom dražby býva matka žalobcu v 1. rade, ktorá je dôchodkyňa a je to jej jediné obydlie. Banka (žalovaná) pri svojom rozhodnutí podľa žalobcov nebrala ohľad na náročnú situáciu žalobcov, kedy sa ocitli bez financií a v hmotnej núdzi, nepristúpila na refinancovanie úveru, ani inú dohodu o splátkach. Žalobcovia majú za to, že banka (žalovaná) nepostupovala pri uzatváraní zmluvy o úvere a záložnej zmluvy v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi, vystavila žalobcov neprimeranému výkonu záložného práva, ktoré prichádza do úvahy v prípade uspokojenia pohľadávky výhradne iba ako „ultima ratio“ a je v tomto prípade neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia tiež poukázali na skutočnosť, že zmluva o úvere a záložná zmluva boli uzavreté na základe nekalých praktík, obsahujú neprijateľné podmienky a sú v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluva podľa žalobcov vytvára nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, je formulárová, typová a predtlačená, žalobcovia nemohli ovplyvniť jej obsah, splátka určená sumou 101,90 Eur nie je rozdelená na istinu a úrok a preto majú žalobcovia za to, že ide o úver
bez úroku a bez poplatkov. Žalobcovia sa tiež vo veci samej z vyššie uvedených dôvodov domáhajú aj určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere, pričom odkazujú na neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom. Žalobcovia tiež poukázali počas splácania úveru, že prebieha organizovaný ekonomický podvod, na ktorom sa podieľa aj žalovaná a preto je požadovanie splatenia dlžnej čiastky aj s úrokmi matematicky nemožné a teda klient by mal vrátiť menej peňazí ako si požičal. Žalovaná tiež zmluvne nastavila podmienky úveru tak, aby žalobcovia nemohli získať iný úver a to z dôvodu ich zapísania do zoznamu dlžníkov a teda udelenia negatívneho ratingu. Žalobcovia majú za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný, v prípade jej vykonania by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov, existuje hrozba, že žalobcovia prídu o strechu nad hlavou, nakoľko dražobná spoločnosť môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby.
3. K podanému návrhu pripojili žalobcovia Zmluvu o splátkovom úvere (úver na bývanie) zo dňa 7.12.2016 a Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam zo dňa 7.12.2016. 4. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravuje ust. § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
5. Podľa ust. § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d) CSP).
7. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 (§ 328 ods. 1, ods. 2 CSP). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP).
8. V súlade s cit. právnou úpravou je úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či : a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť bezprostredné, konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť tam, kde by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav.
10. Jediným podkladom pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú uvedené v návrhu a priložených dôkazoch. Súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote ustanovenej v § 328 ods. 2 CSP, spravidla bez nariadenia pojednávania. Súd bez toho, aby umožnil druhej strane vyjadriť sa k podanému návrhu alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol perfektný a skutočnosti v ňom uvádzané dostatočne osvedčené. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný osvedčiť (teda nemusia byť nepochybne preukázané) relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena je na strane žalobcu a nič na tom nemení fakt, že niekedy je to obtiažne. To však v žiadnom prípade neznamená, že povinnosť tvrdenia či dôkazná povinnosť odpadá. Treba s
tým počítať v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti a primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
11. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že nie je splnený predovšetkým predpoklad naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia a tiež nie je splnená podmienka osvedčenia skutočností tvrdených žalobcami. Žalobcovia neosvedčili nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t.j. naliehavosť situácie, a teda nevyhnutnosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre jeho nariadenie. Žalobcovia nepreukázali žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce nebezpečenstvo hroziacej ujmy ani okolnosti, o čo opierajú túto svoju obavu a pod. a na takéto svoje tvrdenia nepredložili žiaden dôkaz. Žalobcovia vo svojom návrhu uviedli, že im dňa 25.11.2019 bolo zaslané oznámenie banky o mimoriadnej splatnosti úveru a pohľadávka banky bola postúpená na tretiu osobu. Tieto skutočnosti však nijako neosvedčili. Neuviedli ani dátum kedy malo dôjsť k zosplatneniu úveru, dôvody predčasného zosplatnenia, ani neoznačili osobu, na ktorú mala byť pohľadávka postúpená. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú voči žalovanej (a podľa textu aj voči neuvedenej dražobnej spoločnosti) zdržania sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie M., obec M., okres M. a to parcely reg. C č. XX/X, XX/X, XX/X , XX/X, stavby č. XXX, XXX na parc. č. XX/X Z. XX/X - rodinné domy s odôvodnením, že žalobcovia a matka žalobcu v 1. rade by v takom prípade stratili obydlie. Žalobcovia však nijako nepreukázali, že by veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (nepredložili o tom žiaden dôkaz), neoznačili ani dražobnú spoločnosť, ktorá by mala dražbu vykonávať ani termín jej konania. Žalobcovia nepredložili ani list vlastníctva týkajúci sa predmetných nehnuteľností, avšak z predloženej záložnej zmluvy vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zaťažených záložným právom nie sú žalobcovia ale matka žalobcu v 1. rade ako záložca. Žalobcovia tiež uviedli, že predajom zálohu by stratili strechu nad hlavou, avšak podľa ich udania v predmetnej nehnuteľnosti býva len matka žalobcu v 1. rade.
12. Súd má za to, že žalobcovia vo svojom návrhu nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu bezprostredne hroziacej ujmy z dôvodu výkonu záložného práva. Žalobcovia nepreukázali žiadnu okolnosť, z ktorej by vyplývalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a teda neosvedčili, že by bolo ich právo tak ohrozené, že existuje potreba dočasne upraviť pomery strán sporu tak, ako to neodkladným opatrením navrhovali. Súd dodáva, že len oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru (aj to žalobcami nepreukázané) a upozornenie banky na možnosť výkonu záložného práva alebo samotná existencia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve (ktoré však žalobcovia tiež nijako nekonkretizovali) nie je vzhľadom na účel a charakter neodkladného opatrenia dostatočným dôvodom pre jeho nariadenie, pretože okrem naliehavej potreby tu absentuje aj primeranosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia, keďže ide o výnimočný prostriedok súdnej ochrany. Súd preto v súlade s vyššie cit. ust. § 328 ods. 1 CSP rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).