Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-79-2023.pdf
PDF · 126.46 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/79/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., zastúpená: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 1306/25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, proti žalovanému: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX B. F., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/9/2022-164 zo dňa 06.02.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/9/2022-226 zo dňa 24.05.2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. 9C/9/2022-164 zo dňa 09.02.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/9/2022-226 zo dňa 24.05.2023, ktorým opravil číslo konania na písomnom vyhotovení rozsudku, rozhodol voči pôvodnej žalovanej G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, tak, že žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške. Toto rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 628 ods. 1, § 151n ods. 1 a § 630 Občianskeho zákonníka.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 07.02.2022 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na B. I. J. XX B. C., zapísanej na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, kat. úz. K., na LV č. XXXX ako byt č. XX, vchod č. o. XX, 8.p., súpisné číslo stavby 652 na pozemku registra C KN XXX v podiele 1/1 k celku a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 54/3666 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch registra C KN s parcelným číslom XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 363 m2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.10.2018 uzatvorila so žalovanou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva na žalovanú. Darovacou zmluvou bolo zároveň zriadené vecné bremeno k nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, ktoré spočívalo v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. Žalovaná však s ňou od mája 2021 prestala komunikovať a bez jej vedomia vymenila zámok na byte. Žalobkyňa sa domáhala sprístupnenia nehnuteľnosti a odovzdania kľúčov od bytu, ku ktorému má právo doživotného bývania, na čo žalovaná nereagovala, preto jej žalobkyňa dňa 04.01.2022 zaslala žiadosť o vrátenie daru s odôvodnením, že boli porušené podmienky, za ktorých prišlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy. Žalovaná spočiatku presťahovala žalobkyňu k sebe s tým, že sa o ňu bude starať, no nechávala ju čoraz častejšie doma samú, niekedy aj bez jedla a znemožňovala jej aj kontakt s deťmi. Konaním žalovanej došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, preto sa žalobkyňa ako darca domáha vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňu nebolo možné vo veci vypočuť, pretože podľa lekárskeho nálezu zo
dňa 02.11.2022 sa u nej objavila pokročilejšia demencia, v súčasnej dobe by nevnímala pojednávanie a vyjadrenie v tejto veci vzhľadom na jej zdravotný stav by nebolo relevantné.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, pretože dôvody pre vrátenie daru neexistovali ani v čase, kedy žalobkyňa bola v H., ani neskôr a ani teraz. Z listu zo dňa 04.01.2022 vyplýva, že dôvodom, prečo žalobkyňa žiada vrátiť dar, je nadobudnutie pocitu, že deti žalobkyne nebudú po jej smrti vyplatené z predaja danej nehnuteľnosti, no keďže došlo k darovaniu, požiadavka, že by mala žalovaná vyplácať deti, je nezmyselná. Pokiaľ ide o to, že sa o žalobkyňu nestarala, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Ona sa totiž o ňu riadne starala; žalobkyňa a ani jej dcéra F. H., ktorá ju v H. navštevovala, spôsob starostlivosti nikdy nenamietali. K výmene zámky na byte došlo na podnet žalobkyne, ktorá sama žiadala, aby sa do bytu nikto nedostal, a následne sa nikdy nedomáhala vstupu do bytu.
4. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dňa 11.10.2018 bola na požiadanie žalobkyne a žalovanej na Notárskom úrade L. M. N. formou notárskej zápisnice N 151/2018, NZ 33763/2018 spísaná "Darovacia zmluva", ktorou darkyňa A. A. nar. XX.XX.XXXX, ako vlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Nitra v kat. úz. K., vedených na Okresnom úrade Nitra, odbor katastrálny na LV č. XXX tak, ako sú opísané vyššie v bode 2., darovala svojej vnučke G. H. a obdarovaná dar od darkyne s vďakou prijala. Zároveň s touto zmluvou žalovaná prevzala na seba záväzok zabezpečiť darkyni právo doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností, ktorý má charakter vecného bremena. Darkyňa toto vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností - prijala. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 23.10.2018 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej pod č. V 9413/2018. Žalobkyňa bývala od Vianoc 2018 u žalovanej v H., kde ju chodili pravidelne navštevovať manželia H. - rodičia žalovanej. Po smrti otca, O. E. H., dcéra žalobkyne F. H. žiadala, aby sa matka nasťahovala k nej. V septembri 2021 prišla F. H. a O. P., žalobkyňu z H. vzali a už ju naspäť nevrátili. Dňa 04.01.2022 žalobkyňa adresovala žalovanej list označený ako "Odstúpenie od darovacej zmluvy a žiadosť o vrátenie daru" s tým, že žalovaná sa zaviazala po jej smrti vyplatiť rovnakým dielom jej päť detí z predaja nehnuteľností, avšak pri posledných rozhovoroch oznámila, že jej deti nevyplatí. Ďalej v liste uviedla, že jej nemôže odpustiť, že sa vyše roka o ňu nestará a zo správania žalovanej voči nej a jej deťom vyplýva, že dohodu, pre ktorú jej darovala byt, nesplní. V tomto konaní vidí zjavné porušenie dobrých mravov, preto odstupuje od darovacej zmluvy a žiada o vrátenie daru. Zásielka bola zaslaná žalovanej doporučene dňa 05.01.2022. Ešte predtým dňa 29.11.2021 ju požiadala o sprístupnenie bytu odovzdaním kľúčov jej alebo O. P.; táto zásielka bola zaslaná žalovanej doporučene dňa 01.12.2021, ale podľa vyjadrenia žalovanej jej doručená nebola. V priebehu konania súd nariadil neodkladné opatrenie uznesením č. k. 9C/9/2022-91 zo dňa 04.08.2022, ktorým uložil žalovanej sprístupniť nehnuteľnosť - byt č. XX - za účelom vysťahovania osobných vecí žalobkyne z bytu v konkrétne stanovených časových intervaloch. Žalovaná neodkladné opatrenie rešpektovala. Žalobkyňa sa v súčasnej dobe zdržiava striedavo u dcér F. H. a O. P.. V byte, ku ktorému má právo doživotného bývania a užívania, nebýva a kľúče od neho sa nachádzajú u žalovanej. Podľa lekárskeho nálezu zo dňa 02.11.2022 žalobkyňa má výpadky pamäte a orientácie, odpovedá na niečo iné, obliecť sa vie sama, aj najesť, doma sedí a počúva hudbu, na chvíľu ide na prechádzku s dcérou, vidí nejaké postavy, ktoré vraj chodia okolo domu, počuje zvonec, údajne jej syn zvonil, bol tam na bicykli. Spánok má prerušovaný, ráno dlhšie spí. Orientovaná je defektne, má zrakové i sluchové halucinácie, paranoidné percepcie okrádania, poruchy sú najmä v novopamäti a komunikácia je sťažená; ide o pokročilejší dementný stav.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru písomne, listom zo dňa 04.01.2022, v ktorom žalovanej vytýkala, že sa po jej smrti zaviazala vyplatiť rovným dielom jej päť detí z predaja nehnuteľnosti, ale potom jej oznámila, že jej deti nevyplatí. Ďalej jej vytýkala, že s ňou nekomunikuje, že sa vyše roka o ňu nestará a starajú sa o ňu jej deti. Žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru aj v žalobe a tento prejav došiel žalovanej súčasne s doručením žaloby, t. j. 24.03.2022. V žalobe bol uvedený ďalší dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa domáha vrátenia daru a to, že napriek tomu, že darovacou zmluvou jej bolo v byte zriadené právo doživotného bývania, žalovaná toto právo porušuje, lebo jej znemožnila prístup do nehnuteľnosti, vymenila zámok a kľúče jej neodovzdala. Súd ďalej konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala svojho nároku v zákonom stanovenej lehote z dvoch dôvodov, a to jednak z dôvodu uvedenom v písomnom podaní zo dňa 04.01.2022 a tiež z dôvodu uvedenom v žalobe zo dňa 07.02.2022. Okamihom doručenia jednostranného právneho úkonu darcu, smerujúcemu k vráteniu daru, je obdarovaný povinný vrátiť darcovi všetko, čo od neho na základe darovacej zmluvy prijal. List žalobkyne zo dňa 04.01.2022, ktorým sa domáhala vrátenia daru, bol žalovanej doručený,
čo vyplýva z jej písomnej reakcie na tento list s tým, že nesúhlasí s tvrdením, že by porušovala dobré mravy. Žaloba, v ktorej je uvedený ďalší dôvod, o ktorý opiera žalobkyňa svoj nárok na vrátenie daru, bola žalovanej doručená dňa 24.03.2022. Žalovaná dar nevrátila, preto je žaloba o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli darované, z procesného hľadiska podaná správne. Žalobkyňa by však mohla byť v tomto konaní úspešná len v prípade splnenia podmienok ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, pretože len vtedy môže na základe jednostranného právneho úkonu dôjsť k zániku darovacieho vzťahu. Musí byť teda preukázané, že žalovaná ako obdarovaná svojím správaním voči darkyni hrubo porušila dobré mravy, pretože právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi a ani pri menej významnom porušení dobrých mravov. Predpokladom uplatnenia práva vrátenia daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa iba v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov môže byť napr. fyzické násilie, hrubé urážky, agresivita, neposkytnutie potrebnej pomoci, ale aj psychické násilie, obmedzovanie osobnej slobody a podobne.
6. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že je vlastníčkou darovaných nehnuteľností na základe zániku darovacieho vzťahu, keďže boli splnené zákonné predpoklady ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka spočívajúce v tom, že žalovaná sa k nej správa spôsobom, ktorý podľa nej odporuje dobrým mravom. Hrubé porušenie dobrých mravov videla v nasledovnom konaní žalovanej: Prvým dôvodom bola absencia starostlivosti žalovanej o žalobkyňu, ktorá bola zo strany svedkov F. H., O. P. a E. H. charakterizovaná tak, že nevarila denne čerstvé jedlo, žalobkyni dávala prihriate jedlo a aj tri dni to isté, prípadne jedlo z McDonaldu, a teda bola hladná, nemala správny denný režim, dlho spala, zostávala niekedy aj sama, žalovaná im ju nedávala k telefónu a nechala ju v lete na terase v teplákoch. S prihliadnutím aj na ďalšie dôkazy - výpoveď žalovanej a svedkov Q. H. a R. H., ktorí tvrdili opak, teda že žalovaná sa o babičku starala veľmi dobre, zabezpečovala jej pravidelnú stravu, vyvárala, vypekala, pýtala sa, na čo má chuť, chodili na prechádzky, na výlety, v starostlivosti jej pomáhala aj svokra - si súd urobil svoj vlastný úsudok o tom, ako bola poskytovaná starostlivosť žalovanej o žalobkyňu. Žalobkyňa bývala v dome žalovanej v H. a podľa fotografických záberov tam bola v čistom prostredí, riadne oblečená a upravená. Bez ohľadu na to, či sa varilo každý deň, stravu mala vždy zabezpečenú, o čom svedčí aj to, že pri pobyte u žalovanej pribrala. Pokiaľ by jej nebola poskytovaná potrebná starostlivosť, musela by sa o tom dozvedieť dcéra F. H., ktorá chodievala za matkou veľmi často, a určite by situáciu riešila nielen dohováraním dcére. Nič konkrétne však na zlepšenie podmienok starostlivosti o matku neurobila. Aj z uvedeného možno vyvodiť, že starostlivosť žalovanej bola zabezpečená, lebo inak by dcéra určite nenechala svoju matku o hlade a v nevyhovujúcich podmienkach.
7. Podľa záverov súdu prvej inštancie takto preukázaný skutkový stav ohľadne starostlivosti o žalobkyňu rozhodne nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by zakladalo nárok na uplatnenie práva na vrátenie daru. V konaní neboli predložené žiadne dôkazy svedčiace o tom, že by sa žalovaná správala voči nej zvlášť hrubým spôsobom, že by ju fyzicky napádala, sústavne urážala alebo neposkytovala potrebnú starostlivosť alebo pomoc, nedávala jej jesť, izolovala ju alebo obmedzovala na osobnej slobode. Práve naopak, žalovaná si ju zobrala domov na jej podnet, poskytovala jej starostlivosť, stravu, spoločnosť a keď z dôvodu vlastných zdravotných problémov to robiť nemohla, tak zabezpečila svokru, ktorá sa o žalobkyňu starala. To, že žalobkyňa dlhšie ráno spávala a tomu mala prispôsobený režim, že jedla stravu aj prihrievanú z predošlého dňa, prípadne že jej žalovaná nosila jedlo z McDonalda, že v lete na terase bola oblečená v teplákoch, pri návšteve kamarátok alebo pri odchode žalovanej na nákupy alebo s deťmi bola žalobkyňa dočasne osamote, nemožno považovať za neprimerané, resp. nevhodné správanie a už vôbec nie ako správanie, ktoré by zodpovedalo intenzite hrubého porušovania dobrých mravov.
8. Druhým dôvodom na vrátenie daru bolo to, že napriek právu žalobkyne doživotne bývať a užívať darovaný byt žalovaná vymenila zámok, kľúče jej neodovzdala, a tak jej znemožňuje realizovať svoje právo spočívajúce v bývaní a užívaní bytu. Žalovaná sa v darovacej zmluve zaviazala poskytnúť žalobkyni doživotné právo bývania a užívania bytu, pričom v období, kedy žalobkyňa v byte už nebývala, vymenila zámok a kľúče si ponechala s tým, že pokiaľ bude žalobkyňa chcieť, môže ísť do bytu kedykoľvek s ňou. Pre vyhodnotenie tohto konania žalovanej z hľadiska posúdenia, či ním došlo k porušeniu dobrých mravov hrubým spôsobom, je podľa názoru súdu potrebné hodnotiť komplexne a
zo širšieho hľadiska. Žalobkyňa v byte, v ktorom má právo doživotného bývania, nebýva od Vianoc 2018, kedy si ju žalovaná presťahovala k sebe práve preto, že bývanie v byte osamote jej nevyhovovalo a nebolo to vzhľadom na jej vek a zdravotný stav vôbec vhodné. Z lekárskej správy zo dňa 02.11.2022 je zrejmé, že žalobkyňa, ktorá ma 95 rokov a má pokročilejší dementný stav, nemôže bývať sama. Napriek tomu, že má právo bývania a užívania bytu, toto právo v súčasnej dobe už nie je objektívne realizovateľné. Nie je mysliteľné, aby výkon práva žalobkyne na doživotné bývanie v byte bol nadradený nad jej skutočné potreby (aj z hľadiska zdravotného), lebo nemôže bývať sama, potrebuje opateru, starostlivosť a dohľad. Preto konanie žalovanej, ktorá ju nechce ponechať samu v byte a starostlivosť je ochotná jej poskytovať u seba doma v Klasove, nie je možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. V rozpore s dobrými mravmi by bolo práve také konanie, kedy by žalovaná s poukazom na právo doživotného bývania a užívania bytu ponechala žalobkyňu v byte samú bez dozoru a bez zabezpečenia celodennej starostlivosti a pomoci, čo by mohlo byť pre ňu aj život ohrozujúce. V súčasnej dobe žalobkyňa nie je spôsobilá bývať v byte sama, preto je potrebné, aby sa o ňu starali jej deti alebo vnúčatá bez ohľadu na to, že žalobkyňa v minulosti darovala svoj byt žalovanej. Vlastníctvo k bytu nemá súvislosť s morálnou povinnosťou detí alebo vnukov postarať sa o matku, resp. starú matku, pričom treba vziať zreteľ na to, že človek vo veku 95 rokov s diagnostikovanou pokročilejšou demenciou môže byť aj náladový, neobjektívny, neschopný vyhodnotiť reálny stav, kritický v posudzovaní správania sa členov rodiny, meniaci svoje názory v závislosti od toho, u koho sa práve nachádza. Rozhodne však nie je vhodné, aby bola braná na zodpovednosť za vyjadrenie svojho názoru, prípadne svojimi najbližšími postavená do pozície rozhodovať sa medzi nimi a hodnotiť, u koho sa cíti lepšie, čo môže u nej vyvolávať obavy z prípadných výčitiek, resp. negatívnych dopadov na jej ďalšiu existenciu v rodine, na ktorú je odkázaná.
9. Okrem toho súd konštatoval, že z výpovedí svedkov F. H., O. P. a E. H. možno usudzovať aj na to, že problémom, ktorý prispel k podaniu žaloby, je ich nespokojnosť s tým, že žalobkyňa darovala byt žalovanej, ale deti žalobkyne očakávali, že budú podelené rovným dielom a že ich žalovaná po smrti žalobkyne z hodnoty bytu vyplatí. Súd prijal záver, že tento dôvod a konanie žalovanej nemožno hodnotiť v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka ako hrubé porušenie dobrých mravov obdarovanej voči darcovi. Žalobkyňa totiž mala právo voľne disponovať so svojím majetkom a rozhodla sa byt darovať žalovanej, ktorá sa tak titulom darovania stala vlastníčkou bytu a z právneho hľadiska nemá povinnosť vyplácať deti žalobkyne. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a ich zhodnotenia jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru o neopodstatnenosti žaloby, lebo neboli splnené zákonné predpoklady ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané, že by sa obdarovaná správala k darkyni alebo k členom jej rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, a preto nemohlo dôjsť ani k zániku právneho vzťahu darovania. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
10. Výrok o trovách konania, ktoré priznal v plnom rozsahu úspešnej žalovanej voči žalobkyni, odôvodnil podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá ho odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Podľa nej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvej inštancie sa mal samostatne zaoberať právnym úkonom označeným ako „odstúpenie od darovacej zmluvy a žiadosť o vrátenie daru“, zo dňa 04.01.2022 (odoslaný poštou dňa 05.01.2022 a doručený žalovanej ako doporučená zásielka RF48177137SK dňa 10.01.2022 o 15:22) a právnym úkonom - žalobou zo dňa 07.02.2022, podanou na súde dňa 08.02.2022, ktorá bola žalovanej doručená súdom. Právny úkon žalobkyne zo dňa 04.01.2022 uvádza ako prvý dôvod, ktorý spočíval v absencii starostlivosti žalovanej o žalobkyňu. Žaloba zo dňa 07.02.2022 sa týka tohto dôvodu ako aj ďalšieho dôvodu, spočívajúceho v znemožnení užívania bytu, ku ktorému má žalobkyňa vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania. Súd sa oboma dôvodmi pre vrátenie daru zaoberal len v bodoch 26., 27. a 28. K bodu 26. odôvodnenia rozsudku žalobkyňa uviedla, že skutkové zistenia súdu sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ona na záver konania dňa 06.02.2023 sumarizovala vykonané dôkazy, poukázala najmä na skutočnosti uvedené svedkyňou F. H. (matkou žalovanej) a svedkyňou O. P. (tetou žalovanej, sestrou jej matky) na pojednávaní dňa 12.01.2023. K otázke starostlivosti o žalobkyňu zo
strany žalovanej v čase, keď sa nachádzala v H., sa vyjadril svedok E. H. tak, že táto bola nedostatočná. Žalobkyňa v záverečnej reči zhodnotila dokazovanie, poukázala na konkrétne vykonané dôkazy a aj na skutočnosť, že vypočutí svedkovia F. H., O. P. a E. H. nemajú ekonomický záujem na výsledku konania. Nie je logické, prečo by uvedení svedkovia ako najbližší príbuzní žalovanej mali vypovedať nepravdivo alebo zavádzajúco. Súd sa s týmito dôkazmi nevysporiadal a dôkazy hodnotil jednostranne v prospech žalovanej. V ďalšom texte odvolania žalobkyňa poukázala na bod 27. a 28. odôvodnenia rozsudku a uviedla, že znemožnenie užívania bytu žalobkyne bolo preukázané písomnou žiadosťou žalobkyne o sprístupnenie bytu, výpoveďou svedkov F. H. a O. P., podaným trestným oznámením zo dňa 13.12.2021 a zápisnicou z výpovede žalobkyne na polícii, zo dňa 16.12.2021, neodkladným opatrením nariadeným súdom a skutkovým tvrdením žalovanej prezentovaným v jej výpovedi na pojednávaní. Nie je na hodnotení žalovanej, či sa chce žalobkyňa do bytu trvalo presťahovať, alebo či je spôsobilá samostatne zabezpečovať starostlivosť o seba. Súd sa uvedenou argumentáciou žalobkyne a vykonanými dôkazmi nezaoberal. Nie je úlohou súdu posudzovať, či aktuálne (v čase súdneho konania) vie žalobkyňa byt užívať samostatne alebo nie. Užívanie bytu, ku ktorému má žalobkyňa vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania - je jej právom, nie povinnosťou, naviac keď žalobkyňa má zabezpečenú starostlivosť o ňu zo strany jej dcér F. H. a O. P., čo bolo v konaní preukázané. Pre posúdenie konania žalovanej a úkonov žalobkyne je relevantný čas, kedy k nim došlo, nie neskorší zdravotný stav žalobkyne. Druhý dôvod na vrátenie daru je natoľko významný, že aj bez existencie prvého dôvodu na vrátenie daru by bol spôsobilým na vyhovenie žalobe, a minimálne existencia druhého dôvodu bola preukázaná. Skutkovým tvrdeniam žalovanej odporujú všetky následné kroky žalobkyne po výmene zámku na byte, akými sú písomná žiadosť o sprístupnenie bytu, trestné oznámenie a výpoveď žalobkyne na polícii, samotná žaloba a aj následný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť a starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Žalobkyňa preto žiadala napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne, ak pre nepreskúmateľnosť rozsudku nebude možné rozsudok zmeniť, navrhla tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia dôvodov vrátenia daru, ktoré žalobkyňa zadefinovala v žalobe a ktoré následne počas konania rozšírila. Závery súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správne. Opakovane v tejto súvislosti poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia s tým, že žiadny z argumentov uvedených žalobkyňou v odvolaní nevyvracia (a ani len nezoslabuje) dôkaznú situáciu s argumentáciou o tom, že z jej strany nedošlo k hrubému porušeniu dobrých mravov vo vzťahu k žalobkyni. V odvolaní je de facto apelované iba na jeden z uvedených dôvodov vrátenia daru, a to „neodovzdanie kľúčov“. Tento dôvod je vyfabulovaný dcérami žalobkyne, ktoré v snahe „posilniť“ svoju argumentáciu ohľadne „porušenia dobrých mravov“ chceli sprístupniť byt, a to i napriek tomu, že už dôvodom odchodu žalobkyne do Klasova k žalovanej, čo nespochybnili, bolo práve to, že žalobkyňa už nebola zo zdravotných dôvodov schopná sama obývať predmetný byt. Navyše F. H. sa na pojednávaní dňa 12.01.2023 „preriekla“, keď uviedla, že „sestra (O. P.) pýtala kľúče...“. Toto tvrdenie potvrdila na tom istom pojednávaní aj sama O. P., ktorá uviedla, že „...preto som žiadala Luciu, aby jej kľúče doniesla“. Žalovaná považuje žalobu za cielený, účelový krok dcér žalobkyne dosiahnuť svoje ekonomické záujmy v podobe „vrátenia“ bytu, ktorý jej žalobkyňa slobodne a dobrovoľne darovala, o čom svedčí aj skutočnosť, že dcéry žalobkyne sa niekoľko rokov vzájomne nekontaktovali a O. P. dokonca žalobkyňu tri roky nevidela, čo sama na pojednávaní dňa 12.01.2023 potvrdila. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Žalobkyňa v následnom vyjadrení uviedla, že žalovaná vo vyjadrení nepriniesla iné skutkové tvrdenia, či inú právnu argumentáciu, ktorú už v konaní uviedla. Opakovane poukázala na všetky skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu uvedenú pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní, kde uviedla konkrétne rozpory záverov súdu s vykonaným dokazovaním a aj nesprávne právne posúdenie veci. Nie je úlohou súdu posudzovať, či žalobkyňa vie byt užívať samostatne alebo s pomocou iných osôb. Užívanie bytu je totiž jej právom, nie povinnosťou. Znemožnenie užívania bytu, ku ktorému má právo doživotného bývania a užívania, bolo v konaní preukázané, pričom ide o konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Právne úkony žalobkyne smerujúce k vráteniu daru treba
hodnotiť len a výhradne k času, kedy boli uskutočnené. Ona má stále spôsobilosť na právne úkony. Samotnú žalobu realizovala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, keď svoj prejav vôle nespochybniteľne zrealizovala priamo a samostatne. Žalobkyňa v ďalšom obsahu svojho podania opakovane upriamila pozornosť na jej dcéry, F. H. a O. P., ktoré jej dlhodobo zabezpečujú starostlivosť. Je to práve žalovaná, ktorá ako jediná má priamy ekonomický záujem na výsledku konania.
14. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa podaním zo dňa 08.08.2023 odvolaciemu súdu oznámila, že žalovaná previedla vlastnícke právo k bytu, ktorý je predmetom konania, na nového vlastníka. Vecné bremeno jej však ostalo zachované. Aktuálnym vlastníkom bytu je D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX B. F., o čom svedčí zápis na LV č. XXXX pre kat. úz. K., ktorý k podaniu doložila. Vzhľadom na to navrhla podľa § 80 ods. 1, a 2 CSP, aby do konania namiesto žalovanej vstúpil nový vlastník bytu. Zároveň uviedla, že na D. A. podala dňa 10.07.2023 trestné oznámenie z dôvodu, že jej bráni vo výkone práv vyplývajúcich z vecného bremena doživotného bývania nehnuteľnosti, a trestné konanie je vedené na OR PZ v Nitre pod ČVS: ORP 853/VY-NR-2023. Z uvedeného vyplýva účelovosť konania žalovanej, ktorá v rozpore s dobrými mravmi previedla byt na tretiu osobu a tá jej bráni v užívaní bytu tým, že ho prenajala inej osobe.
15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), uznesením č. k. 12Co/79/2023-245 zo dňa 04.12.2023 vyhovel návrhu žalobkyne podľa § 80 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP tak, že na miesto žalovanej G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., vstupuje do konania ako žalovaný D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX B. F.. Odvolací súd takto rozhodol s ohľadom na aktuálny zápis na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. K., obec Nitra, okres C., kde je ako aktuálny vlastník vedený už D. A.. V dôsledku toho boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o zmene strany sporu na strane žalovanej, lebo došlo k takej právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, t. j. došlo k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zo žalovanej na inú osobu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované a nový žalovaný D. A. prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu (§ 80 ods. 3 CSP).
16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd pri rozhodovaní rovnako ako súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Dobré mravy zákon presne nedefinuje a v ustanovení § 3 ods. 1 Občiansky zákonník upravuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením obdarovanému. Ak tento právny úkon nebol obdarovanému účinne doručený a je obsiahnutý aj v žalobe, nastávajú účinky doručenia okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy na vrátenie daru ani jej obsah. Túto výzvu je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.
18. Ak sú v konkrétnom prípade splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), keďže nejde o zrušenie zmluvy v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale až od okamihu, kedy bol prejav vôle darcu doručený do sféry vplyvu obdarovaného (ex nunc). Týmto momentom sa obnovuje vlastnícke právo darcu a obdarovaný sa stáva neoprávneným držiteľom veci (§ 131 Občianskeho zákonníka). Zrušenie darovania má pri reálnom darovaní za následok, že obdarovaný je povinný vrátiť dar. Pre platné zrušenie darovacej zmluvy nie je
potrebné súdne rozhodnutie, a to ani vtedy, keď predmetom daru bola nehnuteľnosť. Právo na vrátenie daru ako majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začne plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom došlo k závadnému správaniu sa obdarovaného. Dôsledkom zániku právneho vzťahu z darovania je obnovenie pôvodného právneho stavu a darca sa znovu stáva zo zákona vlastníkom darovanej veci. Ak obdarovaný nesúhlasí s vrátením daru, darca môže uplatniť svoj nárok na vrátenie daru na súde. V prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť a obdarovaný ju odmieta darcovi dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca môže podať na súde žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu v zmysle § 137 písm. c) CSP je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu. Ak obdarovaný už nemá darovanú vec, musí poskytnúť peňažnú náhradu vo výške zodpovedajúcej hodnote veci k okamihu zrušenia darovacej zmluvy. Súd ako predbežnú otázku musí vždy vyhodnotiť, či pre vrátenie daru boli splnené zákonné dôvody podľa § 630 Občianskeho zákonníka, teda či žalobca ako darca uniesol bremeno tvrdenia a aj dôkazné bremeno.
19. Po prejednaní tejto veci sa odvolací súd stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o tom, že žalobkyňa nad všetky pochybnosti nepreukázala, že zo strany žalovanej došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov nad rámec primeranosti v pomere k vzájomným prejavom žalobkyne. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku podrobne zaoberal všetkými dôvodmi, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe a ktoré mali preukázať, že pred realizáciou jej dvoch jednostranných právnych úkonov smerujúcich k vráteniu daru došlo zo strany žalovanej k správaniu, ktoré sa dá kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, prečo jednotlivé skutočnosti uvádzané žalobkyňou za takéto hrubé porušenie dobrých mravov nepovažoval. Citoval pritom aj príslušnú a správne použitú právnu úpravu, o ktorú oprel svoje úvahy, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobkyne uvádzanou v odvolaní ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože toto odôvodnenie odvolací súd zhodnotil ako také, ktoré dáva odpoveď na všetky relevantné otázky z hľadiska ustanovenia § 630 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd presvedčivo zdôvodnil, prečo dôvody vedúce žalobkyňu k výzvam na vrátenie daru nepovažoval za relevantné.
20. S ohľadom na obsah darovacej zmluvy bolo možné navyše konštatovať, že touto zmluvou došlo k darovaniu nehnuteľnosti pôvodnej žalovanej so zriadením práva doživotného bývania a užívania bytu darkyne, t. j. so zriadením vecného bremena v jej prospech bez vzájomného záväzku obdarovanej o darkyňu sa starať. Preto prvá výzva na vrátenie daru zo dňa 04.02.2022 obsahujúca výčitky týkajúce sa oznámenia obdarovanej o nevyplatení detí darkyne a údajného nevykonávania príslušnej starostlivosti o darkyňu nemajú oporu v obsahu predmetnej darovacej zmluvy, ktorá takéto záväzky (povinnosť obdarovanej vyplatiť príbuzných, starostlivosť o darkyňu) neobsahovala. Druhá výzva darkyne na vrátenie daru, ktorá obsahovala výčitky týkajúce sa neumožnenia bývania v darovanom byte, by mohla byť z pohľadu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka skutočne právne významná. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je však zrejmé, že súd ani túto druhú výzvu na vrátenie daru nepovažoval za relevantnú z dôvodov, ktoré s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania podrobne opísal v bodoch 16., 27 a 28. svojho rozsudku. S ohľadom na výsledky vykonaných dôkazov sa s týmito dôvodmi odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne odkazuje bez toho, aby ich opakoval. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd námietky žalobkyne vznesené v odvolaní považoval za neopodstatnené a nedôvodné.
21. Odvolací súd s ohľadom na uvedené prijal záver, že odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie nedáva podklad pre tvrdenie žalobkyne, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia zhrnul podstatné skutkové okolnosti a právne argumenty, pričom jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo žalobu zamietol. Odôvodnenie rozsudku má všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP a je presvedčivé, takže námietky žalobkyne v tomto smere neobstoja. Zo strany súdu prvej inštancie tak nedošlo k namietanému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by žalobkyni znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
22. V odvolacom konaní došlo k zmene v osobe žalovanej, kedy ona ako obdarovaná už spornú nehnuteľnosť vo vlastníctve nemá. Odvolací súd rozhodujúc o žalobe o určenie vlastníctva smerujúcej
už nie voči nej, ale voči tretej osobe, ktorá sa po rozhodnutí súdu prvej inštancie stala novým vlastníkom spornej nehnuteľnosti v dôsledku prevodu vlastníctva od pôvodnej žalovanej, dospel k záveru, že voči nemu žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti ako taká nie je dôvodná. Opodstatnená by mohla byť len v prípade, ak by darovacia zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a pôvodnou žalovanou, bola platne zrušená relevantným jednostranným právnym úkonom žalobkyne voči pôvodnej žalovanej; následná zmluva o prevode vlastníckeho práva na tretiu osobu by v takom prípade bola považovaná za neplatnú a právo darcu na vrátenie daru by zostalo zachované. Žalobkyňa opodstatnenosť žaloby o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti za takto zmenenej situácie, t. j. žaloby smerujúcej voči tretej osobe, skutkovo ani právne nezdôvodnila vo svojom podaní, v ktorom odvolaciemu súdu oznámila zmenu vlastníctva podľa zápisu v katastri nehnuteľností a v ktorom zároveň navrhla rozhodnúť o zmene strany sporu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a aj z právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd dospel k tomu, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.
23. V odvolacom konaní vo veci samej bol úspešný terajší žalovaný, ktorému by z toho dôvodu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).