Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-951-2012.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Er/951/2012
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, proti povinnému: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX H., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 109,69 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 4073/2012, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 55,27 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 043552* zo dňa 26.09.2012 bol súdny exekútor poverený v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Union zdravotná poisťovňa, a.s. - Výkaz nedoplatkov č. 111220746 zo dňa 21.12.2011.
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Súdny exekútor zároveň žiadal priznať trovy exekúcie podľa predloženého vyčíslenia v sume 55,27 eur.
3. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku - Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. novembra 2013 - exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (ďalej len Exekučný poriadok). Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
4. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní zhodnotil všetky doposiaľ vykonané úkony a vykonané lustrácie vyplývajúce z obsahu spisu. Zisťovaniu majetku k dosiahnutiu účelu exekúcie bola venovaná dostatočne dlhá doba, pričom v záujme oprávneného a vychádzajúc z dlhodobej rozhodovacej praxe súdov táto zohľadňovala aj možnosť, že povinný môže nadobudnúť majetok, resp. príjem do budúcnosti. Ani posledné zisťovanie majetku neviedlo k pozitívnemu výsledku, povinný do dnešného dňa žiaden majetok ani príjem nenadobudol, preto súdny exekútor vychádzajúc zo všetkých doposiaľ zhromaždených informácií dospel k pochybnosti o ďalšej účelnosti vedenia exekúcie voči povinnému z dôvodu jeho nemajetnosti a z dôvodu hospodárnosti vedenia exekučného konania. Keďže exekúcia napriek vykonaným lustráciám, zistenému majetku s vykonaným úkonom úspešná nebola, súdny exekútor dospel k záveru, že sú v súčasnosti splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku.
6. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
7. Na základe podnetu súdneho exekútora, predložených vykonaných úkonov na zistenie majetku povinného a písomností z predloženého exekútorského spisu EX 4073/2012 mal súd za preukázané, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Na základe vyššie uvedeného súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
10. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
11. Podľa § 15 ods. 1) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.: paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
12. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
13. Súd v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur.
14. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1,2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v sume 12,87 eur ako poštovné na základe poštových doručeniek, ktoré boli zdokumentované (preukázané) v exekučnom spise.
15. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 55,27 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 12,87 eur a 20 % DPH zo sumy 46,06 eur vo výške 9,21 eur.
16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 CSP (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 CSP (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)). Podľa § 364 CSP rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.