Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-131-2016.pdf
PDF · 131.47 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v sporovej veci žalobcu EDYPLUS s.r.o. so sídlom v Sade A. Kmeťa 24 v Piešťanoch, IČO: 36 258 881, zastúpeného splnomocnencom Roman Kvasnica a partneri s.r.o. so sídlom v Piešťanoch na Žilinskej ceste 130, IČO: 36 866 598, proti žalovanému H. P.Í., F. XX.X.XXXX, T. F. U. Č.. XXXX R. G., o zaplatenie 1463,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Slovenská sporiteľňa, a. s. svojou žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 15.12.2016, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1463,61 eur, s úrokom 503,95 eur, s úrokom 11,75% ročne zo sumy 1463,61 eur od 28.9.2016 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania 202,39 eur, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1967,56 eur od 28.9.2016 do zaplatenia. Dňa 23.6.2017 splnomocnenec žalobcu doručil tunajšiemu súdu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou EDYPLUS s .r. o. so sídlom v Sade A. Kmeťa 24 v Piešťanoch, IČO: 36 258 881 ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Zároveň predložil súhlas postupníka EDYPLUS s. r. o. so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu. Súd uznesením č. k. 3Csp/131/2016-81 z 4.9.2017 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť EDYPLUS s. r. o.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0253371993 zo dňa 09.06.2008 poskytol žalobca žalovanému, ako dlžníkovi spotrebný úver bezúčelový v celkovej výške 7.634,60 eur (230.000,- Sk) s dohodnutou premenlivou výškou úrokovej sadzby, ktorá ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu bola vo výške 11,75 % ročne (výška úrokovej sadzby sa v priebehu trvania zmluvného vzťahu nezmenila ani raz). Žalovaný sa v zmluve o úvere v článku I. bod 1. zaviazal žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom, a to v 83 mesačných splátkach po 136,99 eur ( 4.127,- Sk) splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka dlhu bola splatná dňa 20.07.2008. Konečná splatnosť pohľadávky bola dohodnutá na 20.05.2015. Ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená vo výške 11,75 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 7,74 %. Žalovaný súhlasil, aby žalobca pri splácaní pohľadávky vykonával inkaso z jeho inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien, v súlade so Zmluvou o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami a Úverovými podmienkami. Úroky z omeškania boli v zmysle uzavretej Zmluvy o úvere. Všeobecných obchodných podmienok a Úverovými podmienkami, dohodnuté vo výške, ktorá bude zverejnená bankou v Sadzobníku úrokových sadzieb, účinnom ku dňu, kedy sa
dlžník dostane do omeškania so splácaním svojho dlhu. Žalovaný svoj dlh zo zmluvy o úvere splácal riadne až do konca mesiaca február 2009, občas s niekoľkodenným omeškaním. K zhoršeniu platobnej disciplíny žalovaného došlo, keď anuitnú splátku splatnú v mesiaci marec 2013 uhradil v menšej sume. Následne jednotlivé zmluvne dohodnuté splátky začal splácať v rôznych sumách a v nepravidelných intervaloch. Občas zaplatil vyššie úhrady, ktorými sa snažil omeškaný dlh doplatiť. Všetky úhrady realizované žalovaným boli žalobcom, v súlade so zmluvou o úvere a zákonom, započítané na najstaršie nezaplatené splátky a ich príslušenstvo. Celkom žalovaný zaplatil žalobcovi 48 úhrad v sumách od 1,99 eur do 900,- eur. Poslednú platbu žalovaný realizoval dňa 29.06.2016 vo výške 500,- eur. Platobná disciplína žalovaného je zrejmá z výpisu z úverového účtu. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t.j. k 27.09.2016, dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 2.169,95 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške l.463,61 eur, z úrokov vo výške 503,95 eur, vyčíslených od 21.04.2015 do 27.09.2016, pri úročení dlžnej istiny úrokom 11.75% ročne, z úrokov z omeškania vo výške 202.39 eur, vyčíslených od 29.04.2015 do 27.09.2016, pri úročení splatnej istiny a splatných úrokov, úrokom z omeškania 5 % p. a. Od tohto vyčíslenia pohľadávky vznikol žalobcovi voči žalovanému, v zmysle zmluvy o úvere, ešte právny nárok na zaplatenie úrokov vo výške 11,75 % p. a. z istiny 1.463,61 eur od 28.09.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 1.967,56 eur (istina 1.463,61 eur + úroky 503,95 eur), od 28.09.2010 do zaplatenia. Žalobca opakovane písomne vyzýval žalovaného na zaplatenie dlhu, naposledy listom zo dňa 29.07.2016. Na túto výzvu žalovaný vôbec nereagoval a z dlžnej pohľadávky nezaplatil žiadnu čiastku.
3. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd žiadal žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení v lehote 10 dní, keďže za dôkaz označil VOP, úverové podmienky, žiadal súd uviesť, ktoré z ustanovení týchto dokumentov a na aké tvrdenia žalobcu majú dopadať, žalobca sa mal vyjadriť úroku z úveru po zosplatnení, k úroku z omeškania počítaného z úroku z úveru a k spracovateľskému poplatku.
4. Žalobca sa podaním z 9.10.2019 k otázke spracovateľského poplatku 5.850,- Sk vyjadril tak, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu bolo obvyklou obchodnou praxou, že veriteľ, ktorý poskytuje dlžníkovi úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako bankový subjekt, si v zmluve o úvere vymienil poplatok za poskytnutie úveru. Spracovateľský poplatok zahŕňa jednak odplatu za poskytnutie služby a tiež administratívne náklady banky spojené s poskytnutím úveru. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere bol aj Sadzobník poplatkov a náhrad SLSP, a.s., s ktorým bol žalovaný pri podpise zmluvy oboznámený. V čase uzavretia zmluvného vzťahu existenciu takéhoto poplatku predpokladal aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako v § 2 písm. c) bod 2. Rovnako existenciu takéhoto poplatku predpokladá aj zákon č. 129/2010 Z. z. v § 2 písm. g). Právo banky požadovať od dlžníka úhradu spracovateľského poplatku za výkon bankových činností je štandardný a obvyklý v bankovej praxi. Jednorazový spracovateľský poplatok jasne definuje protiplnenie banky - poskytnutie úveru, pričom daný poplatok je súčasťou odplaty za úver, je ďalej spojený s reálnym zabezpečením finančných prostriedkov pre klienta a predstavuje aj náhradu reálne vynaložených nákladov banky spojených s poskytnutím úveru, t. j. skúmanie bonity klienta, vypracovanie úverovej zmluvy a zabezpečenej dokumentácie. Možnosť účtovania poplatku vyplýva aj z § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., v ktorom sa uvádza, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca poukázal aj na Prílohu č. 2 písmeno C. zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorej vo vzorových príkladoch sú uvedené príklady so spracovateľským poplatkom, t. j. samotný zákon počítal s týmto poplatkom. So spracovateľským poplatkom počíta aj Obchodný zákonník v § 499, podľa ktorého za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Výška spracovateľského poplatku v úverovej zmluve bola primeraná, vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, spracovateľský poplatok bol žalovanému známy pri uzatváraní zmluvy, nakoľko bol zreteľne a prehľadne uvedený v článku I. bode 1. zmluvy o úvere medzi najdôležitejšími údajmi úveru. Toto zmluvné ustanovenie sa jednoznačne týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, čo aj v zmysle aktuálnej (a mimoriadne prísnej) právnej úpravy spotrebiteľského práva, s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň je existencia spracovateľského poplatku upravená aj vo Všeobecných obchodných podmienkach a Úverových podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, citoval bod 16.1.1. VOP (účinných v čase uzavretia zmluvy), bod 3.1. Úverových podmienok (účinných v čase uzavretia zmluvy), bod 3.2. Úverových podmienok (účinných v čase uzavretia zmluvy). Žalobca poukázal aj na bod 3.3. Úverových podmienok . Žalobca sa ďalej vyjadril k zmluvnému úroku po splatnosti úveru, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6CdO/113/2018 zo
dňa 30.07.2019, ktorý jednoznačne určil, že veritelia majú nárok na zmluvné úroky až do skutočného splatenia úveru a nie je len do jeho splatnosti, a to aj za predpokladu kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Veriteľ si právny nárok na zaplatenie úrokov uplatňuje do úplného splatenia istiny pohľadávky, a to v súlade s § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj v zmysle bodu 7.4.2. Všeobecných obchodných podmienok. Uvedený právny nárok nepriamo potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení. Poukázal na § 16 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca podotkol, že pojmy splatnosť a splatenie, resp. vrátenie, sú síce pojmy podobné, nie však totožné. Právna úprava pri zmluvných úrokoch správne používa pojem splatenie, resp. vrátenie, ktorým pri gramatickom výklade citovaných ustanovení rozumieme moment úhrady celej poskytnutej sumy. Zmluvný úrok predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov, z čoho logicky vyplýva, že táto odmena mu prináleží do momentu, kým sú finančné prostriedky dlžníkovi poskytnuté, resp. kým nie sú veriteľovi vrátené, zatiaľ čo úrok z omeškania je sankciou za porušenie zmluvných záväzkov. Jedná sa teda o dva samostatné a svojou povahou odlišné právne inštitúty, ktoré existujú nezávisle od seba. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/657/2005 zo dňa 27.06.2007, sp. zn. 33Cbo/140/2014 zo dňa 24.07.2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.05.1996 s právnou vetou: „Úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške.“ K úroku z omeškania zo zmluvných úrokov žalobca uviedol, že úroky z omeškania boli v žalobnom návrhu uplatnené správne, a to s poukazom na bod 7.4.4. VOP ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 143/98 (uverejneného aj ako ZSP 43/2000). Keďže zmluvné úroky sú elementárnou súčasťou primárneho záväzku dlžníka z úverového vzťahu, omeškanie s ich platením musí mať totožný následok ako omeškanie s platením splátok istiny, t. j. nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania. Ustanovenie § 121 ods. Občianskeho zákonníka tento právny názor žiadnym spôsobom nevylučuje.
5. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadril.
6. Riadne a včas predvolaný splnomocnenec žalobcu sa na posledné pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Riadne a včas predvolaný žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil. Súd preto rozhodol podľa § 180 C. s. p., že bude konať v neprítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovaného.
7. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere č. 0253371993, prehľadom o transakciách na úverovom účte, výpisom z účtu žalovaného, Všeobecnými obchodnými podmienkami platnými od 1.8.2002, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, stavom pohľadávky k 27.9.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 5.6.2017 spolu s časťou zoznamu pohľadávok, predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci:
8. Tvrdenie žalobcu resp. jeho právneho predchodcu o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o splátkovom úvere č. 0253371993 zo dňa 9.6.2008. Z tejto zmluvy bolo zistené, že ju podpísali právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná na strane dlžníka a ktorej obsahom boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 7634,60 eur ( 230.000 Sk), úver bol špecifikovaný ako spotrebný - bez účelu, úroková sadzba uvedená v zmluve bola premenlivá, vo výške 11,75 % ročne. Spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 94,60 eur (2850,- Sk) a mal byť uhradený z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 1,99 eur (60 Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 136,99 eur (4127 Sk) v počte 83, splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.5.2015 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou, úverovými podmienkam a VOP. V článku I. bod 5 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien v súlade s úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. Článok II bod 2 je ďalším vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP veriteľa, úverovými podmienkami, sadzobníkom , súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
9. Z Výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že tento zachytáva transakcie v období od 9.6.2008 do 31.7.2011, z účtu vyplýva, že žalovanému bol zo sumy úveru 230.000,- Sk odrátaný spracovateľský poplatok 2850,- Sk a žalovaný dňa 9.6.2008 čerpal úver vo výške len 227.150,- Sk, v tomto období žalovaný uhradil na splátkach sumu 60,- Sk dňa 30.6.2008, sumu 1651,60 Sk dňa 30.6.2008, 4127,- Sk dňa 20.7.2008, sumu 4127,- Sk dňa 20.8.2008, sumu 4127,- Sk dňa 20.9.2008, sumu 195,23 Sk dňa 20.10.2008, sumu 3931,77 Sk dňa 21.10.2008, sumu 4127,- Sk dňa 20.11.2008, sumu 148,45 Sk dňa 20.12.2008, sumu 3978,55 Sk dňa 29.12.2008, sumu 136,99 eur dňa 20.1.2009, sumu 3,75 eur dňa 20.2.2009, sumu 133,24 eur dňa 10.3.2009, sumu 6,32 eur dňa 6,32 eur, sumu 267,72 eur dňa 23.4.2009, sumu 124,26 eur dňa 26.5.2009, sumu 1,84 eur dňa 20.6.2009, sumu 272,20 eur dňa 22.7.2009, sumu 3,19 eur dňa 23.9.2009, sumu 681,91 eur dňa 23.12.2009. Žalovaný celkom splatil v uvedenom období 2379,67 eur. Podľa výpisu z účtu bola v prehľade úrokových sadzieb uvedená pre obdobie 3.6.2008 - 31.12.2008 výška úroku 11,75% a výška úroku z omeškania 26,40%, pre obdobie od 1.1.2009 do 20.1.2010 výška úroku 11,75% a výška úroku z omeškania 8%. V tomto období boli žalovanému účtované úroky, úroky z omeškania a poplatok za správu úveru vždy 60,- Sk resp. 1,99 eur mesačne.
10. Podľa prehľadu o transakciách na úverovom účte k menu žalovaného a k číslu úveru 253371993 zachytáva transakcie v období od 19.8.2011 do 20.9.2016, v tomto prehľade sú evidované splátky žalovaného celkom v sume 11.051 eur, žalovanému boli účtované úroky, úroky z omeškania a poplatok za správu úveru vždy 1,99 eur mesačne. V prehľade nie je uvedené, v akej výške bol počítaný za uvedené obdobie úrok a v akej výške úrok z omeškania.
11. Súd z predložených Všeobecných obchodných podmienok, účinných od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“) súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, žalovaným nepodpísané. Žalobca v doplnení žaloby poukázal na bod 16.1.1. VOP, podľa ktorého klient je povinný platiť banke poplatky za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve. Poukázal tiež na bod 7.4.2. VOP, podľa ktorého úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t.j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere, resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie. Citoval tiež bod 7.4.4. VOP podľa ktorého pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky. Pokiaľ je klient v omeškaní so zaplatením úrokov, zmluvných pokút, poplatkov, odmien, náhrady škody a nákladov vynaložených bankou alebo iných peňažných záväzkov, je banka oprávnená požadovať od klienta úroky z omeškania z dlžných čiastok, pričom dlžné čiastky sa úročia úrokmi z omeškania denne od prvého dňa omeškania až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia príslušnej dlžnej čiastky.
12. Žalobca predložil súdu aj Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007. Žalobca v doplnení žaloby poukázal na bod 3.1. Úverových podmienok, podľa ktorého dlžník je povinný Banke platiť Poplatky dohodnuté v Úverovej zmluve ako i Poplatky podľa Sadzobníka, a to podľa zásad a v lehotách uvedených v Úverovej zmluve, Úverových podmienkach, VOP a Sadzobníku. Tiež poukázal na bod 3.2. Úverových podmienok, ak v Úverovej zmluve bol dohodnutý Spracovateľský poplatok, alebo ak tak určuje Sadzobník, Dlžník je povinný tento Poplatok Banke zaplatiť: a) pri uzatvorení Úverovej zmluvy, a to buď hotovostne alebo bezhotovostne, alebo b) z prostriedkov Úveru takým spôsobom, že Banka poskytne Úver vo Výške Úveru zníženej o výšku Spracovateľského poplatku; za výšku takto poskytnutého Úveru sa považuje Výška Úveru neznížená o výšku tohto Spracovateľského poplatku; pričom konkrétny spôsob zaplatenia Spracovateľského poplatku je dohodnutý v Úverovej zmluve. Podľa bodu 3.3. Úverových podmienok, ak v Úverovej zmluve bol dohodnutý spôsob zaplatenia Spracovateľského poplatku podľa bodu 3.2 písm. b), Spracovateľský poplatok sa uhradí z prostriedkov Úveru po uzatvorení Úverovej zmluvy; takáto úhrada Spracovateľského poplatku sa považuje za poskytnutie časti Úveru vo výške Spracovateľského poplatku. Ak dôjde k ukončeniu Úverovej zmluvy pred poskytnutím zvyšnej časti Úveru alebo zvyšná časť Úveru nebude poskytnutá do uplynutia Lehoty na poskytnutie Úveru, je Dlžník povinný splatiť Banke Pohľadávku Banky, ktorá vznikla z poskytnutia časti Úveru vo výške Spracovateľského poplatku, vrátane úrokov a ostatných Poplatkov, v hotovosti
alebo bezhotovostne v deň ukončenia Úverovej zmluvy alebo v deň uplynutia Lehoty na poskytnutie Úveru.
13. Podľa stavu pohľadávky ku dňu 27.9.2016 pôvodný žalobca Slovenská sporiteľňa, a. s. vystavil k menu žalovaného a k číslu úveru 253371993 stav pohľadávky: istina 1463,61 eur, riadne úroky 503,95 eur, úroky z omeškania 202,39 eur, náklady 0, záväzková provízia 0, poplatky 0 a pokuty 0, výška celej pohľadávky je uvedená v sume 2169,95 eur.
14. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE z 5.6.2017 a z prílohy k nej bolo zistené, že jej zmluvnými stranami bola na strane postupcu Slovenská sporiteľňa a. s., Tomášikova 48, Bratislava, banka, a na strane postupníka bol žalobca. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok významom Postupovaná Pohľadávka sa rozumela každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v Prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, vo vzťahu k úverovej zmluve, z ktorej požadoval žalobca po žalovanom splniť záväzok išlo o pohľadávku, vzniknutú z bankovej činnosti postupcu alebo v súvislosti s nimi zo zmlúv o úvere. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok je v nej uvedené číslo úverovej zmluvy, meno a rodné číslo žalovaného, adresa Š. J., U. XXX/P, dátum uzatvorenia zmluvy zhodný s dátumom na zmluve o úvere, názov produktu Spotrebný úver na Čokoľvek, poskytnutá suma je 7634,60, zostatok pohľadávky 2338,93, istina celkom je 1.463,61, istina do splatnosti 0, po splatnosti je 1463,61, úroky 875,32, RÚ 622,11, UOZ 2,30, UONZ 250,91, príslušenstvo celkom je 875,32, dátum poslednej úhrady 29.6.2016, výška poslednej úhrady 500,-, zosplatnenie 20.5.2015.
15. Postupca vyhotovil dňa 29.7.2016 na meno žalovaného adresou v G., K.. U. Č.. XXXX predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky, v ktorej spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uviedla, že úver poskytnutý na základe zmluvy č. 253371993 z 9.6.2008 sa stal splatný dňa 20.5.2015 a vyzvala žalovaného zaplatenie splatného dlhu v sume 2108,83 eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Doručenie výzvy žalovanému nebolo preukázané.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka platného v znení do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona č. 473/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení do 31.7.2008 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
24. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
27. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného zo Zmluvy o splátkovom úvere. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku
postúpením od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., o existencii zmluvy o postúpení pohľadávok súd nemal pochybnosti, svedčí o tom na dôkaz predložená písomná Zmluva o postúpení pohľadávok a jej príloha. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. právo veriteľa na postúpenie svojej pohľadávky voči žalovanému využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou, pričom ako bankový subjekt postúpila pohľadávku aj v súlade s §92 ods. 8 zákona o bankách, keď pred postúpením pohľadávky na žalobcu vyzvala žalovaného na úhradu dlhu. Súd má preukázané, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanému bola platne postúpené na žalobcu a žalobca vstúpil do práv a povinností veriteľa žalovaného.
29. Súd sa zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní o žalobe a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Na základe zmluvy o úvere došlo k poskytnutiu spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo v inej právnej forme. Zmluva o úvere má spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej obsahom zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Veriteľ Slovenská sporiteľňa a. s. uzatváral so žalovaným zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, postavenie veriteľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančnú službu žalovanému podľa zmluvy, vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy z 9.6.2008, keď niet pochýb o tom, že veriteľ bol dodávateľom finančnej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby žalovaný požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval zmluvu, či má podstatné náležitosti potrebné pre jej vznik podľa § 497 Obchodného zákonníka. Dospel k záveru že zmluva vznikla platne. Z dôvodu, že zmluvnou stranou bol spotrebiteľ, pri právnom posúdení veci súd aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom na vec súd aplikoval ustanovenie v bode 19 rozsudku. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
30. Podľa § 132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
31. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
32. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
33. Podľa § 185 ods. 1 a 2 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 215 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
35. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
36. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C. s. p.).
37. Skutkovým tvrdením žalobcu bolo, že k 27.9.2016 dosiahla výška splatného dlhu žalovaného sumu 2169,95 eur, ktorá pozostáva z istiny 1463,61 eur, z úrokov 503,95 eur vyčíslených od 21.4.2015 do 27.9.2016 pri úročení dlžnej istiny úrokom 11,75% ročne a z úrokov z omeškania 202,39 eur vyčíslených od 29.4.2015 do 27.9.2016, pri úročení splatnej istiny a splatných úrokov úrokom z omeškania 5% ročne. Žaloba žalobcu neobsahuje skutkové tvrdenia, koľko žalovaný uhradil v splátkach a ako boli jednotlivé jeho splátky započítané na istinu, úrok, poplatky či úrok z omeškania. V žalobe skutkovo tvrdí, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 7634,60 eur (230.000,- Sk), na dôkaz predložený výpis z účtu žalovaného však preukazuje, že žalovanému bol podľa zmluvy o úvere z poskytnutého úveru strhnutý spracovateľský poplatok 94,60 eur(2850,- Sk) , v skutočnosti teda žalovanému nebola poskytnutá suma 7634,60 eur (230.000,- Sk), ale len suma 7540,- eur (227150,- Sk). V žalobe chýbajú skutkové tvrdenia týkajúce sa dohodnutej výšky spracovateľského poplatku, teda aké konkrétne náklady veriteľa boli týmto poplatkom pokryté, pričom nestačí všeobecné vymedzenie žalobcu v jeho vyjadrení z 9.10.2019, že tento poplatok zahŕňa jednak odplatu za poskytnutie služby a tiež administratívne náklady banky spojené s poskytnutím úveru. Spotrebiteľ by mal vedieť, za aké konkrétne služby a náklady veriteľa má zaplatiť uvedený poplatok. Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne, dojednaný v zmluve o úvere, má súd za to, že v tomto prípade ide o poplatok slúžiaci veriteľovi na evidenciu jeho pohľadávky napríklad aj pre potreby jej budúceho vymáhania. Za tento poplatok teda spotrebiteľ nedostával žiadnu protihodnotu, preto nie je dôvod, aby uvedený poplatok platil. Z výpisu z účtu žalovaného je však zrejmé, že tento v splátke uhradil.
38. V žalobe chýbajú skutkové tvrdenia žalobcu, ako počítal úrok v sume 503,95 eur, nestačí len tvrdiť, že ho vypočítal z dlžnej sumy sadzbou 11,75% ročne za obdobie od 21.4.2015 do 27.9.2016, nakoľko pri výpočte 11,75% ročne zo sumy 1463,61 eur od 21.4.2015 do 27.9.2016 je úrok len vo výške 247,83 eur, je teda zrejmé, že úrok bol počítaný z vyššej sumy dlžnej istiny, ktorá sa postupne znižovala úhradami žalovaného, v žalobe však chýbajú skutkové tvrdenia, z akých jednotlivých dlžných súm istiny a za aké obdobie v rámci obdobia od 21.4.2015 do 27.9.2016 bol úrok počítaný. Keďže nie je zrejmé, aká bola výška úroku v jednotlivých časových obdobiach, rovnako aj výška dlžnej istiny, nie je potom zrejmé a žaloba v tomto smere neobsahuje ani žiadne skutkové tvrdenia, ako veriteľ vypočítal úrok z omeškania 202,39 eur v období od 29.4.2015 do 27.9.2016, pričom tvrdí že ho počítal zo splatnej istiny a splatných úrokov. Zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom boli splátky žalovaného započítané, či najskôr na istinu ako požaduje Občiansky zákonník v ustanovení § 566 ods. 2, potom nie je možné preveriť ani skutkové tvrdenie žalobcu, že dlžná istina je práve vo výške 1463,61 eur. U žalobného nároku súd nevedel posúdiť z uvedených dôvodov, do akej miery je v súlade s hmotným právom, čo je ešte zákonom dovolené a čo už nedovolené.
39. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že nadobudla pohľadávku v súlade s písomnou zmluvou o jej postúpení, nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. 40. Žalobca bol povinný skutkovo tvrdiť, z čoho pozostáva jeho nárok, ako ho vypočítal, ako započítal úhrady žalovaného a následne tieto svoje tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi. I keď z predložených dôkazov je možné zistiť, koľko žalovaný v splátkach uhradil, nie je možné zistiť spôsob započítania úhrad žalovaného, teda poradie a sumy, ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítavané na istinu, poplatky či úrok, súd v tomto prípade nemôže nahrádzať povinnosť žalobcu uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, nemôže za neho plniť povinnosť podľa § 150 ods. 1 C. s. p. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
41. Dôsledkom toho, že tvrdenie žalobcu o existencii dlhu žalovaného práve vo výške celkom 2169,95 eur nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre žalobcu ako stranu sporu, ktorá je povinná úplne a pravdivo opísať skutkové tvrdenia, nepriaznivé rozhodnutie súdu. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.
42. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že súd priznal žalovanému oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .