Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/129/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2019, v trestnej veci obžalovaného O. O. za zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr.zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.09.2019, sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa ,

obžalovaného O. O., nar. XX.XX.XXXX vo R., bytom W., D. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS N. N.

o d s u d z u j e

podľa § 245 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l) Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. O. uznaný za vinného zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr.zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

s ďalšou doposiaľ nestotožnenou osobou dňa 06.05.2019 v čase asi o 01,30 hodine v W., na ul. H. sa pokúsili vylomiť samoobslužný platobný kiosk č. N patriaci Slovenskej pošte, a. s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, ktorý sa nachádzal na prízemí budovy W. Q. W., súpisné číslo XXXX tak, že prineseným kovovým páčidlom a krompáčom vypáčili riadne uzamknuté vchodové

dvere budovy, cez ktoré spoločne vošli do prízemných priestorov budovy, kde pravdepodobne kovovým páčidlom vylomili uvedený samoobslužný kiosk, v ktorom sa v tom čase nachádzala finančná hotovosť vo výške 3.767,- Eur, pričom odtiaľ žiadnu finančnú hotovosť neodcudzili, nakoľko boli vyrušení hliadkou OO PZ Detva, čím poškodenej spoločnosti Slovenská pošta, a. s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, spôsobili poškodením samoobslužného platobného kiosku č. N škodu v celkovej výške 10.230,96 Eur, Finančnému riaditeľstvu SR so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, nespôsobili poškodením vchodových dverí na budove žiadnu škodu, a majiteľovi finančnej hotovosti Poštovej banke, a. s. so sídlom Bratislava, Dvorákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, žiadnu škodu nespôsobili.

Za to mu bol uložený podľa § 245 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l) Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 46 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia vecí - lanového páčidla T. farby, čelovej lampy, T. textilnej kukly, hasiaceho prístroja, kovového krompáču s drevenou rúčkou, plátenej T. tašky, bicykla zn. F. O., T. textilnej kukly a jedného páru rukavíc. Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát Slovenská republika.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Slovenskej pošte, a.s. škodu vo výške 10.230,96 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie proti výroku o treste, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.10.2019. Poukázal na to, že uložený trest sa mu zdá neprimerane prísny. Argumentoval tým, že od začiatku prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní doznal svoju vinu v plnom rozsahu, oľutoval svoje konanie a bol ochotný nahradiť škodu, ktorú spôsobil poškodenej strane. Aj keď má niekoľko záznamov v registri trestov, hľadí sa na neho, ako na netrestaného, naviac záruku za jeho prevýchovu predložila na hlavnom pojednávaní družka. Zdôraznil, že po prepustení na slobodu sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti, zamestná sa a bude oporou svojej rodine.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že mu uloží prísny podmienečný trest s dlhšou skúšobnou dobou, za súčasného uloženia mediačného a probačného dohľadu.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný opätovne oľutoval spáchanie trestných činov a prehlásil, že ak dostane šancu, bude viesť riadny život. Jeho obhajkyňa sa v celom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v písomne vyhotovenom odvolaní, ktoré doplnila v tom smere, že obžalovaný má zabezpečenú prácu, výkon ktorej bude prispievať k tomu, aby viedol riadny život. Počas výkonu väzby sa mu zhoršil zdravotný stav, a keďže doposiaľ nikdy nebol ani vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody, výkon väzby bol pre neho veľkým ponaučením. Okrem toho, jeho neprítomnosť zle znášajú príbuzní, najmä jeho syn. Vzhľadom k tomu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody, výkon ktorého mu podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu.

Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí považoval napadnutý rozsudok, vrátane výroku o treste, za zákonný a správny a z tohto dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že ho podala oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený neprimeraný trest. Z týchto dôvodov odvolací súd na základe odvolania obžalovaného podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, následne rozhodol podľa vo veci sám rozsudkom, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Vo zvyšných častiach, vrátane uloženého trestu prepadnutia veci, zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, resp. nezmenený.

Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku, ako aj jeho právnu kvalifikáciu ako dvoch vyššie uvedených trestných činov, t.j. výrok o vine krajský súd nepreskúmaval, nakoľko proti tomuto nepodala žiadna z oprávnených procesných strán odvolanie, preto výrok o vine, ale aj výrok o náhrade škody, ktorý taktiež nebol napadnutý opravným prostriedkom, už nadobudli právoplatnosť.

Krajský súd však zdôrazňuje, že OČTK, ale aj súd prvého stupňa, síce aplikovali zmenu v prospech obžalovaného (trestný čin krádeže podľa Tr.9 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa , účinný od 01.08.2019), ale napriek tomu skutok, kladený obžalovanému za vinu, nesprávne právne kvalifikovali, hoci vlámanie (ust. Tr.zák.) ako jeden zo závažnejších spôsobov konania nepričítali duplicitne, t.j. rešpektovali zákaz tzv. dvojitého pričítania. Tento však použili vo vzťahu k prísnejšiemu z trestných činov, ako zákonný znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty, pričom tento zákonný znak mali pričítať k menej prísnemu z trestných činov, pretože v tomto prípade išlo o zákonný znak tzv. základnej skutkovej podstaty, a takýto postup má prednosť (ust. Tr.zák.). Vzhľadom k tomu, mal byť skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa , Tr.zák., v štádiu pokusu podľa Tr.zák., spolupáchateľstvom podľa Tr.zák., a zároveň ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa , Tr.zák.

Toto pochybenie odvolací súd nemohol odstrániť, keďže mal povinnosť preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť len toho výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie (obmedzenie revízneho princípu), t.j. len výroku o treste. V danom prípade nemohol aplikovať ani ust. Tr.zák., keďže okresný súd už použil pri ustálení viny zmenu , ktorá bola pre obžalovaného priaznivejšia. Takéto pochybenie by bolo dovolacím dôvodom podľa ust. , a hoci nebolo priamo odvolaním vytýkané, odvolací súd by naň podľa ust. , druhá veta mohol prihliadať, avšak len v prípade, keby sa toto pochybenie týkalo výroku, ktorý bol odvolaním procesnej strany napadnutý, čiže na uvedené pochybenie by mohol prihliadnuť len v prípade, ak by obžalovaný ako odvolateľ podal odvolanie aj proti výroku o vine, čo sa však nestalo. Napriek tomu, že výrok o vine preskúmavať priamo nemohol (ani ho meniť), uvedenú skutočnosť nemohol prehliadnuť, a preto na ňu prihliadol pri ukladaní druhu a výmery trestu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchaní trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Okresný súd postupoval správne, keď zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, t.j., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval (ust. § 36 písm. l/ Tr.zák.), a zároveň existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, t.j., že spáchal viac trestných činov (ust. § 37 písm. h/ Tr.zák.). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v rovnováhe (1 : 1), teda nedošlo ani k zvýšeniu dolnej hranice, ani k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Za prísnejší z trestných činov (zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr.zák.) možno uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov, avšak pri správnej právnej kvalifikácii skutku kladeného obžalovanému za vinu, by mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Krajský súd prihliadol aj na mieru závažnosti týchto okolností (ust. § 38 ods. 2 Tr.zák.).

Možno súhlasiť s argumentáciou okresného súdu, že obžalovaný už bol viackrát súdom trestaný, a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, a hoci má všetkých päť odsúdení zahladených a hľadí sa ne neho, ako by odsúdený nebol, možno konštatovať, že má sklon páchať takýto druh trestnej činnosti. Naviac, už v minulosti mu boli ukladané aj tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený na skúšobné doby, no napriek tomu obžalovaný, hoci bolo rozhodnuté o jeho osvedčení, po ich uplynutí opätovne páchal ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť, z čoho je zrejmé, že si v dostatočnej miere nevážil dobrodenie zákona. Dokonca mu bol v jednom prípade uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený, hoci sa v skúšobnej dobe osvedčil, neskôr sa dopustil ďalších úmyselných trestných činov. Prvostupňový súd správne konštatoval, že najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, neboli splnené zákonné podmienky na to, aby mu výkon uloženého trestu odňatia slobody mohol byť podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, a to ani za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Doposiaľ uložené tresty evidentne neviedli k náprave obžalovaného a nezabezpečili ani dosiahnutie účelu trestu.

Okresný súd síce ukladal trest v zmysle ním ustálenej právnej kvalifikácii skutku, a to podľa sadzby vyplývajúcej z ust. Tr.zák., avšak vzhľadom na uvedené pochybenie pri ustálení viny obžalovaného, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako významnú okolnosť prípadu, takto uložený trest považoval za neprimerane prísny, a preto aplikoval ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu (, Tr.zák.).Vychádzajúc z týchto skutočností, uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, a hoci pri tejto výmere trestu odňatia slobody možno povoliť podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody, prípadne aj za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ale vzhľadom na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcej časti, by takýto postup nebol v súlade so zákonom. Súčasne neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bol obžalovanému uložený niektorý z miernejších, alternatívnych druhov trestov.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený druh trestu, vrátane jeho výmery a spôsobu výkonu, zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 Tr.zák., ktorý upravuje zásady ukladania trestov a súčasne v dostatočnom rozsahu obsahuje prvky generálnej a individuálnej prevencie, ako aj prvok represie. Napokon uložený trest má byť nielen zákonný, ale aj primeraný a spravodlivý.

Krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.