Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/66/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: JNT, s.r.o., Sklepárska 8a, Košice, IČO: 36 582 468, zastúpený: Advokátska kancelária GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova 14, Košice, proti žalovaným: 1. TATRY - TEPLO, s.r.o., Čukotka IV/77, Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica, IČO: 36 486 311, 2. VIAM

- dražobná spoločnosť s.r.o., Brnenská 80, Košice, IČO: 44 166 591, obaja zastúpení JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí potok 3, Košice, o zaplatenie 24.842,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -332 zo dňa 9. januára 2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie 23.431,85 eur s príslušenstvom a žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie 1.410,77 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania z titulu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku zápisu poznámky o začatí výkonu záložného práva k nebytovým priestorom vo vlastníctve žalobcu, v nadväznosti na ním tvrdenú neplatnú Zmluvu o výkone správy a z nej vyplývajúcich záväzkov.

3. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 29.6.2013 sa v sídle spoločnosti TATRY - TEPLO, s.r.o., uskutočnila domová schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Tatranská Lomnica 117

- Vila Božena, na ktorej, okrem iného, odsúhlasili Zmluvu o výkone správy žalovaným v 1. rade a pristúpenie k tejto zmluve. Zároveň v ten istý deň uzavreli jednotliví vlastníci, prítomní na domovej schôdzi, Zmluvu o výkone správy so žalovaným v 1. rade ako správcom, podľa ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V čase uzavretia predmetnej zmluvy, bola nehnuteľnosť na príslušnom liste vlastníctva vedená ako bytový dom. Dňa 4.7.2014 uzavrel žalobca ako budúci predávajúci so spoločnosťou LIQUIDITY TRADE s.r.o. ako budúcim kupujúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa žalobca zaviazal previesť na budúceho kupujúceho nebytový priestor č. 12-6, nachádzajúci sa v budove so súpisným číslom 117, popis stavby Vila Božena. V čl. II bod 5 písm. f) sa žalobca zaviazal, že do 30.9.2014 zabezpečí pravdivosť vyhlásenia, že žiadna osoba si na nehnuteľnosti neuplatňuje žiadne právo, a to tak súdne ako ani mimosúdne a že nehnuteľnosti nie sú predmetom výkonu záložného práva a pre prípad nepravdivosti tohto vyhlásenia

si v čl. III bod 4 zmluvy dojednali v prospech budúceho kupujúceho zmluvnú pokutu vo výške 20.000 eur. Na základe žiadosti žalovaného v 2. rade zo dňa 4.9.2014, bola v príslušnom katastri na B. Č.. XXX, zapísaná poznámka „ Oznámenie o začatí výkonu záložného práva VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o.“ na predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu. Dôvodom začatia výkonu záložného práva bola skutočnosť, že žalobca ako dlžník si nesplnil zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, ktorá vznikla z titulu neuhradených dlhov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vrátane poskytnutých služieb. Predmetnú pohľadávku žalobca dobrovoľne uhradil dňa 4.5.2015, čomu však predchádzal list žalobcu zo dňa 24.4.2015 adresovaný žalovanému v 2. rade, že jeho postup pri výkone záložného práva považuje za protiprávny. Rozhodnutím č. Xo 13/2015/Mi, zo dňa 28.4.2015 Okresný úrad Prešov, potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, č. X 141/2014/SP-3 zo dňa 17.12.2014, ktorým opravil údaj na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území P. B. tak, že u stavby súpisné č. XXX na parcele Q. T. Č.. XXX namiesto kódu druhu stavby X, bytový dom bude evidovaný kód XX - budova ubytovacieho zariadenia.

5. Následne listom zo dňa 12.6.2015 vyzval LIQUIDITY TRADE s.r.o., ako budúci kupujúci zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalobcu ako budúceho predávajúceho, na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty pre porušenie čl. II (začatie výkonu záložného práva), ktorú žalobca uhradil vo výške 20.000 eur dňa 26.6.2015. Uvedená suma tvorí časť nároku, ktorý si žalobca uplatňuje voči žalovanému v 1. rade, nakoľko má za to, že Zmluva o výkone správy bola uzavretá v rozpore so zákonom, pretože predmetné nehnuteľnosti nemali charakter bytového domu a teda na základe neplatnej zmluvy nemohli vzniknúť žalobcovi ani záväzky, pre ktoré bol vedený výkon záložného práva. Zvyšnú časť uplatneného nároku vo výške 4.842,62 eur tvorila pohľadávka v rámci dražby, z toho sumu 3.431,85 eur tvorila pohľadávka, pre ktorú bolo záložné právo vykonávané, sumu 1.067,58 eur tvorili náklady na dražobné konanie a sumu 343,19 eur tvorila odmena dražobníka.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , o katastri nehnuteľností (Katastrálny zákon), podľa ustanovení 8a ods. 1, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že ako primárne posudzoval to, či Zmluva o výkone správy zo dňa 29.6.2013 bola platná a to z hľadiska charakteru budovy, na ktorú sa táto zmluva viazala. Podľa názoru súdu prvej inštancie je rozhodujúce, ako bola táto nehnuteľnosť evidovaná v príslušnom katastri nehnuteľností pri zásade vymedzenej v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 2 Katastrálneho zákona, podľa ktorých údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak a záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. Preto, ak v rozhodnom období bola predmetná nehnuteľnosť v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva vedená ako bytový dom, neexistovala zákonná prekážka, pre ktorú by vlastníci bytov a nebytových priestorov nemohli uzavrieť Zmluvu o výkone správy, na ktorú sa potom viazali konkrétne práva a povinnosti vlastníkov a aj žalobcu. Z vyjadrení strán sporu aj z predmetného listu vlastníctva vyplynulo, že charakter bytového domu bol vymedzený v čase uzavretia Zmluvy o výkone správy a trval minimálne do rozhodnutia Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor dňa 17.12.2014, ktorým bol opravený údaj na predmetnom LV č. XXX, katastrálne územie P. B. tak, že u stavby súpisné č. XXX stojacej na parcele Q. T. Č.. XXX, namiesto kódu druhu stavby „9 - bytový dom“ bude evidovaný kód „13 - budova ubytovacieho zariadenia“. Nemožno preto od žalovaného v 1. rade ako správcu bytového domu spravodlivo žiadať, aby pri vyššie uvedených zásadách, sám posudzoval charakter budovy rozdielne ako je to evidované v katastri nehnuteľnosti. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zákon priznáva dotknutým osobám, aby opak tohto zápisu v katastri nehnuteľnosti preukázali v príslušných konaniach, čo žalobca aj urobil, ale až potom ako bola Zmluva o výkone správy uzatvorená. Do preukázania momentu opaku, bol žalobca povinný plniť si povinnosti tak ako mu to zo Zmluvy o výkone správy vyplývalo a ak tak neučinil, bol žalovaný v 1. rade ako správca bytového domu oprávnený pristúpiť k začatiu výkonu záložného práva. Z toho vyplýva, že začatie realizácie výkonu záložného práva voči žalobcovi, nemožno pričítať na vrub žalovaného v 1. rade ako správcu a teda ani vyvodzovať protiprávnosť konania žalovaného v 1. rade, dôsledkom ktorého by mala byť zodpovednosť žalovaného v 1. rade za škodu, tak ako si ju uplatnil žalobca vo vzťahu k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorú mal žalobca uzatvorenú s budúcim kupujúcim. Z toho dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovaným je nedôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §, ods. 1, tak, že úspešným žalovaným v 1. a . rade priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti všetkým výrokom. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sú neudržateľné a bez opory v právnych predpisoch právne závery súdu prvej inštancie v tom, že Zmluva o výkone správy uzatvorená za účelom správy predmetnej Vily Božena, je platným právnym úkonom z toho dôvodu, že v čase uzatvorenia Zmluvy o výkone správy bola Vila Božena evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako bytový dom. Žalobca uviedol, že údaj o druhu stavby zapísanej na liste vlastníctva nie je záväzným údajom katastra podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona a neplatí o ňom predpoklad hodnovernosti podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, pretože nejde o údaj uvedený v § 7 Katastrálneho zákona. Ďalej žalobca uviedol, že aj keby údaj o druhu stavby bol záväzným údajom katastra, alebo by o ňom platil predpoklad hodnovernosti, nezakladalo by to správnosť právneho posúdenia v prejednávanej veci súdom prvej inštancie, pretože takýto záver by znamenal, že aj osoba nesprávne zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník by mohla platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti aj keby nebola skutočným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Taktiež neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie, že nemožno od žalovaného v 1. rade ako správcu spravodlivo požadovať, aby sám posudzoval charakter budovy Vila Božena. Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade je subjektom, ktorý je profesionálne zameraný na správu bytových domov a preto od neho možno spravodlivo požadovať aby ovládal ustanovenia Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dokázal identifikovať, ktorá stavba má povahu bytového domu. Žalobca uviedol, že žalovaní pokračovali vo výkone záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti aj po 17.12.2014 keď Okresný úrad Poprad svojím rozhodnutím zo 17.12.2014 opravil údaj na LV č. XXX, katastrálne územie P. B. o zmene charakteru stavby z bytového domu na budovu ubytovacieho zariadenia. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie vôbec neposudzoval ďalšie podmienky nevyhnutné k výkonu záložného práva, ktorých nesplnenie žalobca v konaní namietal. Žalovaný v 1. rade nedisponoval platným súhlasom k výkonu záložného práva od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo Vile Božena podľa § 8b ods. 2 písm. i) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobca preto naďalej tvrdí, že predmetná Zmluva o výkone správy je neplatná, pretože bola uzatvorená v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré nepripúšťalo správu budovy, ktorá nemá charakter bytového domu, prostredníctvom osoby správcu, na základe Zmluvy o výkone správy. Preto neplatnosť Zmluvy o výkone správy zakladá aj neplatnosť žalovaným v 1. rade tvrdeného nároku, ktorý vymáhal voči žalobcovi formou nedoplatku a to cestou výkonu záložného práva k nebytovému priestoru, ktorý vlastnil žalobca. K samotnej výške žalovaným v 1. rade tvrdeného dlhu žalobcu voči žalovanému v 1. rade, žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi list zo dňa 28.1.2015 nazvaný ako „inventarizácia pohľadávok a záväzkov“ z ktorého vyplýva, že žalovaný v 1. rade evidoval voči žalobcovi iba pohľadávku vo výške 108,38 eur, teda nie pohľadávku vo výške niekoľko tisíc eur, ktorá doposiaľ nebola zo strany žalovaného v 1. rade nijako preukázaná a to čo do právneho dôvodu a výšky. Ďalej žalobca poukázal na nezákonnosť postupu žalovaného v 1. rade pri výkone záložného práva, pretože z listín, ktoré sú v spise vyplýva, že žalovaní nedisponovali platným súhlasom s výkonom záložného práva podľa § 8b ods. 2 písm. i) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z týchto listín vyplýva, že: Z poverenia žalovaného v 1. rade žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi výkon záložného práva listom zo dňa 4.9.2014, Žalovaný v 2. rade dal Okresnému úradu Poprad návrh na vyznačenie poznámky o začatí výkonu záložného práva listom z totožného dňa 4.9.2014, Zo zápisnice z domovej schôdze zo dňa 11.10.2014 vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov mohli udeliť (avšak zjavne platne neudelili) súhlas s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby najskôr dňa 11.10.2014, t.j. po uplynutí viac ako jedného mesiaca po začatí výkonu záložného práva). Avšak, z obsahu predmetnej zápisnice nie je vôbec možné zistiť kto bol/nebol na schôdzi prítomný a či vôbec bolo zachované zákonom požadované kvórum pre hlasovanie o uvedenom bode programu, uznesenie č. 3 je natoľko nekonkrétne, že z neho vôbec nie je možné zistiť, akého bytu/nebytového priestoru a akých pohľadávok sa tam vyjadrený súhlas má týkať.

10. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že ani zápis z neformálneho stretnutia niektorých vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo Vile Božena zo dňa 13.9.2014 nemení nič na nesprávnom postupe pri

výkone záložného práva z toho dôvodu, že toto stretnutie sa konalo až 13.9.2014, teda až po začatí výkonu záložného práva dňa 4.9.2014 a zápis z tohto stretnutia je nekonkrétny a nie je z neho možné vôbec zistiť akého bytu alebo nebytového priestoru a akých pohľadávok sa predmetný súhlas ostatných vlastníkov týka. Nič na tom nemení ani ďalšia e-mailová korešpondencia niektorých vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo Vile Božena, pretože táto e-mailová korešpondencia nedosiahla úroveň písomného hlasovania podľa § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z toho vyplýva, že postup žalovaných pri výkone záložného práva bol v rozpore so zákonom a so Zmluvou o výkone správy.

11. Žalobca k samotnej výške uplatňovanej náhrady škody 24.842,62 eur uviedol, že časť tejto škody vo výške 1.410,77 eur predstavuje zároveň bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v 2. rade, ktorý realizoval predmetnú dražbu v bytovom dome. Žalovaný v 2. rade vykonával záložné právo a v rámci neho dobrovoľnú dražbu na základe návrhu žalovaného v 1. rade. Žalobca uviedol, že v konaní predložil dôkazy o tom, že dňa 26.6.2015 poukázal na účet spoločnosti LIQUIDITY TRADE s.r.o. sumu 20.000,00 eur ako zmluvnú pokutu a táto suma je škodou, ktorú utrpel žalobca za protiprávne konanie žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade poveril žalovaného v 2. rade výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby za účelom vymoženia neexistujúcej pohľadávky voči žalobcovi vo výške 3.431,85 eur. Ďalej žalobca preukázal, že uhradil žalovanému v 1. rade sumu 4.842,621 eur aj keď predmetná Zmluva o výkone správy bola neplatná. Tým, že žalovaný v 1. rade poveril žalovaného v 2. rade na vymáhanie neexistujúcej pohľadávky voči žalobcovi vo výške 3.431,85 eur, vznikla žalobcovi aj škoda v uvedenej sume 4.842,62 eur a časť z takto žalobcom uhradenej sumy vo výške 1.410,77 eur si ponechal žalovaný v 2. rade. Preto žalobca požaduje od oboch žalovaných zaplatiť sumu 1.410,77 eur spoločne a nerozdielne. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a zaviaže žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade podali spoločné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom uviedli, že sa stotožňujú v celom rozsahu s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá. Žalovaní uviedli, že v celom konaní tvrdili, že žiaden zo žalovaných nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože žalovaný v 1. rade konal na základe Zmluvy o výkone správy uzatvorenej 29.6.2013 a to na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 29.6.2013 na domovej schôdzi. Preto podľa názoru žalovaných, ak si žalobca chcel uplatniť aj keď len fiktívnu škodu, mal ju uplatniť voči vlastníkom bytov, ktorí rozhodli o výkone správy domu. Žalovaný v 1. rade je povinný vykonávať vôľu vlastníkov bytov a nemal možnosť odmietnuť vymáhať nedoplatok voči žalobcovi. Žalovaný v 2. rade pri výkone záložného práva konal riadne na základe podpísanej, platnej zmluvy. Pritom je potrebné odlíšiť výkon záložného práva a výkon dražby. Výkon záložného práva môže mať rôzne formy. Žalovaný v 1. rade uviedol, že ako správca bol povinný konať v súlade so Zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a plniť si povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy o výkone správy, teda aj vymáhať nedoplatky voči neplatičom. Ďalej žalovaní uviedli, že konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 23.5.2018 sám uviedol, že vedel o tom, že predmetný dom je zapísaný na liste vlastníctva ako bytový dom. Túto vedomosť mal už od roku 2011 a až do 17.12.2014 nevykonal žiaden úkon na nápravu. Túto nápravu požadoval žalobca až koncom roku 2014. Je preto logické, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome sa rozhodli zveriť správu domu žalovanému v 1. rade. Ďalej žalovaní uviedli, že žalobca mal vedomosť, že bola schválená Zmluva o výkone správy a taktiež nevykonal žiaden úkon smerujúci k zmene stavu, napr. podanie žaloby na súde. Žalobca sa prostredníctvom svojho konateľa zúčastňoval aj na domových schôdzach, aj napriek tomu, že nepodpísal prezenčné listiny z týchto schôdzi. Samotná e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade potvrdzuje to, že žalobca mal vedomosť o Zmluve o výkone správy už v roku 2013. K zápisu druhu stavby na liste vlastníctva, žalovaní uviedli, že nie je správne tvrdenie žalobcu o tom, že údaj o druhu stavby nie je záväzným údajom katastra. Pojem druh stavby Katastrálny zákon nepozná, avšak pozná pojem „údaj o využívaní nehnuteľnosti“, čo jednoznačne definuje na liste vlastníctva tzv. „druh stavby“, prípadne aj „popis stavby“. Nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný v 1. rade ako osoba profesijne zameraná na správu bytových domov si má sama určovať charakter bytového domu. Žalovaný v 1. rade uviedol, že takéto oprávnenie mu absolútne neprislúcha. Žalovaní na záver poukázali na to, že v súčasnosti na aktuálnom LV č. XXX, katastrálne územie P. B. je opätovne predmetná nehnuteľnosť

- Vila Božena zapísaná ako bytový dom.

13. Žalovaní ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobca neinformoval žalovaných o existencii Zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom a spoločnosťou LIQUIDITY TRADE, s.r.o. a s tým, že v nej

bola dohodnutá zmluvná pokuta. Naviac žalovaní považujú výšku dohodnutej zmluvnej pokuty 20.000,00 eur za viac ako spornú výšku. Tento zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou LIQUIDITY TRADE, s.r.o. je absolútne nevieryhodný. Pokiaľ by aj žalovaní pripustili uzavretie tejto zmluvy dňa 4.7.2014, tak žalobca vedel o svojich nedoplatkoch, avšak žiadnym spôsobom nekonal, aby zabránil výkonu záložného práva návrhom na vydanie napr. predbežného opatrenia, ale zostal úplne nečinný. Žalovaný v 1. rade uviedol, že pohľadávku, ktorú evidoval voči žalobcovi, žalobca riadne zaplatil, čím ju jednoznačne uznal. Ak v tomto konaní žalobca tvrdí, že Zmluva o výkone správy je absolútne neplatná, tak žalobca mal možnosť túto zmluvu napadnúť neplatnosťou, čo však nikdy neurobil a pokiaľ by tak aj žalobca urobil, tak žalovaní vznášajú námietku premlčania uplatnenia takéhoto nároku. Žalovaní ďalej uviedli, že ak žalobca v odvolaní poukazuje na výšku nedoplatkov, že z tohto tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalobca nerozlišuje medzi dlhom na úhradách spojených s užívaním bytových a nebytových priestorov, ktoré presiahli výšku 2.000,00 eur a dlh vo výške 108,38 eur, ktorý je dlhom na poplatkoch správcovi, čo vyplýva aj z predmetnej inventarizácie pohľadávok a záväzkov.

14. Žalovaní uviedli, že žalobca si sám privodil predmetnú len fiktívnu škodu. Uzatvorenie Zmluvy o výkone správy bytového domu bolo v súlade so zákonom a v súlade so zákonom bol realizovaný aj výkon záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a obaja žalovaní si plnili len svoje povinnosti podľa zákona. Žalobca nikdy neurobil žiaden krok, ktorým by sa bránil a zvrátil pre neho nepriaznivý stav, hoci vedel o všetkých krokoch vlastníkoch bytov, ale aj oboch žalovaných. Až do roku 2014 nepodal žiadnu žalobu na súd ani žiaden iný návrh, preto žalovaní považujú konanie žalobcu za špekulatívne. Navrhli preto, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že neobstojí argumentácia žalovaných, že nie sú v tomto spore vecne pasívne legitimovaní. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade nedisponoval platným právne relevantným súhlasom vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo Vile Božena k výkonu záložného práva. To znamená, že tento výkon záložného práva začal žalovaný v 1. rade realizovať svojvoľne. Ak žalovaní poukazujú na rozdiel medzi výkonom záložného práva a dražbou, žalobca k tomu uviedol, že dražba je jedným zo spôsobov výkonu záložného práva o čom nie je spor a preto žalobca nevie kam svojou argumentáciou žalovaní mieria. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaných, že konateľ žalobcu vedel, že predmetný bytový dom je zapísaný na liste vlastníctva ako bytový dom a že nevykonal žiadnu nápravu na zmenu. Žalobca uviedol, že vedomosť žalobcu o právnej povahe Vila Božena nie je významná, významná nie je ani vedomosť škodcu, teda žalovaného v 1. rade o tom, že Vila Božena nebola bytovým domom. Zodpovednosť za škodu je objektívna a to aj v prípade, ak by sa nárok žalobcu posudzoval podľa ustanovení , pretože zavinenie postačuje vo forme nedbanlivosti, ktorá sa prezumuje. Žalobca tvrdí, že žalovaný v 1. rade vedel o nesprávnosti zápisu v katastri nehnuteľnosti a tento nesprávny zápis nemôže byť liberačným dôvodom pre žalovaného v 1. rade. Ak žalovaní v konaní tvrdili, že žalobca mal vedomosť o tom, že Vila Božena je zapísaná ako bytový dom, žalobca k tomu uviedol, že to nie je pravdivé, pretože opakovane upozorňoval vlastníkov bytov vo Vile Božena ako aj žalovaného v 1. rade na to, že Vila Božena nie je bytový dom. Nikomu to však neprekážalo. Až keď žalobca uskutočnil úkony smerujúce k zmene údaja o charaktere Vile Božena ako bytového domu v katastri nehnuteľnosti, všetci vlastníci robili všetky možné úkony, aby takejto zmene zabránili. Nie je pravdivé ani ďalšie tvrdenie žalovaných, že žalobca sa v dražbe nebránil, pretože žalobca opakovane žiadal oboch žalovaných, aby od výkonu záložného práva upustili. Až keď bolo zrejmé, že tak neurobia, žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom však Okresný súd Poprad nerozhodol pozitívne, teda nezabránil konaniu nezákonnej dražby. Preto žalobca radšej vyplatil spornú pohľadávku žalovaného v 1. rade, ktorú však nikdy neuznával a neuznáva.

16. Žalobca ďalej v odvolacej replike k argumentácii žalovaných o tom, že druh stavby nie je záväzným údajom katastra uviedol, že v súčasnosti je opäť Vila Božena vedená ako druh stavby - bytový dom. Žalobca uviedol, že nie je podstatná súčasná právna povaha Vily Božena, ale podstatné je ako to bolo v relevantnom období kedy vznikol predmetný nárok žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že v rozhodnom období sa rozhodol zaplatiť svoj, aj keď neuznávaný dlh namiesto toho, aby podal žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, teda vybral si z dvoch možností. Žalobca ešte poukázal na to, že súd bol povinný v prejednávanej veci ako predbežnú otázku posúdiť platnosť Zmluvy o výkone správy, aj keď toto nie je jedinou okolnosťou pre určenie zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Týmto ďalším dôvodom je aj svojvoľný výkon záložného práva zo strany

žalovaného v 1. rade, na ktorý poveril žalovaného v 2. rade. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade tvrdil, že žalobca nerozlišuje dlh na úhradu v spojení s užívaním bytových a nebytových priestorov, ktoré presiahli 2.000,00 eur a dlh 108,37 eur, ktorý je dlhom na poplatkoch správcovi, že toto je nové tvrdenie žalovaného v 1. rade v odvolaní, ktoré doposiaľ v konaní neuviedol a takéto jeho tvrdenie nevyplýva ani z inventarizácie pohľadávok a záväzkov, na ktoré žalovaný v 1. rade odkazuje. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaných, že predmetná škoda, ktorú si žalobca uplatňuje, je škodou fiktívnou, ide o škodu riadnu a preukázanú. Žalobca na preukázanie tejto škody nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.

17. Odvolacia replika žalobcu bola žalovaným doručená 15.5.2019, odvolaciu dupliku nepodali.

18. Krajský súd Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „Cs.p.“.). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Odvolací súd podľa sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

20. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení , , , teda, že konanie má inú vadu, ktorú však žalobca bližšie nešpecifikoval, ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd nepovažuje odvolací dôvod špecifikovaný žalobcom v odôvodnení odvolania a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci za naplnený, pretože súd prvej inštancie správne na prejednávaný spor, v ktorom si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovaným, aplikoval ustanovenia o katastri nehnuteľností a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré upravujú záväznosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín, o právach vlastníkov bytov a nebových priestorov uzatvoriť písomnú Zmluvu o výkone správy so správcom bytového domu.

22. Žalobca svoj nárok na náhradu škody v tomto konaní odvodzuje od písomnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 4.7.2014 so spoločnosťou LIQUIDITY TRADE s.r.o., Štefánikova 26, Košice, ktorou žalobca ako budúci predávajúci sa zaviazal pre spoločnosť LIQUIDITY TRADE s.r.o. ako budúceho kupujúceho odpredať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie P. B. a to nebytový priestor č. 12/6 (nebyt) nachádzajúci sa v budove so súpisným číslom XXX - popis stavby: Vila Božena, postavený na pozemku parc. č. XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Vily Božena, podiel na pozemku zastavanou Vilou Božena na priľahlom pozemku a ostatné plochy. Ďalej v tejto Zmluve o budúcej zmluve je uvedené v čl. I/2 „popis nebytu tvorí prílohou č. 1 a zároveň neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy“. Žalobca v konaní nedoložil popis nebytu ako prílohu č. 1 tejto Zmluve o budúcej zmluve, teda popis toho, či ide o bytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome, alebo nebytový priestor nachádzajúci sa v budove ubytovacieho zariadenia. Toto nevyplýva ani z celého obsahu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. V čl. II tejto zmluvy si dohodli kúpnu cenu 120.000,00 eur a v čl. III/4 dohodli zmluvnú pokutu vo výške 20.000,00 eur „v prospech budúceho kupujúceho a to pre každý jednotlivý prípad nepravdivosti akéhokoľvek z vyhlásení budúceho predávajúceho podľa čl. II ods. 5 tejto zmluvy a to aj pre prípad, že ich nepravdivosť bude zistená po uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy“. Takto dojednaná zmluvná pokuta podľa názoru odvolacieho súdu je nejasným dojednaním, nevyplýva z neho tak ako to tvrdia aj žalovaní, že za aké porušenie zmluvy má povinnosť žalobca zaplatiť zmluvnú pokutu pre spoločnosť LIQUIDITY TRADE, s.r.o.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , ktorý upravuje Zmluvu o budúcej zmluve. Podľa tohto zákonného ustanovenia účastníci sa v Zmluve o budúcej zmluve musia dohodnúť o podstatných náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy. Je nesporné, že podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy o predaji akejkoľvek nehnuteľnosti je presná špecifikácia nehnuteľnosti, o aký druh pozemku ide podľa Katastrálneho zákona, o akú stavbu

ide podľa § 6 ods. 1 písm. c) Katastrálneho zákona a musí byť presný opis prevádzanej nehnuteľnosti, teda, či nehnuteľnosť, ktorá je bytovým alebo nebytovým priestorom, sa nachádza v spoločnom dome, alebo či sa nachádza v ubytovacom zariadení. Toto v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve si žalobca s obchodnou spoločnosťou LIQUIDITY TRADE, s.r.o. nedohodol. Už to samo o sebe je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v nej dojednanej zmluvnej pokute, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje od oboch žalovaných.

23. Ďalším dôvodom pre ktorý je žaloba nedôvodná je to, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade ako správca bytového domu pri uzatváraní Zmluvy o výkone správy bytového domu vychádzal zo zápisu predmetnej nehnuteľnosti - Vila Božena, v ktorom sa spravované bytové a nebytové priestory nachádzali, z údajov v katastri nehnuteľnosti. Podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 2 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak a slúžia ako podklad na písomné vyhotovovanie verejných listín a iných listín, teda aj na uzatvorenie Zmluvy o výkone správy bytového domu. Správcovská spoločnosť nie je oprávnená prehodnocovať zápis o spravovanom bytovom dome na liste vlastníctva. Toto môže iba osoba, ktorá ma na to oprávnený záujem. Takouto osobou nie je správcovská spoločnosť ako to správne uviedli žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu. Z toho vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako správca bol povinný si plniť svoje povinnosti voči vlastníkom bytových a nebytových priestorov, s ktorými uzatvoril predmetnú Zmluvu o výkone správy - Vily Božena a teda aj vymáhať nedoplatky spojené s užívaním týchto bytových a nebytových priestorov podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Medzi tieto oprávnenia patrí aj podanie návrhu na exekučné konanie podľa a vymáhať nedoplatky za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru podľa tohto zákona.

24. Odvolací súd preto nepovažoval za naplnený odvolací dôvod, na ktorý poukázal žalobca v odvolaní, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade ako správcovi bytového domu a voči žalovanému v 2. rade ako dražobnej spoločnosti, ktorá realizovala dražbu v rámci výkonu zákonného záložného práva, ako nárok nedôvodný.

25. Ďalšie tvrdenia žalovaných uvedené v odvolaní nemali pre rozhodnutie súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu taký význam, že by mohli viesť k inému rozhodnutiu odvolacieho súdu, preto sa nimi odvolací súd výslovne nezaoberal.

26. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol, pretože odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, preto odvolací súd podľa ustanovenia potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie podľa

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).