Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/84/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Gilányim v spore žalobcu: 1) L. Š., M.. XX.XX.XXXX, W. X, XXX XX Q., 2) J. P., M.. XX.XX. XXXX, Ž. X, XXX XX Q. obidve zast.: Mgr. Martin Černák, advokát, IČO: 50 026 399, Zochova 5, 811 03 Bratislava proti žalovanej: L. D., M.. XX.XX.XXXX, B. X, XXX XX Q., zast.: JUDr. Marta Urbánková, advokátka, IČO: 31 785 433, Šafaríkovo námestie 2, 811 02 Bratislava o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkýň a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Q. I., obec Q. - L.. Č.. U. Q., k. ú. U. Q., evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX a to:

- rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra ". Č.. XXX/X o výmere 145 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

- pozemok parcela registra ". Č.. XXX/X o výmere 145 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a

- pozemok parcela registra ". Č.. XXX/X o výmere 240 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, sa zrušuje a tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovanej.

II. Žalovaná je povinná titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 29 750,- € a žalobkyni v 2. rade sumu 29 750,- €, a to všetko do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. Vzájomná žaloba žalovanej o vyporiadanie investícií do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Q. I., obec Q. - L.. Č.. U. Q., k. ú. U. Q., evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra ". Č.. XXX/X o výmere 145 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, sa zamieta.

IV. Žalobkyne majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2017 sa žalobkyne domáhali voči žalovanej zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Q. I., obec Q. - L.. Č.. U. Q., k. ú. U. Q., evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX a to: rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra ". Č.. XXX/X o výmere 145 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra ". Č.. XXX/X o výmere 145 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcela registra ". Č.. XXX/X o výmere 240 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a to tak, že tieto nehnuteľnosti sa prikážu do výlučného vlastníctva žalovanej za primeranú finančnú náhradu, a to vo výške 29 750,- € v prospech žalobkyne v 1. rade a vo výške 29 750,- € v prospech žalobkyne v 2. rade. Žalobkyne v konaní tvrdili, že žalobkyne a

žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve v roku 2000, a to žalobkyňa v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku, žalobkyňa v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku a žalovaná o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 12/16 k celku. Predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užíva výlučne žalovaná a hospodári s nimi, pričom žalobkyniam neposkytuje žiadnu náhradu alebo protiplnenie. Žalobkyne nehnuteľnosti vôbec neužívajú a nemajú z tohto vlastníctva žiadny prospech. Žalobkyne navrhli žalovanej, aby ich spoluvlastnícke podiely odkúpila, pričom žalovaná oznámila žalobkyniam, že má záujem riešiť túto záležitosť mimosúdne, ale na hodnote nehnuteľností sa nezhodli. Žalobkyne nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou a k dohode o spôsobe vyporiadania nedošlo. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyne ako dôkazy označili a súdu predložili kópiu osvedčenia o dedičstve z 29.05.2000 (č. l. 5-8), list vlastníctva č. XXXX (č. l. 9-13), list žalobkýň z 28.6.2017 (č. l. 14), odpoveď žalovanej z 21.7.2017 (č. l. 15). Navrhli vykonať znalecké dokazovanie ohľadom všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností.

2. Žalovaná k žalobe uviedla, že v roku 2000 sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností žalobkyňa v 2. rade z dôvodu dedenia, v roku 2004 sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností žalovaná titulom darovania. Žalovaná po nadobudnutí podielu požiadala o stavebné povolenie a začala so stavebnými úpravami, a to nadstavby rodinného domu o celkovej zastavanej ploche 145 m2. O stavebných úpravách žalobkyne mali vedomosť a súhlasili s nimi, pričom ich bolo nutné vykonať z dôvodu, že strecha domu bola v zlom technickom stave vzhľadom na vek a opotrebovanosť. Dňa 25.01.2009 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie nadstavby o celkovej zastavanej ploche 145 m2 stavebníkovi - žalovanej na bývanie. Žalobkyne od nadobudnutia podielov v roku 2000 neprejavovali záujem o vyporiadanie, nikdy sa nepýtali na stav domu, neprispievali k nutným opravám. V roku 2017 sa žalobkyne obrátili na žalovanú kvôli vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, z ktorého vyporiadaním žalovaná súhlasí, ale bez hodnoty nadstavby. Žalovaná uviedla, že nadstavba musí byť vyňatá z dôvodu investície. Zároveň navrhla vykonať vyporiadanie v širšom zmysle a v jeho rámci prihliadnuť na to, či a do akej miery niektorý z podielových spoluvlastníkov zhodnotil nehnuteľnú vec investíciami a podobne. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná ako dôkaz označila a súdu predložila kolaudačné rozhodnutie (č. l. 69). Žalovaná napokon navrhla, aby súd prikázal nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s tým, že každej žalobkyni zaplatí sumu 20 000,- € a alternatívne navrhla prikázať nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalobkýň s tým, že žalovanej zaplatia sumu 178 500,- €.

3. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že nadstavbu domu vykonala žalovaná na základe princípu majorizácie aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníčok, keďže bola väčšinovou spoluvlastníčkou. O realizácii nadstavby rodinného domu žalobkyne nemali vedomosť. V čase pred vynaložením investícii bola strecha domu v riadnom stave, nebola poškodená, nezatekalo cez ňu a nevykazovala žiadne nedostatky, ktoré by akokoľvek bránili v užívaní domu. Ďalej uviedla, že ak jeden zo spoluvlastníkov vynaloží náklad na nie nevyhnutnú opravu, či úpravu domu (akou je napríklad nadstavba k existujúcemu domu), ide vždy o nebežnú záležitosť vyžadujúcu súhlas ostatných spoluvlastníkov. Ak bol takýto súhlas daný, prípadne ak o vynaložení investícii bolo rozhodnuté väčšinovým spoluvlastníkom (ako v tomto prípade), investujúci spoluvlastník sa môže od ostatných spoluvlastníkov domáhať náhrady nákladov s tým spojených. V takom prípade sa však nejedná o nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu, ale o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, a toto sa premlčí uplynutím trojročnej premlčacej doby, pre ktorej začiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa namietla premlčanie pohľadávok žalovanej na náhradu nákladov spojených s vynaložením investícii do nehnuteľností.

4. Žalovaná uviedla, že žalobkyne mali vedomosť o rekonštrukcií strechy a súhlasili s ňou, ako aj mali vedomosť o zlom technickom stave strechy vzhľadom na vek a opotrebovanosť domu.

5. Žalobkyne ďalej súdu predložili a navrhli ako dôkaz vykonať znalecký posudok č. X/XXXX zo 14.03.2019 (č. l. 134-175). Zároveň súdu uviedli, že hodnota predmetných nehnuteľností je 238 000,- €.

6. Žalovaná uviedla, že so znaleckým posudkom nesúhlasí, lebo znalec ustanovil hodnotu domu vrátane príslušenstva ako celok a že je nutné zvlášť ohodnotiť nadstavbu z dôvodu, aby sa zistilo, o akú sumu navýšila nadstavba hodnotu pôvodného rodinného domu.

7. Žalobkyne navrhli vykonať dôkaz výsluchom strán sporu a výsluchom svedkyne P. P. ohľadne skutočností týkajúcich sa nákladov vynakladaných žalovanou v súvislosti so zhodnotením nehnuteľností.

8. Žalovaná uviedla, že investície spadajú pod právny režim hospodárenia so spoločnou vecou. Pre účely vyporiadania investícií treba rozlišovať prípady, keď investície sú urobené s (hoci konkludentným) súhlasom spoluvlastníkov alebo bez tohto súhlasu. Ak ostatní spoluvlastníci s nákladom vynaloženým na vec jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi súhlasili (nie je rozhodujúce, či ide o náklady na nutnú úpravu alebo údržbu alebo iné náklady), ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným právo na úhradu vynaložených prostriedkov podľa podielov, ak nie je medzi nimi iná dohoda. Rovnaký postup platí aj v prípade, ak o rozsahu investícií rozhodol väčšinový spoluvlastník v súlade s princípom majorizácie. Ostatní sú povinní podieľať sa na investíciách podľa podielov, ak nie je iná dohoda. Časť investícií pripadajúca na spoluvlastnícke podiely neinvestujúcich spoluvlastníkov sú splatné už za trvania spoluvlastníctva a nie až po jeho zrušení. Tam, kde by išlo o vynaloženie investícií bez dohody spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie na základe princípu majorizácie, nejedná sa u investujúceho spoluvlastníka o nárok voči ostatným spoluvlastníkom, ktorý by sa opieral o , ale investujúci spoluvlastník sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo. Pokiaľ by sa jednalo o investície na nutné opravy alebo údržbu, výška bezdôvodného obohatenia by bola daná podielom investícii zodpovedajúcom podielu na spoločnej veci, pričom povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla vynaložením investície za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. No pokiaľ by išlo o iné investície než nevyhnutné opravy a údržbu, potom povinnosť spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu v dôsledku vynaloženej investície, pričom toto zhodnotenie je dané rozdielom ceny podielu pred investíciou a po nej.

9. Súd v rámci objasnenia skutkového stavu vychádzal z nesporných a zhodných tvrdení strán ( a ), z predložených dôkazov listinou, dôkazov výsluchom strán, dôkazu výsluchom svedkyne P. P. a dôkazu znaleckým posudkom (č. l. 134-175), vykonaním ktorých súd zistil nasledovné podstatné skutkové okolnosti.

10. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Q. I., obec Q. - L.. Č.. U. Q., k. ú. U. Q., evidované na liste vlastníctva č. XXXX a to: rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra ". Č.. XXX/X o výmere 145 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra ". Č.. XXX/X o výmere 145 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcela registra ". Č.. XXX/X o výmere 240 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, sú v podielovom spoluvlastníctve žalovanej o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 12/16 k celku, žalobkyne v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku a žalobkyne v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku. Žalobkyňa v 2. rade nadobudla svoj podiel v roku 2000, žalovaná nadobudla svoj podiel 15.03.2005 a žalobkyňa v 1. rade nadobudla svoj podiel 07.04.2005, čo vyplynulo z tvrdení strán a z dôkazov listinou - osvedčenie o dedičstve z 29.05.2000 (č. l. 5-8), list vlastníctva č. XXXX (č. l. 9-13).

11. Žalovaná predmetné nehnuteľnosti užíva a hospodári s nimi najmenej od roku 2005. Žalovaná rozhodla o vykonaní rekonštrukcie predmetného rodinného domu vrátane nadstavby a rekonštrukcie strechy. Žalobkyňa v 2. rade súhlasila s vykonaním rekonštrukcie. Žalobkyňa v 1. rade mala vedomosť o vykonávaní rekonštrukcie. Najneskôr od roku 2008 do roku 2009 vykonala žalovaná rekonštrukciu predmetného rodinného domu vrátane nadstavby a rekonštrukcie strechy. Rekonštrukcia bola vykonávaná čiastočne dodávateľsky, čiastočne svojpomocne, pričom žalobkyne sa na prácach nepodieľali. Náklady na rekonštrukciu predstavovali sumu viac ako 66 387,84 € (2 milióny Sk). Rekonštrukcia bola financovaná zo strany matky žalovanej v sume približne 49 790,88 € (1,5 milióna Sk), z prostriedkov z predaja záhrady zo strany babky žalovanej (matky žalobkyne v 2. rade a svokry žalobkyne v 1. rade), žalovanou v sume približne 9 958,18 € (300 000,- Sk), P. P. v sume približne 18 000,- € (3 roky po 500,- € mesačne) a žalobkyňou v 2. rade v sume približne 663,88 € (20 000,- Sk). Uvedené skutočnosti vyplynuli z tvrdení strán, z dôkazu listinou - kolaudačné rozhodnutie (č. l. 69) a z dôkazov výsluchom svedkyne P. P., výsluchom žalobkyne v 1. rade, výsluchom žalobkyne v 2. rade a výsluchom žalovanej.

12. V súčasnosti dom dlhodobo (po dobu niekoľkých rokov) užíva a hospodári s ním žalovaná bez účasti žalobkýň. Strany sa pokúsili dohodnúť na podmienkach zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak k dohode nedošli. Žalobkyne nemajú záujem

nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyne nie sú schopné vyplatiť žalovanej podiel v celkovej sume 178 500,- €. Žalovaná je schopná do pol roku vyplatiť žalobkyne a to tak, že si vezme pôžičku, založí dom, pričom to nejaký čas trvá. Do troch mesiacov je schopná ich vyplatiť, ak by bola dohoda na nejakej nižšej sume. Uvedené skutočnosti vyplynuli z tvrdení strán a z dôkazov výsluchom žalobkyne v 1. rade, výsluchom žalobkyne v 2. rade a výsluchom žalovanej.

13. Súd nemal preukázané a strany ani netvrdili, že by bolo možné reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností.

14. Súd nemal preukázané, že by stav predmetného rodinného domu a najmä jeho strechy pred rekonštrukciou bol havarijný a rekonštrukcia by bola nevyhnutná. Uvedenú skutočnosť tvrdila žalovaná, žalobkyne ju popierali. Z výsluchu svedkyne P. P., ako aj z výsluchu strán vyplynulo, že nehnuteľnosť pred rekonštrukciou bola v zastaranom stave, ale intenzitu zastaranosti vykonané dôkazy jednoznačne nepreukazujú. Dôkaz výsluchom svedkyne P. P. a dôkaz výsluchom žalobkýň preukazuje, že stav strechy domu nebol havarijný, dôkaz výsluchom žalovanej preukazuje, že stav strechy domu bol havarijný. Výpovede sú však veľmi subjektívne, a preto žiadny z uvedených dôkazov nemôže prevážiť. Preto súd konštatuje, že sporné tvrdenie žalovanej o tom, že stav strechy bol havarijný a vyžadoval si nutnú rekonštrukciu, sa žalovanej nepodarilo v konaní vierohodne dokázať.

15. Súd nemal preukázané žiadne ďalšie konkrétne investície do predmetných nehnuteľností vykonané zo strany žalovanej mimo investícii vynaložených na rekonštrukciu a nadstavbu predmetného rodinného domu v období do roku 2009. Z tvrdení strán sporu, ani z dokazovania žiadne ďalšie konkrétne investície do predmetných nehnuteľností nevyplynuli.

16. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení , , , , a a , pričom vec posúdil nasledovne.

17. Každý zo spoluvlastníkov má právo požiadať o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to po celú dobu trvania podielového spoluvlastníctva. Pritom ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší ho súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Súd vykoná vyporiadanie prednostne reálnym rozdelením veci podľa výšky podielov medzi spoluvlastníkov. Ak to nie je dobre možné prikáže vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Ak by ani takýto postup vyporiadania nebol uskutočniteľný, súd nariadi predaj veci a rozdelí výťažok podľa výšky podielov.

18. V prejednávanej veci, keďže strany nemali záujem na ďalšom trvaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v ich podielovom spoluvlastníctve a nedohodli sa na spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva, boli splnené podmienky, aby súd zrušil podielového spoluvlastníctvo strán a vykonal vyporiadanie. V konaní nebolo zistené, že by rozdelenie veci medzi podielnikov podľa výšky ich podielov bolo dobre možné. Predmetom vyporiadania boli rodinný dom s pozemkom, na ktorom je postavený a s priľahlým pozemkom, t. j. budova s príslušenstvom určené ako celok predovšetkým na rodinné bývanie. Preto by nezodpovedalo požiadavke účelného využitia veci, ak by došlo k rozdeleniu vyporiadavaných nehnuteľností podľa výšky podielov. Vzhľadom na uvedené dôvody súd vylúčil možnosť vyporiadania reálnym rozdelením veci, a teda sa ďalej zaoberal možnosťou prikázania predmetných nehnuteľností jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom vychádzal z účelného využitia veci a z veľkosti spoluvlastníckych podielov, ako aj zo zistených možností strán poskytnúť finančnú náhradu. V konaní bolo zistené, že predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užíva žalovaná a predstavujú jej obydlie. Zároveň je majoritnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom výška jej podielu predstavuje 12/16 na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaná je v produktívnom veku a je schopná zabezpečiť prostriedky na zaplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníčkam. Naproti tomu, ani jedna zo žalobkýň predmetné nehnuteľnosti dlhodobo neužíva, nemá o ne záujem a podiel každej z nich je 1/8 na predmetných nehnuteľnostiach. Obe žalobkyne sú v postproduktívnom veku a nie sú schopné zabezpečiť prostriedky na zaplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníčkam. Vzhľadom na uvedené okolnosti je účelné prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej. Zároveň podiel žalovanej prevažuje nad súčtom podielov žalobkýň. Preto súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovanej.

19. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. ). Vo vzťahu k výške primeranej náhrady, na ktorej nárok vznikol žalobkyniam skrz prikázanie spoločnej veci do vlastníctva žalovanej, súd preto vychádzal z hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností a z výšky podielov žalobkýň. Dokazovaním bolo zistené, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je 238 000,- €. Námietka žalovanej, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností mala byť znížená o hodnotu nadstavby, ktorú investične zabezpečila žalovaná, neobstojí, keďže nadstavba podľa tvorí súčasť stavby vyporiadaného rodinného domu, je do neho zabudovaná a nedá sa oddeliť bez toho, aby sa tento rodinný dom neznehodnotil. Preto súd na túto námietku žalovanej neprihliadal. Zo zistenej hodnoty predmetných nehnuteľností 1/8 predstavuje sumu 29 750,- €. Keďže výška podielu každej zo žalobkýň bola 1/8, súd každej z nich priznal náhradu vo výške 29 750,- €. Do sumy, ktorú ukladá súd zaplatiť ako tzv. vyporiadací podiel, sa nezahŕňajú nároky, ktoré sú predmetom tzv. širšieho vyporiadania, keďže o týchto súd rozhoduje samostatným výrokom rozsudku (pozri R 46/1991). Preto súd pri určovaní výšky vyporiadavacieho podielu tieto nároky nezohľadňoval. V podrobnostiach súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.11.2018, sp. zn. . Vo vzťahu k lehote na plnenie, súd túto určil podľa na šesť mesiacov z nasledovných dôvodov. V prípade trojdňovej lehoty na plnenie ustanovenej zákonom by sa zmarila možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva niektorej zo strán za primeranú náhradu, keďže dokazovaním bolo zistené, že ani jedna zo žalobkýň, ani žalovaná nie sú schopné poskytnúť v trojdňovej lehote primeranú náhradu. Dokazovaním bolo zistené, že žalovaná je schopná poskytnúť každej zo žalobkýň náhradu vo výške 20 000,- € v lehote troch mesiacov, vyššiu v lehote šiestich mesiacov, a to tak, že si na poskytnutie náhrady zoberie úver, pričom založí vyporiadavané nehnuteľnosti a na takýto postup je potrebný primeraný čas. Súd preto na základe týchto dôvodov určil lehotu na plnenie v trvaní šesť mesiacov, ktorá je primeraná na získanie úveru na zaplatenie náhrady zabezpečeného nehnuteľnosťami, ktorých výlučné vlastníctvo nadobudne žalovaná právoplatnosťou tohto rozsudku.

20. Vo vzťahu k návrhu žalovanej na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle súd uvádza nasledovné. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. V prejednávanej veci si žalovaná uplatnila nárok na náhradu za vynaložené investície do predmetných nehnuteľností súvisiacich s rekonštrukciou a nadstavbou predmetného rodinného domu, ku ktorých vynaloženiu došlo najneskôr v roku 2009. Súd sa v tomto prípade stotožnil s argumentáciou žalovanej uvedenou v odseku 9 tohto odôvodnenia. V prejednávanom prípade rozhodla žalovaná ako väčšinový vlastník o hospodárení s predmetnými nehnuteľnosťami a o vynaložení špecifikovaných investícií. Vynaložením investícií tak vznikol žalovanej nárok proti ostatným spoluvlastníkom, t. j. žalobkyniam na úhradu vynaložených prostriedkov podľa výšky ich podielov, keďže medzi nimi nebola iná dohoda. Táto časť investícií pripadajúca na spoluvlastnícke podiely žalobkýň ako neinvestujúcich spoluvlastníkov sa stala splatnou už za trvania spoluvlastníctva t. j. najneskôr v roku 2009 a nie až po zrušení spoluvlastníctva. Podľa a sa nárok žalovanej na náhradu pomernej časti investícií voči žalobkyniam premlčal po uplynutí trojročnej premlčacej doby, t. j. najneskôr v roku 2012. Keďže voči nároku žalovanej bola zo strany žalobkýň vznesená námietka premlčania, súd jej nárok na náhradu pomernej časti investícií v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle priznať nemohol, a teda vzájomnú žalobu zamietol.

21. Keďže žalobkyne navrhli pred podaním žaloby žalovanej zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnili v žalobe a mali vo veci plný úspech, súd im preto podľa priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (primerane pozri aj R 31/1972).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava. V odvolaní treba popri všeobecných

náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať, len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.