Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/116/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného 1/ A. B. a obžalovaného 2/ C. D. E., pre zločin prevádzačstva podľa , formou spolupáchateľstva podľa , prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. februára 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného 2/ a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 02. októbra 2023, a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného 2/ C. D. E. zamieta.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 02. 10. 2023 boli obžalovaný 1/ A. B. a obžalovaný 2/ C. D. E. uznaní za vinných zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa , formou spolupáchateľstva podľa , na tom skutkovom základe, že dňa 28. 02. 2023 v presne nezistenom čase asi okolo 10.00 h v obci Glabušovce pri budove F. G. E. A. B. ako vodič osobného motorového vozidla značky ŠKODA OCTAVIA, EČ: XXXXXXX, VIN: H., bielej farby a C. D. E. ako vodič osobného motorového vozidla značky VOLKSWAGEN GOLF, EČ: XXXXXXX, VIN: I., tmavomodrej farby, na pokyn doteraz nestotožnenej osoby vystupujúcej pod prezývkou J., v úmysle získať finančnú odmenu vo výške minimálne 200,- Eur za osobu za úspešný prevoz z územia Slovenskej republiky do Nemecka, organizovali prechod šiestich osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a to konkrétne: 1. K. L. K., nar. XX. XX. XXXX D. K., A., 2. M. N., nar. XX. XX. XXXX D. L., A., 3. A. L., O. XX. XX. XXXX D. L., A., 4. P. N., nar. XX. XX. XXXX D. L., A., 5. P. Q., O. XX. XX. XXXX D. L., A., 6. K. A., O. XX. XX. XXXX D. K., A., všetci štátni príslušníci Sýrskej arabskej republiky bez platných cestovných dokladov cez územie Slovenskej republiky a to takým spôsobom, že týmto osobám umožnili nastúpiť do vyššie uvedených vozidiel, následne tieto osoby prepravili do blízkosti obce Olováry, časť Potôčik, pričom dňa 28. 02. 2023 o 10.35 h boli uvedené motorové vozidlá predpísaným spôsobom zastavené a kontrolované hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru v Dolnej Strehovej, pričom bolo zistené, že A. B. ako vodič vozidla Škoda Octavia a C. D. E. ako vodič vozidla Volkswagen Golf vyzdvihli pri Obecnom úrade Glabušovce šiestich migrantov, ktorých previezli cez kataster obce Olováry, pričom následnou kontrolou bolo zistené, že žiadna zo šiestich osôb nachádzajúcich sa vo vozidlách nie je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a ani nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by ju oprávňoval vstúpiť na územie Slovenskej republiky a ani nemala udelené platné víza.

Za to bol obžalovaný 1/ A. B. odsúdený podľa , , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 6 mesiacov. Podľa bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný 2/ C. D. E. bol odsúdený podľa , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň bol obom obžalovaným podľa uložený aj trest prepadnutia veci, a to osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, mobilný telefón značky Xiaomi, typ Redmi 9A vo vzťahu k obžalovanému 1/, a osobné motorové vozidlo zn. VOLKSWAGEN GOLF, mobilný telefón Xiaomi Redmi Note 10S vo vzťahu k obžalovanému 2/.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie okresný prokurátor, a to proti výroku o treste vo vzťahu k obom obžalovaným, ktoré neskôr písomne odôvodnil v podstate tým, že s uloženými nepodmienečnými trestami vo výmere 2 roky a 6 mesiacov u obžalovaného A. B. a 3 roky u obžalovaného C. D. E. nemožno súhlasiť, nakoľko uložené nepodmienečné tresty u obidvoch obžalovaných považuje za neprimerane nízke. Ohľadne uložených trestov prepadnutia vecí u obidvoch obžalovaných súhlasil. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadne mimoriadneho zníženia trestov odňatia slobody, pričom s takýmto právnym názorom okresného súdu ohľadne výrokov o treste uloženým obžalovaným, ktoré sú vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemožno súhlasiť. Poukázal na , zmyslom ktorého je individualizovať trest, teda umožniť súdu riešiť situácie, keď trest odňatia slobody ukladaný v rámci trestnej sadzby, by nezodpovedal konkrétnym okolnostiam prípadu. Pri využití o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody musí súd dôsledne posúdiť okolnosti samotného prípadu alebo pomery páchateľa. Podľa jeho názoru však súd neopodstatnene použil ustanovenie , , keďže neprihliadol na okolnosti prípadu a to spáchanie tak závažnej trestnej činnosti, nakoľko obžalovaní sa dopustili zločinu, kde trestná sadzba za predmetný zločin predstavuje rozpätie 7 až 10 rokov. Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je súd povinný prihliadnuť na spáchanie činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy. Podľa neho však pri ukladaní trestov u obidvoch obžalovaných sa týmito zásadami okresný súd neriadil. Prvostupňový súd mal predovšetkým vziať do úvahy charakter prejednávanej trestnej činnosti. Obidvaja obžalovaní nelegálne prevážali cez územie Slovenskej republiky 6 osôb, mali vedomosť o tom, že sa dopúšťajú trestnej činnosti, je neuveriteľné, aby takúto činnosť vykonávali bezodplatne, hoci to obžalovaný E. tvrdil, v podstate ale obžalovaný B. potvrdil, že údajne našiel inzerát na prevoz ľudí za dobrú cenu. Z uvedeného preto podľa jeho názoru ochrana spoločnosti ani náprava obžalovaných nebude dostatočne zabezpečená pri uložení nepodmienečných trestov odňatia slobody len vo výmere, akej ich uložil okresný súd. Pri uložení takýchto trestov obžalovaným taktiež nebude ani naplnená požiadavka účinného pôsobenia trestov aj na ostatných potenciálnych páchateľov prevádzačstva, aby sa takéhoto protiprávneho konania nedopúšťali a taktiež to neodradí ani samotných obžalovaných, aby sa v budúcnosti opakovane nedopustili obdobnej trestnej činnosti. Na základe uvedeného preto podľa neho okresný súd obžalovaným uložil neprimerane nízke nepodmienečné tresty, ktoré nevystihujú stupeň ich konania, nakoľko z dôvodov individuálnej a generálnej prevencie ako aj vzhľadom k osobám obžalovaných, ktorí nemali zábrany páchať trestnú činnosť na území cudzieho štátu, mali im byť uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody prísnejšie, resp. na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Takéto tresty by boli v súlade so zákonom a boli by tiež dostatočnou hrozbou obžalovaných, aby sa podobného tak závažného protiprávneho konania vyvarovali a taktiež aby odrádzali aj prípadných potencionálnych páchateľov. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obom obžalovaným a sám vo veci rozhodol tak, že im uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti napadnutému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj obžalovaný 2/ C. D. E., a to proti všetkým výrokom, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu rozsiahlym podaním zo dňa 07. 11. 2023, v ktorom v podstate uviedol, že dôvodmi, pre ktoré navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, sú podľa , , . Rozsudok je v napadnutých výrokoch nesprávny najmä pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, t.j. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu s tým, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Prvostupňový súd v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v

nevykonal všetky potrebné dôkazy na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné stíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplýva predovšetkým z , . Taktiež skutkový stav, tak ako bol zistený prvostupňovým súdom nebol ustálený jednoznačne a bez dôvodných pochybností, pretože skutkové zistenia vyplývajú z neúplného dokazovania a nezodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v . Ďalším dôvodom je, že v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v rozpore s požiadavkami ustanovenými v v potrebnom rozsahu a spôsobom uvedeným v zákone neuviedol všetky skutočnosti, ktoré musia byť v odôvodnení uvedené. Súd prvého stupňa potom ani nevyhodnotil dôkazy v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v , pretože tieto dôkazy neposkytujú logickú a ničím neprerušenú reťaz, ktorá by vo výsledku identifikovala a preukazovala skutkový dej (stav) v rozsahu, kedy niet pochybností o jeho zavinenom konaní na predmetnom skutku. Je aj podstatnou chybou konania najmä to, že ani v priebehu prípravného konania po vznesení obvinenia a ani na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa neboli vypočutí ako svedkovia samotní migranti, čím boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci ako aj právo obhajoby. Súd prvého stupňa taktiež nerešpektoval ani jedno zo základných pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v , v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo in dubio pro reo, taktiež ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina. Ďalej v odvolaní uviedol, že od začiatku trestného stíhania tvrdil, že nešiel pomáhať A. B. s prevozom nelegálnych migrantov. Nevedel, že pôjde o nelegálnu a trestnú činnosť, a že bude zapletený do siete nelegálnej migrácie a zopakoval svoju obhajobu z priebehu hlavného pojednávania. V tomto smere, pokiaľ aj prvostupňový súd vyhodnotením vykonaných dôkazov ohľadom vyššie uvedených okolností neustálil jednoznačne a bez pochybností, postupoval správne, keď tvrdenia obžaloby o údajnej komunikácii medzi ním a J., resp. o jeho vedomosti o obsahu komunikácie medzi touto osobou a A. B., vyhodnotil ako nepreukázané. Pokiaľ ide o sumu 700 českých korún (v prepočte necelých 29 Eur), ktorú mu A. B. na tri krát nabil na hráčsky účet v online hernej aplikácii spoločnosti I., prvostupňový súd správne vyhodnotil, že toto nemohlo byť odmenou za vykonanú prepravu už len s ohľadom na to, že ide o príliš malú čiastku, aby mohla byť považovaná za odmenu za nelegálny prevoz migrantov. K tomu tiež uviedol, že je pracujúcou osobou so stabilným príjmom 42.000 – 45.000 Kč (čo je vyše 1.800 Eur) a preto nebol odkázaný na drobné na online hry od B.. Od začiatku trestného stíhania teda tvrdí, že za poskytnutie pomoci nežiadal, nedostal a ani mu nebola sľúbená žiadna odmena a na celej akcii sa mimo svojej prítomnosti nepodieľal žiadnymi vstupnými výdavkami. V konečnom dôsledku to potvrdzuje aj fakt, že u neho nebola nájdená žiadna finančná hotovosť. Ďalej uviedol, že keď po dlhom čakaní na parkovisku v Bratislave nakoniec vyrazili na východ, tak spoluobžalovaný B. išiel vo vozidle ako prvý a on ho nasledoval. O absencii jeho vedomosti, že pôjde o nelegálny prevoz migrantov a teda absencii jeho čo aj nepriameho úmyslu svedčí jeho konanie po tom, čo mu do auta tie osoby nastúpili. V konaní bolo preukázané, že po nastúpení osôb do jeho auta sa snažil zatelefonovať spoluobžalovanému B., avšak tento telefonát bol neúspešný, z dôvodu preukázaného výpadku signálu v obci E., čo potvrdila aj svedkyňa R. N.. Vzhľadom na uvedené potom vyvstáva otázka, prečo iné by sa pokúšal zatelefonovať B. v čase, keď už tie osoby boli vo vozidle, ak nie práve z dôvodu, že zistil, že niečo nie je v poriadku. S touto okolnosťou sa však prvostupňový súd nevysporiadal. Už samotný fakt, že B. tieto osoby do auta vzal a s nimi odišiel u neho prirodzene vzbudilo dojem, že možno je všetko v poriadku. Po príchode policajtov týmto vysvetlil, že nevie kto sú tí ľudia a že len pomáhal kamarátovi. Bližšie sa ohľadom celkových okolností celého prevozu policajtom vyjadroval B. a s uvedenými okolnosťami celého prevozu sa prvostupňový súd vysporiadal nedostatočne, najmä nevykonal všetky potrebné dôkazy potrebné na ich objasnenie. Tu poukázal na skutočnosť, že okresný súd odmietol vykonať navrhovaný dôkaz a to výsluch samotných migrantov, pričom ostala sporná otázka rúšok migrantov a s uvedenými okolnosťami sa prvostupňový súd vysporiadal nedostatočne, nesprávne a najmä nevykonal všetky potrebné dôkazy potrebné na ich objasnenie. S poukazom na doteraz uvedené skutočnosti skonštatoval, že prvostupňový súd sa stotožnil s argumentáciou obhajoby vo väčšine bodoch, keď takmer 70% podstatných okolností vyhodnotil v jeho prospech. Jedinou okolnosťou, ktorú v rozsudku označil prvostupňový súd za spornú ostáva, či vedel o tom, že konal protiprávne. S poukazom na všetky skutkové okolnosti a vykonané dôkazy ako aj na obsah a rozsah odôvodnenia rozsudku sa potom ako nesprávne a prekvapivé javí jeho záverečné konštatovanie, že mal a mohol vedieť, že koná protizákonne a preto existuje jednoznačný záver, že sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Prvostupňový súd sa teda neúplne, nejasne a v konečnom dôsledku nesprávne vysporiadal s otázkou úmyslu, teda či skutočne mohol a mal vedieť, že sa dopúšťa trestnej činnosti. Tiež zopakoval, že celý tento prevoz nevykonával na vlastnú päsť ale vždy nasledoval pokyny a kroky B., ktorý si celú akciu riadil a taktiež na hlavnom pojednávaní potvrdil

jeho tvrdenia, teda aj to najpodstatnejšie, že o žiadnych migrantoch nevedel a nesľúbil mu žiadnu odmenu. Záverom odvolania poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho sudu SR, v zmysle ktorej sa zavinenie vzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa teda vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. Ak by sa zavinenie nevzťahovalo na čo i len niektorú z požadovaných skutočností, nie je daná subjektívna stránka a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. Poukázal na ustanovenie a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, pričom akékoľvek pochybnosti o vine obvineného treba vykladať v jeho prospech, teda v zmysle zásady in dubio pro reo. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázaná, čo v jeho prípade konštatovať nemožno, pretože obžaloba predostrela v zásade len také dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku nie sú schopné jednoznačne preukázať jeho vinu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu nie je dostatočné, odsudzujúci výrok vo vzťahu ku jeho osobe je neudržateľný, v rozpore so základným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa , , a oslobodil ho spod obžaloby, alternatívne aby po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný 1/ A. B. prostredníctvom svojho obhajcu, keď v podstate uviedol, že s týmto odvolaním sa v celom rozsahu nestotožňuje a návrh trestu považuje za neprimerane prísny, nedôvodný a nerešpektujúci zásady ukladania trestov. Poukázal na to, že s pokorou prijal rozsudok okresného súdu, v plnej miere ho akceptuje a vzdal sa práva podať odvolanie. Ku skutku sa priznal a úprimne ho oľutoval, od začiatku trestného stíhania spolupracoval s príslušnými orgánmi. Okresný súd správne prihliadol na okolnosti prípadu a jeho pomery a následne správne aplikoval o mimoriadnom znížení trestu, pričom trest odňatia slobody je v súčasnej dobe najzávažnejšou formou zásahu do občianskych práv a slobôd. V prípade, ak bude trest prísny vo vzťahu k spáchaniu trestného činu, nedôjde len k negácii bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Poukázal tiež na niektoré rozhodnutia okresných súdov v územnom obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici, keď rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota bol za rovnaký trestný čin uložený páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a trest vyhostenia vo výmere 5 rokov, pričom tento páchateľ prevážal v nákladnom vozidle až 36 osôb. Taktiež rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica bol za rovnaký trestný čin uložený páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a trest vyhostenia vo výmere 10 rokov, pričom tento páchateľ prevážal vo vozidle 24 osôb. S poukazom na uvedené potom neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo na páchateľa ako i na spoločnosť. Záverom svojho vyjadrenia poukázal na zásady ukladania trestov v zmysle , pričom podľa jeho názoru okresný súd pri ukladaní trestu dostatočne zisťoval skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a starostlivo zohľadnil všetky zásady pre ukladanie trestov. Tiež poukázal na to, že súd v jeho prípade neprihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa , , , na ktoré ale boli podľa jeho názoru splnené zákonné podmienky. Prokurátor podľa neho v odvolaní poukázal výlučne na negatívne okolnosti a na závažnosť skutku, pričom absolútne opomenul všetky pozitívne okolnosti, ktoré sú v jeho prospech. Tiež poukázal na to, že prevoz migrantov bol vykonaný bezpečným, resp. humánnym spôsobom, teda spôsobom odlišným, ako to býva v iných prípadoch. Taktiež nepatril do žiadnej hierarchie organizovanej skupiny. Skutku sa dopustil práve v čase, keď nemal stabilnú prácu a musel zabezpečiť prostriedky na základné potreby svojej rodiny, keď mal za prevoz 6 ľudí zinkasovať 1.200 Eur, čo predstavuje 200 Eur za jednu osobu. Od svojich 18 rokov až do svojho zadržania pritom zarábal na svoje živobytie vždy legálnou cestou. V dôsledku uloženia trestu prepadnutia veci prišiel aj o svoje motorové vozidlo, pričom ide prakticky o jeho jediný majetok nie nepatrnej hodnoty. Jeho rodina je už aj tak mimoriadne postihnutá, pretože jeho družka je poberateľkou len rodičovského príspevku a aktuálne nemajú iné východisko, len sa s dcérou vrátiť späť na S., keď jeho družka má ukrajinské štátne občianstvo a on a jeho dcéra sú štátnymi občanmi Maďarskej republiky. Poukázal aj na pripravovanú novelu a princípy restoratívnej justície a potom s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má za to, že trest uložený okresným súdom je trestom zákonným, spravodlivým, zohľadňujúcim všetky okolnosti prípadu a dostatočne a spravodlivo zohľadňujúci účel trestu a nie je ani trestom krátkeho trvania. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd

odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa , alternatívne aby mu bol uložený okrem pôvodného trestu odňatia slobody aj trest vyhostenia, na ktorý boli splnené zákonné podmienky.

K odvolaniu okresného prokurátora sa taktiež vyjadril aj obžalovaný 2/ C. D. E. prostredníctvom svojho obhajcu, keď v podstate zopakoval celú argumentáciu ako v prípade obžalovaného 1/ B. a nad jej rámec uviedol, že návrh trestu zo strany okresného prokurátora považuje za neprimerane prísny a práve neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo na páchateľa ako i na spoločnosť. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu a postup navrhovaný okresným prokurátorom na uloženie prísnejšieho trestu vníma ako odplatu za to, že sa nepriznal, čo by bolo v rozpore s jeho právom na spravodlivý súdny proces, pričom trestnú represiu je nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle zamietol.

Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil obhajca obžalovaných, a to hodnoteniami obžalovaných z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, ako aj so snímkami z Google Maps preukazujúcimi miesto nastúpenia osôb do motorového vozidla a vzdialenosť medzi týmto miestom a zastavením vozidla policajnou hliadkou.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste z dôvodov uvedených v podanom odvolaní a aby sám uložil obom obžalovaným trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bez použitia a zaradil obžalovaných na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného E. navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaných sa na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu pridržal písomných podaní, predovšetkým vo vzťahu k obžalovanému B., jeho vyjadrenia k odvolaniu okresného prokurátora a vo vzťahu k obžalovanému E. písomného odôvodnenia odvolania. Čo sa týka obžalovaného B., navrhol, aby krajský súd zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné, a to s poukazom na skutočnosti, ktoré uviedol v písomnom podaní. Alternatívne v jeho prípade navrhol uložiť mu aj trest vyhostenia, pričom takýto trest by považoval za dostatočný. Čo sa týka obžalovaného E., tu stále zotrval na tom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby, alternatívne aby po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil okresného súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný 1/ na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje svoje konanie, že sa dostal do takejto situácie ohľadne ponuky práce a že do toho zatiahol aj E.. Čím skôr by chcel byť doma pri svojej manželke a dcére, ktorí to ťažko znášajú, a teda navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, ako to uviedol jeho obhajca.

Obžalovaný 2/ na verejnom zasadnutí uviedol, že skutočne netušil, že ide o nejakú trestnú činnosť, len pomáhal kamarátovi, ktorý ho o to požiadal, pretože keď to on potreboval, tiež mu pomohol. Keď prišli na miesto, bolo to pred obecným úradom, oproti bola normálna autobusová zastávka, tak mu ani nenapadlo, že sa deje niečo nelegálne. Až keď tí ľudia nastúpili do auta, tak z ich správania po čase zistil, že zrejme niečo nie je v poriadku. Požiadal preto, aby krajský súd rozhodol tak, ako to uviedol jeho obhajca, a teda ho oslobodil spod obžaloby alebo vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného 2/ boli podané včas, v lehote ustanovenej , odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s , psím. b) , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , , a preto odvolací súd nepostupoval podľa .

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného 2/ nie sú dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozsudku. Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil vyhlásenie o vine v zmysle , ktoré je v zmysle zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto krajský súd v zmysle zákona, ako aj samotných odvolaní, preskúmaval len výrok o treste u oboch obžalovaný a zároveň aj výrok o vine u obžalovaného 2/.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného 2/ krajský súd konštatuje, že výrok o vine aj vo vzťahu k tomuto obžalovanému zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa , formou spolupáchateľstva podľa nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný sa dňa 28. 02. 2023 dopustil spolu s obžalovaným 1/ skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru krajského súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného 2/ bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. V tejto súvislosti krajský súd dáva len do pozornosti, že obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie o vine, teda vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, teda aj on potvrdil, že skutok bol spáchaný tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku, a teda že ho spáchal aj obžalovaný 2/ E..

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , tzn. že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu, že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný 2/ žalovaný skutok spáchal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného 2/ by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine obžalovaného 2/ žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Námietky obžalovaného 2/ k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obžalovaného 2/, svojim obsahom potom nenapĺňa žiadny odvolací dôvod podľa . Všetky vykonané dôkazy totiž tvoria uzavretú reťaz jednotlivých dôkazov, logicky na seba nadväzujúcich, po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný logický a právny záver, než ten, že vina obžalovaného 2/ bola preukázaná. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného 2/ ďalej krajský súd konštatuje, že v podstate na všetky odvolacie námietky už reagoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto aj s poukazom na doposiaľ uvedené krajský súd považuje za potrebné len zhrnúť, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že jedno z motorových vozidiel, ktoré prevážalo nelegálnych migrantov, viedol práve obžalovaný 2/, pričom z druhu tohto motorového vozidla je zrejmé, že pri nastupovaní nelegálnych migrantov musel obžalovaný 2/ z tohto vozidla vystúpiť a umožniť im tak nástup na zadné sedadlá, z ich osôb s poukazom na dovtedy známe skutočnosti od obžalovaného 1/ B. musel obžalovaný 2/ vedieť, že nejde o legálnu činnosť, navyše tieto osoby nemali na tvárach rúška, čo potvrdili jednak príslušníci polície, ako aj svedkyňa pracujúca v obchode, v ktorom tieto osoby boli nakupovať. Týmto je teda jednoznačne vylúčená obhajobná verzia obžalovaného 2/, že nevedel, že koná protiprávne, a aj podľa názoru krajského súdu mal dostatok času na to, aby svoje prípadné podozrenie, že sa dopúšťa trestnej činnosti, oznámil príslušným orgánom, odstavil svoje motorové vozidlo, teda urobil nejaký relevantný úkon smerujúci k tomu, aby upustil od páchania trestnej činnosti.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s vyhodnotil, a dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného 2/ zo spáchania žalovaného trestného činu. Krajský súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného 2/ spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky žalovaného trestného činu, a to formou spolupáchateľstva podľa . Aj bez prípadného vypočutia nelegálnych migrantov na hlavnom pojednávaní tak na základe ostatných vykonaných dôkazov dospel okresný súd ku správnym skutkovým a právnym záverom.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa , , , , na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému 1/ ukladal trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 6 mesiacov, a prečo uložil obžalovanému 2/ trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Krajský súd sa s uvedeným odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje. Okresný súd taktiež dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo v prípade obžalovaných diferencoval výšku uloženého trestu odňatia slobody.

K námietkam okresného prokurátora uvedeným v podanom odvolaní vo vzťahu k výške uložených trestov krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd aj pri aplikácii musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obaja obžalovaní sa dopustili závažnej trestnej činnosti, a to formou spolupáchateľstva podľa , za ktorú v osobitnej časti umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov až 10 rokov. Okresný súd tak dostatočným spôsobom prihliadol na osoby obžalovaných, ich doterajší život, poľahčujúce okolnosti, preto aj krajský súd takto uložené tresty považuje za postačujúce a primerané, a ktoré spĺňajú atribúty generálnej aj individuálnej prevencie, dostatočne zabezpečia ochranu spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaných, a zároveň postihujú len obžalovaných, a zabránia im v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Okresný súd správne aplikoval aj ustanovenie , keď v prípade oboch obžalovaných mimoriadne znížil tresty pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom krajský súd sa s takýmto postupom v plnej miere stotožnil, a dospel k záveru, že vzhľadom na dĺžku konania, ako aj rozhodovaciu činnosť krajského súdu nie je nevyhnutné ukladať obžalovaným tresty odňatia slobody v takej výmere, ako to požadoval okresný prokurátor v podanom odvolaní. Zároveň k argumentom obžalovaných vo vzťahu k uloženým podmienečným trestom v iných trestných veciach za rovnaký trestný čin krajský súd konštatuje, že tieto trestné veci boli právoplatne skončené na príslušnom okresnom súde, teda neboli predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania zo strany krajského súdu, pričom z rozhodovacej

činnosti tunajšieho súdu vyplýva, že za prejednávaný trestný čin boli doposiaľ ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle zamietol odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného 2/ C. D. E. ako nedôvodné.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.