Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-74-2018.pdf
PDF · 179.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobkyne: L. H., nar. XX. XX. XXXX, N. XX, E., zastúpenej: LOVISKOVA s.r.o., Lomnická 18, Nitra, IČO: 36 863 939 proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, zastúpené: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728 a 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 30. 04. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OOP6-2018/005353 zo dňa 19. 02. 2018, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov pozemkový referát č. OU-NR-OOP6-2018/005353 zo dňa 19. 02. 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na bývalom Pozemkovom úrade v Nitre si dňa 06. 07. 1992 uplatnili reštitučný nárok oprávnené osoby
- právni predchodcovia žalobkyne: S. Z., X. G. a O. F. G. po pôvodnej vlastníčke W. G. rod. L. v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.. Súčasťou spisu sú i výzvy zaslané povinným osobám a ich stanoviská, ako i identifikácie parciel pkn. vl. č. XXX k. ú. I. z 10. 04. 1992, z roku 1997, 1998, z rokov 2007, 2008, a zo dňa 30. 04. 2015.
2. Právnej predchodkyni oprávnených osôb W. G. rod. L. boli nehnuteľnosti konfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. rozhodnutím č. 2265/48, ktorými prešli na Československý štát. Časť nehnuteľností z reštitučného nároku bola riešená piatimi rozhodnutiami, ktoré sú právoplatné. Ide o rozhodnutie Pozemkového úradu Nitra zo dňa 21. 10. 1994, Okresného úradu v Nitre, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 17. 06. 2002, Okresného úradu v Nitre, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 28. 1. 2003, Okresného úradu v Nitre, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 10. 12. 2003 a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Nitre zo dňa 03. 04. 2006, ktoré sú súčasťou spisu a je na nich doložka právoplatnosti.
3. Základom pre identifikáciu parciel v zmysle uplatneného nároku boli identifikácie parciel zo dňa 28. 10. 1998, 2007 a 2015.
4. K podkladu rozhodnutia sa žalobkyňa vyjadrila cestou svojho právneho zástupcu, kde v časti parciel súhlasila s priznaním vlastníckeho práva a navrhla priznať reštitučný nárok „in natura“ a vydať pozemky tam uvedené v časti, ktoré sa dali odčleniť na vymedzenie duplicitného vlastníctva geometrickými plánmi. Predložila geometrické plány zo dňa 25. 10. 2016 (štyri) na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemku parc. č. 485/2-3, 141/44, 141/45 kat. územie I., na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemku parc. č. 7998/6 7998/7 k. ú. I., na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č. 7420/2, 7420/4, 7420/8-10, 7425/2-3, 7425/9-11, 7474/23-29, 7469/185-188, 7467/4, 7468/1, 7261/223, 7261/225 k. ú. I. a geometrický plán zo dňa 25. 10. 2016 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemku parc. č. 7572/12 kat. územie I.. Ďalej súhlasila s deklarovaním náhrady za tam uvedené pozemky a nesúhlasila s tým, že pre zákonné prekážky jej nebude priznané vlastnícke právo k tam uvedeným parcelám.
5. Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor vydal dňa 07. 11. 2017 rozhodnutie, ktorým: I. vo veci dedičky a závetnej dedičky po zomrelých oprávnených osobách: S. Z., rod. G. (zomrela v r. 2009), X. G., rod. G., (zomrel v r. 1993) a O. F. G. (zomrel v r. 2001) 1. L. H., rod. G. ako oprávnená v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/, c/ v spojení s § 21 zákona, 2. Mesto Nitra ako povinná osoba v zmysle § 5 zákona č. 229/1991 Zb., 3. Slovenský pozemkový fond rozhodol: II. oprávnená osoba (žalobkyňa) spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. v spojení s § 38 zákona č. 330/1991 Zb. a priznal jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území (I.) B. K., evidované v pkn. vl. č. XXX parc. č. 3736 roľa o celkovej výmere 8776 m2, „E“ parcela č. 3736 orná pôda s priznanou výmerou 8776 m2, parc. č. 3737 roľa o celkovej výmere 53482 m2 „E“ parcela č. 3737/4 orná pôda o výmere 12070 m2, 3737/6 orná pôda o výmere 1301 m2, parc. č. 3729 roľa o celkovej výmere 36823m2 „E“ parcela č. 3729/1 orná pôda o výmere 30759 m2, 3729/2 orná pôda o výmere 6659 m2, parc. č. 3896/2 roľa o celkovej výmere 4402 m2, „E“ parc. č. 3896/2 orná pôda o výmere 4402m2 v podiele 1/3 v pomere k celku; III. uložil Správe katastra Nitra zapísať na základe tohto právoplatného rozhodnutia v KN na LV XXXX k. ú. B. K. parc. č. 3736 orná pôda o výmere 8776 m2, na LV XXXX parc. č. 3737/4 orná pôda o výmere 12.070 m2, parc. č. 3737/6 orná pôda o výmere 1.301 m2, parc. č. 3729/1 orná pôda o výmere 30.759 m2, parc. č. 3729/2 orná pôda o výmere 6659 m2, parc. č. 3896/2 orná pôda o výmere 4402 m2 a v časti B žalobkyňu v podiele 1/3 k celku; IV. oprávnenej osobe pre zákonné prekážky § 11 ods. 1 písm. a/, d/ a f/ zákona č. 229/1991 Zb. nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území I. a B. K., pkn vl. č. 715 parc. č. 3728 roľa o výmere 5352 m2, nepriznaná výmera 5352 m2 k. ú. B. K., parc. č. 3737 roľa o výmere 53482 m2, nepriznaná výmera 40.111 m2 k. ú. B. K., parc. č. 3527 roľa o výmere 21.163 m2, nepriznaná výmera 21.163 m2 k. ú. I., parc. č. 3506 roľa o výmere 1.874 m2, nepriznaná výmera 1.874 m2 k. ú. I., parc. č. 3526 roľa o výmere 29.214 m2, nepriznaná výmera 29.214 m2 k. ú. I., parc. č. 3528 roľa o výmere 30.543 m2, nepriznaná výmera 30.543 m2 k. ú. I., parc. č. 3440 roľa o výmere 21.979 m2, nepriznaná výmera 21.979 m2 k. ú. I., parc. č. 3443/1 roľa o výmere 3.068 m2, nepriznaná výmera 3.068 m2 k. ú. I., parc. č. 4514 roľa o výmere 3.028 m2, nepriznaná výmera 3.028 m2 k. ú. I., parc. č. 3576 roľa o výmere 1.223 m2, nepriznaná výmera 1.223 m2 k. ú. I., parc. č. 3361/23 roľa o výmere 1.662 m2, nepriznaná výmera 1.662 m2 k. ú. I., parc. č. 3295/4 lúka o výmere 1.363 m2, nepriznaná výmera 1.363 m2 k. ú. I., pkn vl. 4368 (z 715) parc. č. 3360 lúka o výmere 7.328 m2, nepriznaná výmera 7.328 m2 k. ú. I., pkn.vl.4533 (z 715) parc. č. 1311 dom o výmere 468 m2, nepriznaná výmera 468 m2 k. ú. I., parc. č. 1310/1 dom a dvor o výmere 2.280 m2, nepriznaná výmera 2.280 m2 k. ú. I., pkn vl. 4524 (z 715) parc. č. 1308 dom a dvor o výmere 964 m2, nepriznaná výmera 964 m2 k. ú. I., pkn vl. 4612 (z 715) parc. č. 1309 záhrada o výmere 1.370 m2, nepriznaná výmera 1.370 m2 k. ú. I., v podiele 1/3 tiny k celku a Pkn. vl. č. XXX parc. č. 1317 roľa o výmere 2241 m2, nepriznaná výmera 2241 m2 k. ú. I., parc. č. 3401 lúka o výmere 8.571 m2, nepriznaná výmera 8.571 m2 k. ú. I., parc. č. 3397/2 lúka o výmere 932 m2, nepriznaná výmera 932 m2 k. ú. I., parc. č. 3399/2 lúka o výmere 442 m2, nepriznaná výmera 442 m2 k. ú. I., parc. č. 3402 jarok o výmere 583 m2, nepriznaná výmera 583 m2 k. ú. I., parc. č. 3511/3 cesta o výmere 460 m2, nepriznaná výmera 460 m2 k. ú. I., pkn. vl. 4829 (z 713) parc. č. 3300/1 park (lúka) o výmere 33.455 m2, nepriznaná výmera 33.455 m2 k. ú. I., parc. č. 3301 park (lúka) o výmere 482 m2, nepriznaná výmera 482 m2 k. ú. I. v podiele 1/6 tiny k celku. V. Nepriznaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným pod bodom IV. tohto rozhodnutia nie je dotknuté právo oprávnených osôb na náhradu v zmysle §§ 11 a 16 zákona. VI. Náhradu v zmysle § 16 zákona poskytne štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2018/005353 zo dňa 19. 02. 2018 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 11. 2017 zmenil tak, že z bodu II. a z bodu III. výroku rozhodnutia vypustil parcelu vedenú na LV č. XXXX (v pkn. vl. č. 715 parcela č. 3736) o výmere 8776 m2 (v pkn. vl. kultúra roľa), orná pôda v podiele 1/3. O uvedenej parcele Okresný úrad Nitra PLO rozhodne v samostatnom konaní a rozhodnutí. V ostatnej časti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zostalo nezmenené.
8. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že na bývalom Pozemkovom úrade v Nitre si dňa 06. 07. 1992 uplatnili nárok oprávnené osoby S. Z. rod. G., X. G. a O. F. G. po pôvodnej vlastnícke W. G. rod. L. na nehnuteľnosti v k. ú. I. v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.. Uviedol, že žalobkyňa sa stala právnou nástupkyňou všetkých právnych predchodcov na základe závetnej listiny spísanej dňa 27. 02. 1998. Právnej predchodkyni W. G. rod. L. boli nehnuteľnosti konfiškované podľa nariadenia č. 104/45 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. a vyhlášky č.1/1948 Sb. Rozhodnutím čd. 2265/48 prešli na československý štát. Časť nehnuteľností z reštitučného nároku bola riešená piatimi rozhodnutiami, ktoré sa stali právoplatnými.
9. Pretože bolo potrebné identifikovať každú parcelu v pôvodnom pozemkovoknižnom stave podľa uplatneného nároku, a keďže vo väčšine časti sa jedná o zastavané plochy a ostatné plochy v intraviláne Mesta Nitra, správny orgán musel skúmať, či sú predmetné pozemky zastavené, spevnené, určené na zastavanie vo všeobecnosti, prípadne na zastavanie verejnoprospešnými stavbami, a či sú na nich uložené inžinierske siete, ak je možné na týchto pozemkoch postaviť aj inú stavbu, ako verejnoprospešnú, tak akú a v akom rozsahu. Základom pre identifikáciu pozemkov boli identifikácie parciel zo dňa 03. 11. 1998, zo dňa 20. a 27.11. 2007 zo dňa 07.12. 2007, zo dňa 22. 07. 2008 a zo dňa 30. 04. 2015.
10. V ďalšej časti rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania, námietky žalobkyne k podkladom k rozhodnutiu, stanovisko Mesta Nitra i Slovenského pozemkového fondu. Popísal celý obsah odvolania podaného žalobkyňou.
11. Uviedol, že predmetom priznania vlastníckeho práva bola aj nehnuteľnosti vedená na LV č. XXXX v pkn. vl. XXX parc. č. 3736 roľa o výmere 8776 m2, na ktorú sú preukázané zákonné prekážky pre jej vydanie podľa § 11 ods. 1 písm. a/, lebo je vo vlastníctve fyzických osôb Y. L. a F., a preto výrok rozhodnutia zmenil tak, že ju vypustil a odkázal na nové prejedanie a rozhodnutie.
12. Ďalej považoval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za zákonné a správne, ak vychádza z identifikácie parciel z rokov 1998, 2007, 2008 a 2015, z ktorých vplýva, že pozemky sú evidované v C KN ako zastavané a ostatné plochy. Správny orgán si zidentifikoval každý pozemok so zreteľom na jeho stav v čase účinnosti zákona t. j. 24. 06. 1991 tak, že stav evidovaný po ROEP-e nakonfigurovával na stav pozemkovoknižný v čase prechodu vlastníctva na štát. Bolo zistené, že išlo o nehnuteľnosti zastavané a ostatné plochy, a teda už v čase účinnosti zákona nebolo možné ich poľnohospodárske alebo lesné využitie.
13. Uviedol ďalej, že pozemky sa nachádzajú na sídlisku Klokočina od Golianovej školy cez Bizetovu, Kmeťovu ulicu až k pozemkom zasahujúcim k časti Na Hôrke, v okolí Polikliniky Klokočina, Braneckej ulice, Štúrovej ulice, Bratislavského kruhového objazdu k mestskému parku v blízkosti ulíc Janka Kráľa, a teda ani časť z týchto parciel nie je možné charakterizovať ako také, na ktorých by bola možná poľnohospodárska alebo lesná výroba.
14. V zmysle uvedeného nebol dôvod zo strany správneho orgánu na zadanie geometrického plánu na odčlenenie pôvodných nehnuteľností od ostatných zastavaných plôch. Nezastavené plochy slúžia pre verejnú zeleň urbanizovanú s ekostabilizujúcou funkciou. Parcely sú zastavené tiež komunikáciami,
parkoviskami a sú nimi vedené trasy verejných inžinierskych sietí pre potreby sídliska. Na jednotlivých pozemkoch sa nachádzajú stavby technickej vybavenosti pre potreby sídliska Klokočina - Diely.
15. K návrhu žalobkyne na vyhotovenie geometrických plánov uviedol, že tieto boli predložené správnemu orgánu prvého stupňa 05. 12. 2016. Poukázal na to, že podľa geometrických plánov nie je zrejmé, ktorý geometrický plán sa viaže na ktorú pozemnoknižnú parcelu. Uviedol, že tieto preskúmal a zistil, že na nich existujú zákonné prekážky pre vydanie nehnuteľností „in natura“. Správny orgán pri rozhodnutí vychádzal zo smerného územného plánu Mesta Nitra schváleného v roku 1976, pričom parcely sú funkčne určené na občiansku vybavenosť a sústredenú bytovú výstavbu, bez možnosti akéhokoľvek poľnohospodárskeho a lesného využitia. Po konfiškácii boli nehnuteľnosti predmetom prídelového pokračovania, pričom prídelové listiny a výmery o vlastníctve sú dodnes vkladuschopnými listinami.
16. V závere sa žalovaný vyjadril k jednotlivým parcelám. Uviedol, že oprávnená osoba nebola povinná predkladať geometrické plány. Ak by to potreboval správny orgán, bol by si takýto geometrický plán objednal na náklady štátu. Poznamenal, že ani v jednom prípade nedošlo k neplatnému prevodu z povinnej osoby na tretiu osobu. Všetky prevody uskutočnili fyzické osoby, ktoré nie sú povinnými osobami, a teda nebolo porušené ust. § 5 ods. 3 zákona (blokačné ustanovenie).
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
17. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30. 04. 2018 (doručenou súdu dňa 03. 05. 2018) domáhala, aby súd preskúmal zákonnosť a zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 02. 2018 č. OU-NR- OOP6-2018/005353, a výrok IV., V., VI. rozhodnutia Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru zo dňa 07. 11. 2017 č. OU-NR-PLO-2017/000774-411/91-R-VI a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, pozemkovému a lesnému odboru na nové konanie.
18. Uviedla, že dňa 06. 07. 1992 si jej právni predchodcovia uplatnili reštitučný nárok na nehnuteľnosti v katastrálnom území I. a B. K.. Žalobkyňa je právnym nástupcom oprávnených osôb na základe závetnej listiny spísanej dňa 27. 02. 1998. Právnej predchodkyni oprávnenej osoby W. G., rod. L. boli nehnuteľnosti konfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. a vyhlášky č. 1/1948 Sb. rozhodnutím podľa čd. 2265/48, ktorými prešli na československý štát.
19. Právni predchodcovia oprávnenej osoby uplatnili reštitučný nárok k nehnuteľnostiam, ktoré spĺňajú podmienky na ich vydanie v zmysle § 6 zák. č. 229/1991 Zb., čo potvrdil aj žalovaný v časti rozhodnutia. Skutočnosť, že všetky nehnuteľnosti, ktorých vydanie oprávnená osoba požaduje, sú nehnuteľnosťami v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., nerozporuje a vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia správna žaloba nesmeruje.
20. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa uviedla, že správna žaloba smeruje proti výroku rozhodnutia žalovaného č. I. a II. ale voči výroku III. rozhodnutia žalovaného, ktorým nezmenil výrok IV., V., a VI. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej uviedla, že nenamieta zákonnosť a správnosť výroku II. a výroku III. rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, napriek tomu, že si je vedomá, že tento nemožno odčleniť od touto žalobou napádaných výrokov. Uvedené výroky rozhodnutí sú citované pod bodmi 5 a 7 tohto rozsudku, preto ich súd nepovažoval za potrebné opakovať.
21. Žalobkyňa považovala rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, lebo z odôvodnenia rozhodnutí nie je možné jednoznačne zistiť, pre ktorý konkrétny zákonný dôvod nebola konkrétna parcela vydaná. Tiež nie je možné overiť správnosť zistení žalovaného vo vzťahu k jednotlivým parcelám, lebo neuviedol, ktoré parcely, resp. ich časti podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností tvoria pôvodné parcely. Mala za to, že pre preskúmateľnosť rozhodnutia nepostačuje len zovšeobecnené konštatovanie žalovaného k súčasne viacerým parcelám, že ich nie je možné vydať, buď z dôvodu, že sú zastavané, spevnené a inak použité pre účely hlavnej stavby, ďalej že ide o parcely dotknuté inžinierskymi sieťami tak, ako to uvádza správny orgán v odseku 4 na strane 7 rozhodnutia (žalovaného).
22. Žalobkyňa má tiež za to, že správny orgán po celú dobu konania neurčil účastníkov konania v súlade s obsahom administratívneho spisu. K uvedenému citovala ust. § 5 ods. 1, 2 zák. č. 229/1991 Zb.. Žalovaný nezmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, aby ku každej z parciel, o ktorých sa rozhodovalo, že nebudú oprávnenej osobe vydané „in natura“ uviedol, kto je povinnou osobou. Bez toho, aby bolo v odôvodnení rozhodnutia ku každej nevydanej parcele uvedené, kto je vo vzťahu k nej povinnou osobou ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
23. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci pre jej riadne posúdenie. Uviedla, že z vlastnej iniciatívy dala vypracovať geometrické plány, aby preukázala, že je možné z existujúcich parciel odčleniť ich časti, ktoré nie sú zastavané a ktoré je možné vydať. Žalovaný nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď pri rozhodovaní nezohľadnil ňou predložené dôkazy a neobstaral potrebné podklady pre správne rozhodnutie. Rozhodnutia správnych orgánov nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko žalobkyňa preukázala predloženými geometrickými plánmi, že je možné časti nehnuteľností, ktorých vydanie požaduje, vydať „in natura“.
24. Poukázala tiež na to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z identifikácie parciel z roku 1998, 2007, 2008 a 2015. Žalovaný neodôvodnil, prečo pri rozhodovaní nevychádzal aj z identifikácii parciel z rokov 1995 a 1997, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu. Identifikácia parciel z 01. 12. 1995 a zo dňa 23. 07. 1997 mali byť základným podkladom pre rozhodovanie o uplatnenom reštitučnom nároku, nakoľko tieto najvernejšie odzrkadľujú stav dotknutých parciel (zastavanosť parcely, povinnú osobu) po uplatnení reštitučného nároku, resp. ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. Týmto postupom nedošlo k riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, nakoľko od roku 1992 (od uplatnenie reštitučného nároku) došlo k zmene vlastníckych vzťahov k jednotlivým parcelám, alebo k ich zastavaniu.
25. V oboch rozhodnutiach správnych orgánov absentujú skutočnosti svedčiace o stave nehnuteľnosti v čase uplatnenia reštitučného nároku, resp. v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., na základe čoho skutkový stav nebol dostatočne zistený. Rozhodnutie vydané na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci je nezákonné, čo má vplyv aj na posúdenie, či nedošlo zo strany povinných osôb k porušeniu blokačného ustanovenia § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.
26. Žalovaný nepriznal vlastnícke právo oprávnenej osobe, okrem iných, ani k pôvodnej parcele č. 3300/1 a 3301 v k. ú. Nitra, pôvodne evidovanej v pkn. vl. č. 4829. Ako dôvod nevydania uviedol správny orgán prvého stupňa, že sú v súčasnosti na LV evidované ako park, pričom park nie je lesným ani poľnohospodárskym pozemkom a zároveň uvádza, že oprávnené osoby vlastnili nehnuteľnosti označené ako lúky. Takéto tvrdenia považuje za absurdné. Skutočnosť, že došlo k zmene druhu pozemku po uplatnení reštitučného nároku oprávnenou osobou nepredstavuje prekážku vydania nehnuteľnosti „in natura“ na pôvodnom mieste. V ďalšej časti žaloby poukázala žalobkyňa na ust. § 3 ods. 4, 5 a ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku a mala za to, že žalovaný nepostupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami.
27. Správny orgán priznal vlastnícke právo oprávnenej osobe len k parcelám funkčne určeným pre poľnohospodárstvo. V žiadnom ustanovení zákona však nie je uvedené, že možno vydať len parcely určené pre poľnohospodársku výrobu. Žiadny zákonný dôvod pre nevydanie parciel určených na zastavanie, či verejnú zeleň neexistuje. Správny orgán takýmto postupom sám vykonštruoval nový dôvod pre nevydanie nehnuteľností oprávnenej osobe.
28. Žalobkyňa uviedla, že je irelevantné, či bolo možné pozemky v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. využiť na poľnohospodársky alebo lesný účel, o čom svedčí aj uznesenie NS SR sp. zn. Sž-o-KS 90/2003, z ktorého aj citovala. Bez ohľadu na účel, na ktorý má alebo môže pozemok slúžiť, pokiaľ spĺňa podmienky na vydanie „in natura“, správny orgán je povinný rozhodnúť o vydaní týchto nehnuteľností „in natura“.
29. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na to, že podkladom pre geometrické plány, ktoré predložila, boli pôvodné pkn. vložky, identifikácie parciel z rokov 1995, 1997, 1998, 2005, 2007 a 2015, pričom v geometrickom pláne sú premietnuté pôvodné parcely tak, aby bolo zrejmé, ktoré parcely podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností tvoria pôvodnú parcelu. Vo výkaze výmer, zhotoveného
ku každému geometrickému plánu je uvedené, ktorú parcelu resp. jej časť v súčasnosti evidovanú v katastri nehnuteľností, ktorá predstavuje pôvodnú parcelu, je možné vydať. Zároveň je v záverečných poznámkach každého výkazu výmer uvedené konkrétne číslo parcely podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností s uvedením, že predstavuje časť pôvodnej parcely s uvedením jej parcelného čísla, ako aj PKV. Z geometrických plánov je možné jednoznačne vyčítať, ktorú pôvodnú parcelu tvoria parcely podľa aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností. Uvedené geometrické plány dala vyhotoviť k parcelám, pri ktorých je po ich odčlenení zrejmé, že ich vlastníkom je povinná osoba, a že predmetné parcely nie sú zastavané. Na uvedených parcelách, ktoré aj ďalej špecifikuje, neexistujú žiadne prekážky pre ich vydanie a sú oddelené tak, aby funkčnosť a využitie zvyšných pozemkov a stavieb nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Nevydanie pozemkov z dôvodu, že sú podľa vyjadrenie povinnej osoby určené na občiansku vybavenosť a bytovú výstavu, nie je prekážkou pre vydanie nehnuteľností „in natura“, a preto rozhodnutia správnych orgánov nemajú oporu v zákone.
30. V závere správnej žaloby poukázala na to, že vo vzťahu k parcele č. 3300/1, zlúčenej do parcely evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. I. ako parc. č. XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve povinnej osoby, a to Mesta Nitra, sa začala realizovať výstavba telocvične. Na základe tohto zistenia podala podnet na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zakázať pokračovať v uskutočňovaní výstavby v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie účelu konania vedeného pod sp. n. 411/92-R, lebo predmetná parcela je dotknutá reštitučným nárokom. Správny orgán však oznámil, že kompetentným orgánom je príslušný stavebný úrad, prípadne jemu nadriadený orgán, čím považoval vec za vybavenú. Napriek tomu, že došlo k zastavaniu parcely č. 485, neexistuje prekážka pre vydanie časti parcely, ktorá nie je zastavaná a ktorá nebráni funkčnému využitiu stavby. Vo vzťahu k viacerým pozemkom, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok, došlo k zmene vlastníckeho práva po uplatnení reštitučného nároku. Správne orgány boli povinné prešetriť prevod vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, v rozhodnutí preukázať spôsob prešetrenia prevodov vlastníckeho práva a odvolať sa pritom na listiny a doklady, ktoré boli podkladom pre ich zistenie, či došlo k platnému alebo neplatnému prevodu vlastníckeho práva.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
31. Žalovaný v podaní zo dňa 24. 09. 2018 k žalobe sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom uvedeným v žalobe.
32. Uviedol, že kvôli zákonným prekážkam uvedeným v § 11 ods. 1 písm. a/, d/ a f/ zák. č. 229/1991 Zb. sa nemohlo priznať vlastnícke právo oprávnenej osobe. V tomto prípade bolo oprávnenej osobe priznané právo na náhradu podľa príslušných ustanovení § 11 a 16 tohto zákona.
33. K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom.
34. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci skonštatoval, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/27/2014 nie je možné aplikovať, lebo reštitučné rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice z roku 2011 spadá pod úplne iný režim. Správny orgán usúdil, že nie je potrebné a ani možné vyhotovovanie geometrických plánov, nakoľko ani k častiam nehnuteľností nebolo možné priznať vlastnícke právo, ale iba právo na náhradu.
35. Žalovanému nie je zrejmé, ako by sa prípadným navrátením vlastníctva k niektorým pozemkom, ktoré sa nachádzajú v okolí obytných panelových domov, na okrajoch mestských ciest, resp. ako súčastí zelených pásov miestnych komunikácií, súčastí parkov, školských areálov dosiahlo zlepšenie hospodárskeho rozvoja a zvýšila sa starostlivosť o poľnohospodársku pôdu, nakoľko konaním sa jednoznačne preukázalo, že všetky uvedené plochy nie je možné poľnohospodársky využívať. Poukázal pritom na preambulu zákona č. 229/1991 Zb. Uviedol, že pri pozemkoch, za ktoré sa poskytuje náhrada, by sa priznávalo vlastníctvo iba o menšinové podielové spoluvlastníctva a je teda zrejmé, že plné užívanie pozemkov žalobkyňou by bolo v týchto prípadoch iba ťažko realizovateľné. Priznaním práva na náhradu má žalobkyňa možnosť získať od štátu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, s ktorými bude môcť nakladať bez obmedzení.
36. V ostatnom vyjadrení k jednotlivým žalobným bodom poukázal na konkrétne časti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré je vydané v súlade so zákonom.
37. V závere svojho vyjadrenia poukázal na účel zákona, ktorým bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom v období rokov 1948 až 1989. Účelom nebolo vytvárať nové nespravodlivosti. Prvostupňový správny orgán dôsledne zidentifikoval reštitučný majetok a vydal iba ten, ktorý bolo možno vydať „in natura“ bez porušenia § 11 zák. č. 229/1991 Zb. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v dôsledku podaného odvolania zmenil tak, že vypustil jednu parcelu, pre ktorú na vydanie existovala zákonná prekážka podľa §11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 229/1991 Zb. O tejto parcele bude rozhodnuté ďalším rozhodnutím. Navrhol podanú žalobcu zamietnuť podľa § 190 SSP.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
38. Žalobkyňa v správnej žalobe označila i ďalších účastníkov administratívneho konania, a to Mesto Nitra a Slovenský pozemkový fond, ktorým súd zaslal žalobu s prílohami na vyjadrenie.
39. Mesto Nitra podaním zo dňa 22. 10. 2018 sa vyjadrilo k správnej žalobe. V úvode upozornilo na to, že žaloba bola podaná oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pričom jej zmeškanie nie je možné odpustiť. Malo za to, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doučené 02. 03. 2018 a žalobu podala žalobkyňa dňa 03. 05. 2018 osobne do podateľne, o čom svedčí prezenčná pečiatka Krajského súdu v Nitre.
40. V plnom rozsahu sa stotožnilo s argumentmi žalovaného. Podľa jeho názoru bol úplne zistený skutočný stav veci. Má za to, že nehnuteľnosti uvedené v bode IV. prvostupňového správneho rozhodnutia nie je možné vydať „in natura“ z dôvodu, že ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. existovali zákonné prekážky pre ich vydanie ustanovené v § 11 ods. 1 písm. a/, d/ a f/ zákona č. 229/1991 Zb., čo bolo preukázané nielen z podkladov doložených z jeho strany, ale aj na základe podkladov, ktoré si pre rozhodnutie zaobstaral žalovaný. Predmetné pozemkovoknižné parcely uvedené v bode IV. rozhodnutia, ktoré sú v súčasnej dobe vo vlastníctve Mesta Nitra, boli ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. zastavané stavbami vo vlastníctve Mesta Nitra, resp. boli v zmysle záväznej územnoplánovacej dokumentácie platnej v tom čase - smerného územného plánu Mesta Nitra, schváleného v roku 1976, funkčne určené na iné využitie než poľnohospodárstvo. Jedinými pozemkami, ktoré boli funkčne určené pre poľnohospodárstvo, boli pozemky tam uvedené, ku ktorým žalovaný priznal vlastnícke právo žalobkyni. Na námietky žalobkyne uviedol, že mesto, ako subjekt verejnej správy v oblasti územného plánovania, nemôže podávať skreslené alebo nepravdivé informácie o obsahu územného plánu a rozhodne tak nekoná ani v prípade, ak sú vo veci dotknuté jeho majetkové práva ako subjektu občianskeho práva, inak by sa vystavilo riziku sankčných postihov a tým by znovu len bol dotknutý jeho majetok, ktorý má chrániť, zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať.
41. Nesúhlasilo s tvrdením žalobkyne, že odčlenením zastavaných častí parciel podľa geometrických plánov ňou predložených vznikli geometrickým plánom samostatné časti parciel, ktoré sú nezastavené a u ktorých neexistuje žiadna prekážka ich vydania. Tieto pozemky boli zastavané ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. a zároveň ich nie je možné využívať na poľnohospodárske a lesné účely. Podobne sa vyjadrilo k jednotlivým pozemkom v katastrálnom území Nitra, ktoré boli zastavané stavbami pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb.. Vyjadrilo sa i k nadobudnutiu pozemkov pôvodnej parcely č. 3526 katastrálne územie I. a nesúhlasilo s tým, že by došlo k porušeniu blokačného ustanovenia § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.
42. K námietke týkajúcej sa napádaného postupu žalovaného v súvislosti s podnetom na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňou uviedlo, že pozemok reg. C KN parc. č. 485 katastrálne územie I., na ktorom Mesto Nitra realizovalo stavbu telocvične, nadobudlo Mesto Nitra ako subjekt samosprávy od štátu na základe zákonného prechodu vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. a ustanovenia § 2 písm. g/ zák. č. 416/2001 Z. z. ku dňu 01. 07. 2002 ako súčasť ZŠ Tulipánová. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a na LV č. XXXX boli na Mesto Nitra v celosti až do dňa 26. 10. 2016, kedy bol na základe žiadosti Mesta Nitra vykonaný v katastri nehnuteľností zápis zmien,
a došlo k výmazu predmetných stavieb a pozemkov parc. č. 488 a 489 z katastra nehnuteľností a v zmysle doloženého geometrického plánu č. 12/2016 zo dňa 04. 04. 2016 boli tieto pozemky pričlenené k pozemku reg. C KN parc. č. 485. Teda ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. sa na terajšom pozemku reg. C KN parc. č. 485 katastrálne územie I. nachádzala stavba telocvične a skladu. Tieto boli postavené ešte v 60- tych rokoch 20. storočia ako súčasť akcie stavba 12/24 tr. Škola Nitra/Tulipán, v rámci ktorého sa realizovala výstavba celého areálu ZŠ Tulipánová. K osadeniu týchto stavieb - telocvične a skladu došlo až na základe rozhodnutia o odstránení stavby zo dňa 16. 07. 2008 a zo dňa 11. 08. 2008 a ich výmazu z katastra nehnuteľností došlo na zákale žiadosti Mesta Nitra až v roku 2016. Teda ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. t. j. k 24. 06. 1991, bola dnes už parcela reg. C KN č. 485 katastrálne územie I. zastavaná stavbami telocvične a skladu. Novostavba telocvične je umiestnená na rovnakom mieste, ako bola pôvodná telocvičňa.
43. Z uvedeného je zrejmé, že existujú zákonné prekážky pre vydanie predmetných nehnuteľností „in natura“ žalobkyni, nakoľko pozemky boli po nadobudnutí do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavané, nie je možné ich poľnohospodárske ani lesné využitie, a na pozemkoch sú telovýchovné a športové zariadenia. Navrhlo, aby súd žalobu odmietol ako oneskorene podanú. V prípade, že sa súd nestotožní s jeho konštatovaním, že bola podaná oneskorene, navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
44. Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení k žalobe, v podaní zo dňa 23. 11. 2018, sa stotožnil s tvrdením žalobkyne o nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí správnych orgánov, lebo z výrokovej časti rozhodnutia žalovaného nie je možné jednoznačne zistiť, o aké konkrétne zákonné prekážky na vydanie pozemkov v zmysle § 11 zák. č. 229/1991 Zb. sa vo vzťahu k tej - ktorej nehnuteľnosti jedná. Pri jednotlivých pozemkoch býva individualizovaný zákonný dôvod pre ich nevydanie. V zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje presné určenie povinných osôb ani ku dňu uplatnenia reštitučného nároku, ani ku dňu rozhodnutia správneho orgánu, napriek tomu, že v rozhodnom období dochádzalo k prevodom pozemkov, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok.
45. Slovenský pozemkový fond sa stotožnil i s tým, že sa jedná o nedostatočné zistenie skutkového stavu. Stotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že správny orgán mal v záujme zistenia materiálnej pravdy vyhotoviť identifikáciu parciel bezodkladne po uplatnení reštitučného nároku tak, aby bolo možné čo najpresnejšie zistiť, či jednotlivé parcely boli v čase uplatnenia reštitučného nároku zastavané, ktoré časti sa dali odčleniť a vydať a kto bol ich vlastníkom (teda v čase uplatnenia reštitučného nároku povinnou osobou). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/10/2011 -41 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/27/2014, z ktorých citoval. Mal za to, že sa javí ako irelevantná odvolávka na existenciu územnoplánovacej dokumentácie Mesta Nitra s určením nehnuteľností na iné využitie ako poľnohospodárstvo. Považoval rozhodnutie žalovaného i prvostupňového rozhodnutia za nepreskúmateľné a skutkový stav za nedostatočne zistený a rozhodnutia za nedostatočne odôvodnené.
46. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 21. 12. 2018 zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovaného i vyjadreniu Mesta Nitra. Zotrvala na argumentácii uvedenej v správnej žalobe.
47. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 22. 02. 2019 a poukázal na svoje skoršie vyjadrenie k žalobe zo dňa 24. 09. 2018. Uviedol, že trvá na tomto vyjadrení a navrhol žalobu zamietnuť.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
48. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 02. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 11. 12. 2019 vyššie označené rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.
49. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
50. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2) (ďalej len "pôda"), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom.
Podľa § 4 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.
Podľa § 5 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990, b) cudzích štátov. Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie a) právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania, b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.
Podľa § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval 9a) poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. 9b) Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.
Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad.
Podľa § 11 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, b) na pozemku sa nachádza cintorín, c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, 9e) d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, 10) botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum 10a) alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín, f) na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, g) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, 10b) h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie.
51. Podľa § 32 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
52. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
53. Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
54. Správny súd po oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neposkytujú správnemu súdu dostatok dôvodov pre preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k právne relevantnej otázke týkajúcej sa nepriznania vlastníckeho práva k pozemkom označeným vo výroku IV. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobkyni pre zákonné prekážky § 11 ods. 1 písm. a/, d/ a f/ zákona č. 229/1991 Zb. uplatneného na základe reštitučného nároku jej právnych predchodcov a otázke splnenia podmienok na vydanie parciel, resp. ich častí „in natura“.
55. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka, aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. (§ 1 ods. 1 zákona o pôde).
56. V konaní nebolo sporné, že právnej predchodkyni pôvodných oprávnených osôb - W. G., rod. L. boli skonfiškované nehnuteľnosti podľa nariadenia č. 104/1945 Sb., ktoré rozhodnutím čd. 2265/48 prešli na československý štát. Správne orgány uznali žalobkyňu ako zákonnú i závetnú dedičku pôvodne oprávnených osôb, ktoré si reštitučný nárok uplatnili po bývalej vlastníčke W. G., rod. L., v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ v spojení s § 21 zákona. V konaní tiež nebolo sporné, že právnym predchodcom žalobkyne vznikol reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého si ho i uplatnili a podľa ktorého postupovali i správne orgány v správnom konaní o uplatnenom reštitučnom nároku. Žalobkyni bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území B. K., pôvodne zapísané v pkn. vl. č. 715 tak, ako sú špecifikované vo výroku II. a III. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (popísané v bode 5 tohto rozsudku, v časti II. a III.). Zo správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa tieto výroky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nenapáda.
V konaní bolo sporné, či vznikol žalobkyni nárok na priznanie vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným vo výroku IV. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (špecifikované v časti 5 IV. tohto rozsudku), keď správny orgán vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nepriznal pre zákonné prekážky ust. § 11 ods. 1 písm. a/, d/ a f/ zákona č. 229/1991 Zb..
Pre konanie okresného úradu, odbor pozemkový o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní - správny poriadok. 57. Vzhľadom na námietku vnesenú účastníkom 1/ (Mesto Nitra) o oneskorene podanej žalobe, ktorá skutočnosť by bola dôvodom na odmietnutie žaloby (§ 98 ods. 1 písm. d/SSP), sa správny súd prednostne zaoberal tým, či správna žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 10. 02. 2018 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 10. 02. 2018, čo vyplýva z elektronickej doručenky založenej v spise. Na rozhodnutí je vyznačená doložka právoplatnosti dňa 05. 03. 2018. Správna žaloba
bola daná na poštovú prepravu dňa 02. 05. 2018, ako to vyplýva zo súdneho spisu, a súdu doručená dňa 03. 05. 2018, o čom svedčí prezenčná pečiatka uvedená na žalobe. Z uvedeného odtlačku pečiatky však nevyplýva tvrdenie Mesta Nitra, že žaloba bola podaná osobne. Naopak, zo súdneho spisu je zrejmé, že bola podaná na prepravu na poštový úrad v posledný deň lehoty, t. j. 02. 05. 2018, teda lehota na podanie žaloby bola zachovaná, nakoľko v posledný deň lehoty bola odovzdaná orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 69 ods. 6 SSP). Uvedenú námietku teda súd považoval za bezpredmetnú a dospel k názoru, že žaloba bola podaná včas.
58. Ďalej sa súd zaoberal vecnými námietkami žalobkyne, ktoré smerovali k tomu, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov je potrebné zrušiť pre ich nepreskúmateľnosť. Uvedenú námietku súd považoval za dôvodnú a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Žalobkyňa žiadala v podanej žalobe zrušiť i výroky IV., V., a VI. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, čomu súd nevyhovel v súlade s ust. § 191 ods. 3, písm. a/ SSP, nakoľko takýto postup nebol vhodný, pretože rozhodnutím žalovaného došlo k zmene výroku II. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tak, že žalovaný z uvedeného výroku, ktorým bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tam uvedeným, vypustil parcelu vedenú na LV č. XXXX o výmere 8776 m2 orná pôda v podiele 1/3, pričom uvedený výrok v zmysle petitu správnej žaloby žalobkyňa nenapadla. Nebolo preto možné oddeliť jednotlivé výroky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a preto správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného, ktorý bude opätovne rozhodovať o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a bude pritom viazaný právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP.
59. Jedným z predpokladov činnosti správneho orgánu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu orgánov verejnej správy, a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií, predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia či iný charakter) preskúmať, nemôže správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
60. Je pritom potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správny orgánov, ani odstraňovať vlastným zistením formálny obsah a vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych právne relevantných otázok rešpektovali príslušné právne predpisy, vrátane predpisov vnútroorganizačných. Jedným z predpokladov prieskumnej činnosti súdu je pritom také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia napadnutého žalobou.
61. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné poznamenať, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03). Hoci sa uvedené rozhodnutie dotýka súdneho konania, možno nepochybne jeho závery aplikovať aj na administratívne konanie, kde právo na spravodlivý proces plynie zo základných pravidiel správneho konania obsiahnutých v ust. § 3 správneho poriadku.
62. Je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho orgánu nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú účastník konania nastolil. Je však nevyhnutné, aby rozhodnutie administratívneho orgánu rešpektujúc princíp spravodlivého procesu reagovalo na podstatné a
relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na riešenie konkrétnych relevantných otázok.
63. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné s poukazom na ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, a to pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodnutia, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností - § 3 ods. 4 správneho poriadku. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. V odôvodnení správny orgán musí reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich vyhodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť nedostatkov dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
64. Z administratívneho spisu ako i z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je nesporné, že dôvodom nepriznania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tam uvedeným boli zákonné prekážky § 11 ods. 1 písm. a/, d/ a f/ zákona č. 229/1991 Zb., pričom v jednotlivých písmenách sú uvádzané odlišné dôvody, ktoré sú zákonnou prekážkou priznania vlastníckeho práva. V uvedenom výroku (výrok IV.) správneho orgánu prvého stupňa sú špecifikované parcely v počte 25 (ako v bode 5 tohto rozsudku), pričom z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý dôvod sa vzťahuje na ktorú parcelu špecifikovanú vo výroku rozhodnutia správneho orgánu, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobkyni musí byť zrejmé, ktorý zákonný dôvod sa vzťahoval na ktorú konkrétnu parcelu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa tiež všeobecne, bez toho, aby špecifikoval, ku ktorej parcele pkn. vl. č. XXX a XXX sa jednotlivé prekážky vydania vzťahujú, konštatuje, že väčšia časť dotknutých parciel je súčasťou prevažne zastavených plôch sídliska Klokočina, funkčne učených pre bývanie a doplnkovú vybavenosť, časť plôch je určená pre verejnú zeleň urbanizovanú s ekostabilizujúcou funkciou. K tomu, aby súd, ale aj žalovaný mohli preskúmať správnosť rozhodnutia správneho orgánu, musí byť zrejmý zákonný dôvod na jednotlivé parcely a tieto dôvody nemôžu byť zovšeobecnené. Už samotná táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorý tieto vady rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neodstránil.
65. Súd má za to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa trpí i ďalšou vadou, ktorý vedie k jeho nepreskúmateľnosti. Rozhodnutie neobsahuje presné určenie povinných osôb ku dňu uplatnenia reštitučného nároku, ani ku dňu rozhodnutia správneho orgánu a to i napriek tomu, že v rozhodnom období dochádzalo k prevodom pozemkov, na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok, čo vyplýva z administratívneho spisu žalovaného.
66. Správny orgán sa tiež dostatočne nevysporiadal s dôkazom, ktorý predložila žalobkyňa, a to geometrickými plánmi, ktorými preukazovala možnosť oddelenia nezastavaných parciel: parc. č. 485/2-3, 141/44, 141/45 kat. územie I., parc. č. 7998/6 7998/7 k. ú. I., parc. č. 7420/2, 7420/4, 7420/8-10, 7425/2-3, 7425/9-11, 7474/23-29, 7469/185-188, 7467/4, 7468/1, 7261/223, 7261/225 k. ú. I. a k pozemku parc. č. 7572/12 kat. územie I.. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa vecne sa zaoberať predloženými dôkazmi žalobkyne, prípadne, pokiaľ by dospel k záveru, že predložené
geometrické plány vypracované na žiadosť žalobkyne nezodpovedajú skutkovému stavu zistenému ním, bolo potrebné, aby nechal vypracovať nové geometrické plány a tieto konfrontovať s tými, ktoré boli predložené žalobkyňou. Aj v tomto prípade je argumentácia správneho orgány prvého stupňa len vo všeobecnej rovine, teda bez možnosti preskúmania správnosti jeho úvah ku konkrétnym parcelám.
67. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v danej veci, ako arbitrárne, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami v zmysle č. l. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žalovaný správny orgán náležite nepostupoval v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, z akých skutkových zistení v danom prípade vychádzal a na základe akých dôkazov, akým spôsobom sa vysporiadal s otázkou nemožnosti vydania pozemkov „in natura“ uvedených vo výroku IV. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré boli uplatnené v reštitúcii právnymi predchodcami žalobkyne a podľa názoru súdu si nezadovážil ani dostatok skutkových zistení na svoje tvrdenia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s námietkami žalobkyne, ktoré vzniesla už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
68. V kontexte s uvedeným súd uvádza, že absenciu odôvodnenia správneho rozhodnutia nie je možné nahradiť vo vyjadrení k žalobe, resp. v iných vyjadreniach pred správnym súdom, keď správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, a teda doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (podporne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sza/6/2016 z 18. marca 2016, resp. sp. zn. 10Sza/13/2016 z 21. júna 2016). Uvedená judikatúra najvyššieho súdu je ustálená v názore, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom, v tomto prípade do sféry kompetencie Okresného úradu, pozemkového a lesného odboru. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaný dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí.
69. S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
70. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Povinnosťou správneho orgánu bude podrobne sa zaoberať námietkami žalobkyne a najmä, riadne a zákonným spôsobom odôvodniť, pre ktorú zákonnú prekážku nie je možné priznať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žalobkyni a vydať „in natura“, a to konkrétne k jednotlivým parcelám uvedeným vo výroku IV. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Pokiaľ dospeje k názoru, že je potrebné doplniť skutkové zistenia, môže rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sám zrušiť a zaviazať ho na doplnenie dokazovania. Je rovnako potrebné zaoberať sa zákonnosťou prevodov nehnuteľností, ktoré boli uplatnené reštitučným nárokom právnych predchodcov žalobkyne a uviesť povinné osoby k nim ku dňu účinnosti zákona o pôde. Súdu, rovnako ako žalobkyni nie je zrejmé, z akých dôvodov správny orgán nevychádzal z identifikácie parciel z roku 1992 a 1997, hoci tieto identifikácie sú súčasťou administratívneho spisu. Rovnako tak bude potrebné vyhodnotiť dôkazy predložené žalobkyňou, najmä geometrické plány na oddelenie parciel, ktoré je podľa názoru žalobkyne možné vydať in natura, pričom odôvodnenie sa musí týkať konkrétnych parciel, a nemôže byť všeobecné do takej miery, že nie je možné zistiť, ku ktorej konkrétnej parcele sa dôvody vzťahujú. Žalobkyňa ako účastníčka správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci nepriznania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku IV. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 11.
2017 a na to, aby sa dozvedela jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jej námietkami. Správny orgán je viazaný právnym názorom správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP, pričom správny súd sa vecou ako takou nezaoberal, aby neprejudikoval rozhodnutie správnych orgánov. Je však potrebné rešpektovať právny názor správneho súdu v tom, že ďalšie rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť a dôsledne sa vysporiadať s námietkami vznesenými žalobkyňou.
71. Ďalšími, hmotnoprávnymi námietkami žalobkyne týkajúcimi sa merita veci sa už súd nezaoberal, aby neprejudikoval výsledok ďalšieho konania správnych orgánov.
72. Taktiež správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti žalovaného, že rozhodnutie správneho orgánu, ktoré obsahuje odôvodnenie, musí mať určitú vnútornú štruktúru. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami účastníka konania, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Pokiaľ správny orgán túto štruktúru nedodrží, jeho rozhodnutie sa stáva neprehľadným až do tej miery, že nie je jednoznačné, čo je opis skutkového stavu a podklad rozhodnutia a čo je hodnotenie správneho orgánu.
73. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.