Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. XXX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Marína Šimková, advokátka so sídlom Horná 49, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 02.05.2019 sa žalobca domáhal určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 209790-27064 a na ňu nadväzujúca rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 20.12.2014 medzi ním a žalovaným a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.12.2014 sa telefonicky spojil so žalovaným so žiadosťou o poskytnutie úveru vo výške 2 500 eur - 3 000 eur z dôvodu finančných problémov kvôli zabezpečeniu bežného chodu domácnosti na osobnú spotrebu. Bol vyzvaný spolupracovníkom žalovaného na zaslanie dokladov o príjme, ktoré zaslal poštou. Pracovník žalovaného ho kontaktoval s tým, že úver vo výške 2 500 eur má schválený, a že bude platiť splátky 170 eur na dobu 18 mesiacov Po dohode sa stretli, kde zástupca žalovaného mu na kapote auta dal podpísať dňa 20.12.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 209790-27064 a rozhodcovskú zmluvu č. 209790-27064 s odôvodnením, že sa musí podpísať inak peniaze nedostanete. Žalobca nemal možnosť vôbec ani jednu zmluvu prečítať. O tri dni mu prišlo na účet 2500 eur, ktoré splácal 172 eur. Po zaplatení dlžnej sumy, takmer po 18 mesiacoch bol informovaný, že žalobca úver prestal splácať. Žalovaný ho preto začal vyzýva na splatenie ďalších splátok, pričom suma mala byť vyčíslená na 11 824,93 eur, čomu nerozumel, pretože si požičal 2 500 eur aj so zákonnými úrokmi a zákonnými poplatkami, a preto suma nemohla predstavovať 11 824,93 eur. Aj v žiadosti o úver je uvedená suma 3 000 eur, reálne mu však prišlo na účet 2 5000 eur a nominálna hodnota úveru je 9 936 eur, podpis je sfalšovaný. Spolupracovníkovi žalovaného síce oznámil, že on dostal úver vo výške 2 500 eur a nie 11 824,93 eur. dňa 1š.4.2018 si prevzal osobne upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. u súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka, Exekútorský úrad Martin, Jilemnického 12, Martin, kde exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, v ktorom žalobcu vyzýva na úhradu pohľadávky vo výške 10 939,20 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V zákonnej lehote podal žalobca návrh na zastavenie predmetnej exekúcie s poukazom na - a aj žalobu o neplatnosť zmlúv. Poukázal tiež na to, že síce podpísal vopred predpripravenú zmluvu bez možnosti čítania o revolvingovom úvere s poukazom na ustanovenia a poukazom na živnosť a

IČO žalobcu, ale v týchto prípadoch, keďže nejde o právnickú osobu ale fyzickú osobu, odkaz na ust. , ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je irelevantný. Poukázal na ust. ods. a tiež a 39 , v zmysle ktorých je zmluva a rozhodcovská zmluva neplatná, navrhol, aby súd postupoval analogicky s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 21.11.2012, sp. zn. , ktorý posudzoval nemorálne techniky a neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti poukázal na ust. , , , písm., , , r.) - teda na neprijateľné zmluvné podmienky ktoré zmluva obsahuje, a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a spôsobujú hrubú nerovnováhu. Tieto neprijateľné zmluvné podmienky súd nemodifikuje, nakoľko nič by neodradilo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže súd zmenou zmluvnej podmienky by vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax - rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10). Preto mal za to, že v prípade koncentrácie a synergického pôsobenia neprijateľných zmluvných podmienok, je súd povinný vyhlásiť nie iba nekalé klauzuly za neprijateľné zmluvné podmienky, ale aj celú úverovú zmluvu vyhlásiť za neplatnú a rovnako tak aj rozhodcovskú doložku (zmluvu).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.11.2018 a poukázal na to, že medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva a vylúčil opodstatnenosť podanej žaloby. Žalobca potvrdil, že bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK 97/08/16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2016 a vykonateľnosť dňa 20.12.2016. Na základe tohto rozsudku je vedené exekučné konanie pod sp. zn. na podklade právoplatného exekučného titulu. Javí sa pomerne nelogicky, že si žalobca na svoje „spotrebiteľské“ postavenie spomenul s výrazným časovým odstupom až po poskytnutí úveru. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Žalobca neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Rovnako aj zvyšná časť zmluvy je pomerne jednoznačnou pri určení toho, aký úkon bol medzi stranami vykonaný a uzavretý. V zmluve je žalobca označený ako podnikateľ a v článku 1., ods. 1.1 sa uvádza, že peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský účel. Pritom aj z ďalších ustanovení tejto zmluvy je zrejmé, že zakladá obchodnoprávny vzťah medzi jej účastníkmi (napríklad články 14 a 17). Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania nikdy sporná. Žalobca začal tvrdiť iné až dodatočne v tomto konaní. Takýto postup žalobcu je špekulatívny a účelový, pretože sa na základe uvedeného snaží konaním získať neoprávnenú výhodu. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver. V nej sa žalobca identifikoval svojim identifikačným číslom, miestom podnikania, pričom účelom čerpania úveru bolo: investičný. Zároveň žalobca predložil živnostenský list, daňové priznania za rok 2012 a 2013 a výpis z bankového účtu. Na základe tohto považoval za neopodstatnené dovolávanie sa na ochranu práv slabšej strany a tvrdenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách resp. absencií zákonných náležitostí týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu ohľadom výšky úveru. V zmysle predmetnej zmluvy bola nominálna výška úveru 8.256,00,- Eur, pričom zmluvná odmena predstavovala sumu 5.756,00,- Eur. Žalovaný tiež poprel tvrdenia žalobcu o tom, že žiadosť o úver nepodpísal, pričom toto považujeme za účelové. Rovnako poprel tvrdenia žalobcu, že nemal možnosť si prečítať zmluvu, nakoľko jej podpisom v spojitosti s bodom 21.9 zmluvy vyhlásil, že si túto zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, že ju uzatvára na základe slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok. Žalovaný rovnako poprel tvrdenia žalobcu, že bolo medzi stranami umožnené, aby sa spor riešil v

rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Žalobca nemusel, ak by mu podmienky pre získanie úveru nevyhovovali, žiadať o úver od žalovaného (ale od akéhokoľvek iného subjektu), rovnako tak nemusel ani uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, a ktorá vzniká nezávisle od uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere.

4. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne) súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva so žalobcom preto spĺňa charakter individuálneho dojednania. Podľa ustanovenia bode 2 rozhodcovskej zmluvy: „veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ Vyššie uvedené pritom potvrdzuje aj súdna prax, kedy napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. zo dňa 10.12.2013 uviedol cit. „Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť povinného bod 7. Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa a nasl. .“ Predformulované znenie dokumentov je normálnou vecou a bežnou súčasťou (nielen) úverových produktov. Na základe samotnej skutočnosti, že nejaký zmluvný dokument bol vopred pripravený nemožno tvrdiť, že jeho uzatvorenie nebolo v súlade s právom. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR vo veci zo dňa 10. 4. 2014 (tzv. kauza bankových poplatkov), v zmysle ktorého v otázke predformulovaného znenia zmluvy „To platí zejména proto, že jev označovaný jako typizace právního jednání či typizace aplikace práva v podmínkách výkonu veřejné správy nabývá v informační společnosti na stále větším významu. Problém ochrany spotřebitele však nespočívá v zákazu takových ujednání (obchodních podmínek), nýbrž v možnosti se s nimi řádně seznámit, v jejich zřetelném označení, formulaci a možnosti je po zralé úvaze akceptovat, nebo odmítnout, tedy jak bylo již výše zdůrazněno, je především otázkou informování spotřebitele v předsmluvní fázi. Z tvrdení žalobcu nemožno spoľahlivo zistiť, aká právne relevantný následok má byť s jeho uvedeným tvrdením spojený. Žalovaný preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd podľa konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (jeho právneho zástupcu) a žalovaného (jeho právneho zástupcu). Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu neospravedlnil. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu 20.11.2019 a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania a z dôvodu nezvyšovania nákladov spojených so súdnych konaním, keď ďalej zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, osobitne so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 209790 - 27064 zo dňa 19.12.2014, splátkový kalendár k tejto zmluve z 19.12.2014 podpísaný žalobcom ako dlžníkom, Rozhodcovskou zmluvou č. 209790 - 27064, žiadosťou o úver zo dňa 18.12.2014, tvoriacich súčasť spisu a zistil, že žaloba nie je dôvodná.

7. V podstate nebolo sporným, že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 209790 - 27064 dňa 19.12.2014 podľa a nasl. medzi žalovaným ako veriteľom označeným PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 so žalobcom ako dlžníkom, ktorý bol označený ako fyzická osoba podnikateľ „Peter Kavuljak, Nová Doba 498, 027 43 Nižná, IČO. 43 755 267. Z článku 1, bodu 1. upravujúceho „Predmet zmluvy“ vyplýva, že žalovaný ako veriteľ poskytne žalobcovi ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 8 256 eur do 8 (ôsmich) pracovných dní do doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh. Je teda zrejmé, že že žalovaný v zmluve označený ako veriteľ v rámci uzatvoreného zmluvného vzťahu mal postavenie dodávateľa a žalobca označený ako fyzická osoba podnikateľ, podnikajúca pod obchodným menom zapísanom v živnostenskom registri a označený aj identifikačným číslom nemal postavenie fyzickej osoby spotrebiteľa, na ktorého právne postave by sa v takto uzavretom zmluvnom vzťahu mali aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.

8. Je síce pravdou, že samotné označenie žalobcu ako fyzickej osoby podnikateľa v Zmluve o revolvingovom úvere ešte sama osebe nevylučuje možnosť, aby v tomto zmluvnom vzťahu mal postavenie spotrebiteľa, avšak muselo by sa tak stať v prípade, ak by bol úver určený pre jeho osobnú potrebu, prípadne pre potrebu príslušníkov jeho domácnosti. Ochrany ako spotrebiteľ a tým aj aplikácie noriem spotrebiteľského práva by sa potom mohol domáhať jedine vtedy, ak by žalovaný zo všetkých okolností vedel alebo musel vedieť, že skutočným účelom úveru je osobná potreba žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

9. Súd však zistil, že žalobca je nielen označený ako fyzická osoba podnikateľ, zapísaná v živnostenskom registri, ale aj to, že úver bol poskytnutý k výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného. Zo žiadnych okolností súdu nevyplynula okolnosť, že by žalobca u žalovaného mohol vyvolať dojem, že nekoná na podnikateľské účely. Žalobca ničím nepreukázal, že žalovaného žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru, naopak, v žiadosti o úver deklaroval, že mieni úver použiť na podnikanie (konkrétne ako účel čerpania je aj v žiadosti uvedené „investičný“) a aj podpisom zmluvy potvrdil, že peňažné prostriedky sú určené na výkon jeho podnikateľskej činnosti, čo deklaroval aj príslušnými dokladmi - živnostenským listom, kópiou daňového priznania a potvrdením o výške daňovej povinnosti. Žalovaný preto nemal dôvod pochybovať o tom, že žalobca nie je a nemôže byť spotrebiteľom v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), t.j. že by mal byť spotrebiteľom fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. je potrebné tiež uviesť, že uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver, kde sa tiež žalobca identifikoval svojim identifikačným číslom, miestom podnikania, a zároveň žalobca predložil živnostenský list, daňové priznania za rok 2012 a 2013 a výpis z bankového účtu.

10. Neobstojí potom argumentácia žalobcu, že síce podpísal vopred predpripravenú zmluvu bez možnosti čítania a hoci je uvedený odkaz na jeho živnosť a IČO, ide o zmluvu spotrebiteľskú a pre obsah celého radu neprijateľných zmluvných podmienok aj zmluvu absolútne neplatnú s odkazom na a 39 . Žalobca pristúpil k uzavretiu zmluvy s dohodnutým obsahom, zmluvu podpísal a je len na ťarchu žalobcu, že si predpripravenú zmluvu (ne) neprečítal hoc finančné prostriedky podľa zmluvy titulom úveru na podnikateľskú činnosť prevzal. Takéto konanie nemožno hodnotiť ako konanie, ktoré by bolo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi alebo tak, že by nebolo urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Aj vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom žalobcom a žalovaným. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť žalobcu bod 7. Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa a nasl. , resp. podľa a 39 . Tiež možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy č. 209790 - 27064

nebolo podmienkou uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, čo je zrejmé z bodu 2 tejto rozhodcovskej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného súd potom žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a z dôvodov podľa tak, že úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol plne úspešný.

12. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník - .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ().

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.