Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_26Co-24-2019.pdf
PDF · 100.84 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, so sídlom Štefánikova 718, Senica, IČO: 00 223 093, zast. advokátom: JUDr. Miroslav Mečíř, J. Mudrocha 1356/27, Senica, proti žalovanému: Z. E., nar. XX. P. XXXX, bytom B., W. S. XXXX/XX, o zaplatenie 90,25 eur a príslušenstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3Csp/192/2017-54 zo dňa 14. novembra 2018, v časti zamietnutia zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vrátane trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . II. Nariaďuje súdu prvej inštancie vykonanie opravy ods. 3 výrokovej časti napadnutého rozsudku a to v označení článku, v ktorom má byť obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka. III. Žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol výrokmi rozsudku tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 87,27 eur a úrok z omeškania 0,36 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku súd žalobu zamietol, určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o výkone správy zo dňa 11.12.2007, v článku VIII. (pozn.: správne malo byť uvedené ,,... článku VII...“) v bode. 3 znejúca takto: „Za porušenie povinností a omeškanie s platením preddavkov uvedených v bode 2 tohto článku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka...“ je pre neprijateľnosť neplatná. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania 94,20 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
2. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny vo výške 87,27 eur, jednalo sa o nedoplatok na plneniach v sume 87,27 eur, ktorý vznikol žalovanému za obdobie od 1.6.2017 do 30.6.2017, úroku z omeškania v sume 0,36 eur, zmluvnej pokuty 2,62 eur a trov konania titulom pristúpenia k zmluve o výkone správy. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný je vlastníkom garsónky č. XX v B. na ulici W. S. XXXX/ XX, kde žalobca vykonáva správu na základe Zmluvy o výkone správy. Žalovaný nezaplatil žalobcovi predpísané zálohy za plnenia za obdobie od 1.6.2017 - 30.6.2017 spolu v sume 87,27 eur.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX v B. na ulici W. S. XXXX/XX, kde žalobca vykonáva správu na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 11.12.2007. Podľa zoznamu vlastníkov bytov na konci zmluvy o výkone správy žalovaný nebol v čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy vlastníkom bytu č. XX, jeho vlastníctvo bytu č. XX však vyplýva z čiastočného výpisu z listu vlastníctva XXXX pre okres, obec a k. ú. B.. Z listiny Zmena vlastníckeho práva k bytu a pristúpenie k Zmluve o výkone správy vyplýva, že žalovaný dňa 29.5.2017
pristúpil k zmluve o výkone správy z 11.12.2007 a zaviazal sa platiť preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv plnenia spojené s užívaním bytu a poplatok za výkon správy vo výške 87,27 eur od 1.4.2017. Žalovaný nezaplatil žalobcovi predpísanú mesačnú zálohu na plnenia za obdobie od 1.6.2017 - 30.6.2017 v sume 87,27 eur. Po preskúmaní zmluvy o výkone správy, ku ktorej žalovaný pristúpil dňa 29.5.2017 konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o výkone správy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy o výkone správy (najmä obsah týkajúci sa výšky zmluvnej pokuty). Postavenie žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa danej v § 52 ods. 4 O. z. a postavenie žalobcu zodpovedá charakteristike dodávateľa služieb danej v § 52 ods. 3 O. z. Súd dospel k záveru, že zmluva o výkone správy uzavretá medzi stranami konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 O. z. a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol žalobca povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. O. z. Súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je potrebné uplatniť primerane ustanovenia O. z. v zmysle ustanovenia v bode 21 rozsudku a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 obsahuje príkladmo výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bola implementovaná. Povinnosťou žalovaného ako vlastníka bytu bolo poukazovať predpísané preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle čl. VII. ods. 2 zmluvy o výkone správy. Žalovaný svoju povinnosť uhradiť mesačnú zálohu v sume 87,27 eur za mesiac jún 2017 nesplnil ako vyplýva zo sumárnej analýzy platieb, preto súd zaviazal žalovaného, aby uhradil žalobcovi sumu 87,27 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s platením predpísanej mesačnej zálohy v lehote jej splatnosti, žalobcovi takto vznikol nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, keďže sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcom účtovaná výška úroku z omeškania 5,05 % ročne zodpovedá právnemu predpisu, nariadeniu vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania 0,36 eur. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2,62 eur. Vychádzal pritom z čl. VII. bod 3 Zmluvy o výkone správy, v ktorom si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia povinností a omeškania s platením preddavkov zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nakoľko zmluva o výkone správy je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasledujúce O. z. Z ustanovenia § 544 O. z. vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 O. z. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala žalovaného k jej zaplateniu v prípade omeškania so zálohovými platbami. Súd žalobcom určenú výšku zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko v zmluve o výkone správy bola určená výška zmluvnej pokuty 0,25 % denne bez toho, že by táto zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá medzi zmluvnými stranami, žalovaný k zmluve o výkone správy pristúpil bez toho, aby mohol reálne ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú ako formulár pripravuje žalobca pre veľký počet vlastníkov bytov, pričom fakticky v zmluve mení len popis bytového domu. Nakoľko súd dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII. ods. 3 zmluvy o výkone správy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, táto je absolútne neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 O. z. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý k vopred naformulovanej zmluve pristúpil a ako spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Z tohto dôvodu súd zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty. Súd zároveň poukazuje na znenie § 53a ods. 1 O. z. (bod 19 rozsudku), podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Nakoľko zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty a upravená v čl. VII. bod 3 zmluvy o výkone správy, v ktorej je ako správca uvedený žalobca už bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozsudkoch Okresného súdu Skalica č. k. 7Csp/88/2016-44 z 6.6.2017 a č. k. 7C/383/2015-75 z 25.2.2016, žalobcovi z cit. ustanovenia § 53a ods. 1 O. z. vyplýva povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, čo žalobca nesplnil.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to čo do zamietnutia návrhu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a nepriznania trov v rozsahu 100 %. Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Skalica bolo podané v súlade s § 355 ods. 1 C. s. p. a dôvodom odvolania je tá skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. Žalobca vykonáva správu domu s. č. XXXX, S. na základe zmluvy o výkone správy. Táto zmluva je uzatváraná medzi správcom a vlastníkmi bytov v dome, pričom na jej schválenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, inak je neplatná. Pretože sa jedná o osobitný vzťah, ktorý je v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zmluva o výkone správy nie je zmluvou spotrebiteľskou a preto nemôže obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1. O. z. Nakoľko sa jedná o osobitný typ zmluvy uzatvorenej podľa Zákona o vlastníctve bytov, nemožno ju považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva o výkone správy neupravuje len vzťahy medzi správcom a vlastníkmi, ale aj medzi jednotlivými vlastníkmi navzájom. Na rozdiel od spotrebiteľskej zmluvy vlastníci bytov a nebytových priestorov obsah zmluvy o výkone správy môžu podstatným spôsobom ovplyvniť, a teda nemožno konštatovať, že by zmluva o výkone správy bola zmluvou typovou, vopred pripravenou vo forme predtlače, ktorú vlastníci bytov buď nemusia podpísať, alebo k uzatvoreniu zmluvy vôbec nepristúpiť. O. z. v § 545a umožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Neumožňuje mu zmluvnú pokutu vyhlásiť za neplatnú a to hlavne z dôvodu, že v Zmluve o výkone správy si túto v čl. VII. bod 3 schválili vlastníci bytov. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby krajský súd po prejednaní veci vydal tento rozsudok: Krajský súd mení rozsudok Okresného súdu Skalica nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 87,27 eur, úrok z omeškania vo výške 0,36 eur a zmluvnú pokutu vo výške 2,62 eur.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.
6. Podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 52 ods. 2, 3, 4 O. z. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4).
8. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá O. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
9. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) O. z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
10. Podľa § 53 ods. 5 O. z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o výkone správy uzavretá medzi stranami má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 O. z. a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy o výkone správy. Žalobca je preto povinný riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách upravených v § 52 a nasl. O. z.
12. Pri aplikácii ustanovení tohto právneho predpisu bolo preto poukázané na ust. § 53 ods. 3 O. z., v ktorom zákonodarca uvádza príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 4 O. z.) s právnym následkom ich neplatnosti. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa za nekalú podmienku považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu (v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania). Ako súd poukázal Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bola implementovaná. Zároveň odvolací súd správne hodnotí aj odvolanie sa na európsku judikatúru: uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50 a rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98.
13. Súd prvej inštancie sa vyporiadal s uplatneným nárokom žalobcu, ktorý žiadal priznať titulom zmluvnej pokuty (dohodnutá v článku VII. ods. 3 zmluvy). Keďže predmetnú zmluvu skúmal ako spotrebiteľskú zmluvu a zaoberal sa tým, či neobsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, skúmal aj uvedený článok VII. ods. 3 zmluvy, či záväzok žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je neprijateľnou podmienkou. Výška zmluvnej pokuty 0,25 % denne pri 365 dňoch v roku predstavuje výšku 91,25 %. V zmysle článku VII. ods. 3 tejto zmluvy o výkone správy bolo dohodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť správcovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy v prípade omeškania so zálohovými platbami podľa čl. VII. ods. 2 zmluvy. Podľa tohto bodu právo na zmluvnú pokutu vznikne žalobcovi samotným porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu porušenia povinnosti žalovaným, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany žalobcu. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi (správcovi) bez ohľadu na výšku nedoplatku.
14. Výšku zmluvnej pokuty 0,25 % denne vyhodnotil prvoinštančný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Prihliadal i na to, že v zmluve o výkone správy bola určená výška zmluvnej pokuty 0,25 % denne bez toho, že by táto zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá medzi zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie, preto správne zamietol žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, keď vyhodnotil zmluvnú podmienku dohodnutú v článku VII. ods. 3 zmluvy - zmluvnú pokutu 0,25 % denne za neplatnú, preto ju ako neprijateľnú vyhlásil v zmysle § 298 ods. 2 C. s. p. aj v rámci výroku rozsudku. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania taktiež súd prvej inštancie vychádzal zo správnej aplikácie ust. § 255 ods. 1 a 2 C. s. p., keď priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.
15. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. V súlade s § 224 C. s. p. nariadil súdu prvej inštancie opraviť výrok v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to ods. 3 výrokovej časti napadnutého rozsudku v označení článku, kde je uvedené .... ,,článku VIII. v bode 3“ a správne, ako vyplýva zo zmluvy o výkone správy má byť, ... ,,článku VII. v bode 3“, pričom aj v odôvodnení rozsudku je uvádzaný správny článok, takže je evidentné, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť v písaní.
17. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a § 396 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 C. s. p., odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 C. s. p.
18. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.