Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-152-2019.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/152/2019
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného D. X. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 11. decembra 2019 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 09. 09. 2019 sp. zn. 10T/44/2018, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D. X. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 09. 09. 2019 sp. zn. 10T/44/2018 bol obžalovaný D. X. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
- v čase o 02.09 h dňa 14. 12. 2016 po vzájomnej spoločnej dohode s H. U. bez oprávnenia vošli do budovy bývalého C. R., Y. T. N. na ul. M.. XXX/X. vo T. X. a to tým spôsobom, že svojimi rukami vytrhli zo steny múru zabezpečovaciu mrežu o šírke 2 m a výške 1,5 m, ktorá sa nachádzala vpravo od vchodových dverí, následne nástavcom z gola sady, ktorý si priniesli so sebou rozbili sklenenú výplň stredového okna nachádzajúceho sa za mrežou a cez takto vzniknutý otvor vošli do vnútorných priestorov predmetnej budovy, z ktorej odcudzili 1 ks reproduktor model Y. rozmerov X,XxX,XxX,X m, seriál numr XXXXXXXX, J., čím predmetným konaním majiteľovi T. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. č. XX, T. X. a jeho manželke Z.. X. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. č. XX, T. X. spôsobili škodu odcudzením vo výške 499,- Eur a škodu poškodením vo výške 20,- Eur. Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere pätnásť (15) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, sp. zn. OT11/2017 zo dňa 19. 03. 2017, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva (2) mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný D. X.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozsudkom prvostupňového súdu nesúhlasí, nakoľko sa žiadnej trestnej činnosti, ktorá je mu kladená za vinu nedopustil. Zdôraznil, že dôkazy na ktoré poukázal prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia sú takého charakteru, ktoré nemôžu jednoznačne, resp. s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdzovať, že sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu. K osobe svedka H. U. poznamenal, že sa jedná o R. pacienta, u ktorého znalec skonštatoval závislosť na X., Y., ktorá bola prítomná aj počas páchania skutku, preto nie je pravdou, že jeho výpoveď v prípravnom konaní by viac menej mala byť totožná s jeho výpoveďou pred súdom. Svedok totiž pred súdom uvádzal také okolnosti prípadu, ktoré neuviedol v prípravnom konaní aj napriek tomu, že od spáchania uvedeného skutku ubehla značná doba v porovnaní s prípravným konaním. Svedok U. totiž
tvrdil a chcel podporiť svoju verziu tým, že údajne svedok J. X. mal počuť, ako on svedka núti aby išiel predať reproduktor, lebo mu rozbije papuľu a taktiež mal počuť, ako sa so svedkom rozprával o krádeži pred blokom, čo však neuviedol v prípravnom konaní. Súd žiadnym spôsobom nehodnotil verziu svedka U. v tomto kontexte. Okrem toho svedok U. mal a mohol mať záujem na tom, aby on bol trestne stíhaný a aby v nadväznosti na toto odsúdenie mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže mal vzťah s jeho družkou. Ak by svedok U. zmenil výpoveď na hlavnom pojednávaní mohlo by mu hroziť nebezpečenstvo trestného stíhania pre krivú výpoveď. Aj napriek tomu, že svedkovia U. a X. mali nepriamo dosvedčiť jeho účasť na danom skutku, sú priamymi rodinnými príslušníkmi svedka U. a preto o ich hodnovernosti možno pochybovať. Taktiež namietal aj výšku spôsobenej škody, ktorá mala vzniknúť protiprávnym konaním. Okrem toho poznamenal, že poškodený D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že reproduktor vážil 40 kg, čo je dvakrát viac, ako uviedol v prípravnom konaní, čím chcel úmyselne navodiť dojem, že nebolo možné, aby reproduktor odniesla len jedna osoba. Taktiež súd pochybil, keď v jeho neprospech vyhodnotil aj list, ktorý on zaslal svedkovi, čo on nikdy nepopieral, avšak kategoricky nesúhlasí s tým, že akákoľvek časť listu by mala byť závadová a že by ho mala usvedčovať z toho, že mal presviedčať svedka, aby proti nemu nevypovedal. Súd v jeho neprospech vyhodnotil aj to, že sa mal priznať k spáchaniu skutku pod nátlakom, že bude väzobne stíhaný, pritom toto sa uskutočnilo do zápisnice o výsluchu svedka dňa 13. 01. 2017, t. j. pred vznesením obvinenia, kde na takúto výpoveď, ako dôkaz, nie je možné prihliadať. Okrem toho namietal aj trest, ktorý mu bol uložený, pretože súd pochybil keď postupoval v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že pri výmere trestu súd zohľadnil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., pričom postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody a za prevahy priťažujúcich okolností došlo podľa súdu k modifikácii trestného rozpätia, keď sa dolná hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu a teda spodná hranica činí osem (8) mesiacov a pri rozpätí osem (8) mesiacov až dva (2) roky mu súd uložil trest v strednej hranici trestnej sadzby, čím porušil ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., kde sa uvádza, že odseky § 38, a to ods. 4 až ods. 6 sa nepoužívajú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2, alebo podľa § 42 Tr. zák., ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Záverom dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že v jeho prípade by mohol prichádzať do úvahy aj postup v zmysle § 44 Tr. zák., podľa ktorého súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Ďalej dodal, že v jeho prípade mala byť použitá zásada „in dubio pro reo“, nakoľko v danom prípade vznikli pochybnosti najmä vo vzťahu k výpovedi svedka U.. Navrhol odvolaciemu súdu aby zrušil rozsudok prvého stupňa a rozhodol sám rozsudkom s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že ho spod obžaloby oslobodí v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. Okrem toho poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu R1/2011. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného navrhol vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, s čím obžalovaný sám súhlasil a súčasne navrhol odvolaniu vyhovieť. Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko prvostupňové rozhodnutie považoval za správne a zákonné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr .por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone. Hneď úvodom treba uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania v ktorom sa postupovalo podľa trestného poriadku a v ktorom nedošlo ku žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnení stavu veci pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ho spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastal tam uvedený následok. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne. Na základe uvedeného odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožňuje. V tejto súvislosti potom odvolací súd po preskúmaní obsahu tak vyšetrovacieho spisu ako spisu súdneho dospel jednoznačne k záveru, že výrok o vine u obžalovaného bol založený na presvedčivých dôkazoch,
ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu vyššie uvedeného skutkového deja, ktorý bol na základe dôkazov prebratý na hlavnom pojednávaní a ustálený. K odvolacím námietkam obžalovaného treba poznamenať, že prevažná väčšina sú tie, ktoré obžalovaný uvádzal tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia presvedčivo a veľmi podrobne vysporiadal. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov. Výsluchy svedkov boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali. V prvom rade je potrebné poukázať na výpoveď svedka H. U., ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní obžalovaného D. X. z protiprávneho konania usvedčil, aj keď v jeho výpovedi sa vyskytli určité nezrovnalosti, na ktoré poukázal obžalovaný v dôvodoch odvolania. Uvedené nezrovnalosti sú takého charakteru, ktoré nie sú podstatné a pre uznanie viny obžalovaného nemali taký zásadný charakter, ktorý by jeho výpoveď spochybnili. Išlo totiž o nezrovnalosti nepodstatné, ktoré nevzbudzovali pochybnosť o vierohodnosti výpovede tohto svedka. Do jeho výpovede okrem toho zapadajú aj nepriame dôkazy, a to výpoveď svedka R. X., ako aj výpoveď Y. G. U. z prípravného konania, a v neposlednom rade aj listinné dôkazy, najmä obsah listu, ktorý obžalovaný poslal svedkovi U.. So všetkými uvedenými dôkazmi sa súd prvého stupňa veľmi podrobne zaoberal, tieto správne vyhodnotil a správne aj uzavrel, že vina obžalovaného bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Ak obžalovaný v dôvodoch odvolania poukázal jednak na jeho výpoveď z prípravného konania v pozícii svedka, na túto výpoveď odvolací súd neprihliadal a neuveril ani jeho tvrdeniu, že motívom konania svedka U. voči jeho osobe mal byť vzťah s jeho družkou, pretože žiadnym hodnoverným dôkazom takéto tvrdenie nebolo podporené. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že aj s týmito tvrdeniami obžalovaného sa súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia potrebným spôsobom vysporiadal a zvláštnu pozornosť venoval aj námietkam obžalovaného v otázke vzniknutej škody, ktorá mala byť spôsobená poškodeným stranám. Na základe vykonaného dokazovania potom odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia súdom prvého stupňa boli správne a z jeho zistení nepochybne vyplynulo, že obžalovaný sa dňa 14. 12. 2016 spoločne s H. U. dopustili prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., pretože sa vlámali do budovy bývalého C. R. Y. T. N. na ulici M. č. XXX/X vo T. X. a to tým spôsobom, že vytrhli zo steny múru zabezpečovaciu mrežu, následne rozbili sklenenú výplň stredového okna nachádzajúceho sa za mrežou a cez takto vzniknutý otvor vošli do vnútorných priestorov predmetnej budovy, odkiaľ odcudzili reproduktor patriaci majiteľovi T. D. a jeho manželke Z.. X. D. a spôsobili tak odcudzením veci škodu vo výške 499,- Eur a poškodením vo výške 20,- Eur. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri úvahách o druhu a výmere trestu, keď obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere pätnásť (15) mesiacov pri zistení dvoch priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. a nezistení žiadnych poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Tr. zák. a správne postupoval aj v tom smere, keď v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4. a § 42 ods. 1 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby, pretože na takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Ak obžalovaný v dôvodoch odvolania namietal skutočnosť, že takýto postup je v rozpore s ustanovením § 41 ods. 1 Tr. zák., tak odvolací súd poznamenáva, že jeho tvrdenie uvedené v dôvodoch odvolania by bolo možné aplikovať len v tom prípade, ak by bol ukladaný trest obžalovanému v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., teda keď by súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom. V danom prípade však súd prvého stupňa ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody za dva prečiny, a tak jeho argumentácia v tomto smere neobstojí. Na základe vyššie uvedeného potom správny bol aj postup prvostupňového súdu keď v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. OT11/2017 zo dňa 19. 03. 2017, ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Uložený trest vo výmere pätnásť (15) mesiacov zodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktorých účelom je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí od páchania trestných činov iné osoby. Tento trest vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd pritom správne prihliadal na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, prihliadol aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody na zmiernenie uloženého trestu obžalovanému, a to najmä na skutočnosť, že doteraz bol sedemkrát súdom trestaný, i keď v troch prípadoch sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Keďže aj zaradenie obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia je správny a zákonný, ani v tomto smere odvolací súd nemal žiadne námietky, pretože takýto postup zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. Nakoľko odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo, odvolací súd ho v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.