Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_36C-63-2016.pdf
PDF · 67.28 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/63/2016
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu v 1. rade L. B., Š. D. F., O. XX.XX.XXXX, Z. V. L. XXX, XXX XX L. a žalobkyne X. X. E. U. B., Š. D. F., O. XX.XX.XXXX, Z. V. L. XXX, XXX XX L. obaja zastúpení advokátom JUDr. Eva Klemová, so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok proti žalovanému v 1. rade U. Č., Š. D. F., O. XX.XX.XXXX, Z. V. L. XXX, XXX XX L. a žalovanej v 2. rade B. Č., Š. D. F., O. XX.XX.XXXX, Z. V. L. XXX, XXX XX L. obaja zastúpení advokátom JUDr. Romanom Klimekom, so sídlom Radničné nám. 5, 902 01 Pezinok o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd konanie o žalobe zastavuje.
II. Súd konanie o vzájomnej žalobe zastavuje
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.11.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.11.2016 žalobcovia žiadali, aby súd deklaroval povinnosť žalovaných vypratať pozemok vo vlastníctve žalobcov a to parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 797 m2 nachádzajúci sa v obci Jablonec zapísaný v registri „C“ na G. Č.. XXX v Okresnom úrade Pezinok. Na pojednávaní dňa 11.12.2019 uviedol, že vzhľadom na mimosúdne vysporiadanie veci berie žalobu späť a dáva súhlas so späťvzatím vzájomného návrhu a NTK si neuplatňuje.
2. Vzájomnou žalobou zo dňa 29.09.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2017 sa žalovaný U. Č.R. domáhal proti žalobcom v 1. a 2. rade a odstránenia stavby z pozemku v jeho vlastníctve a vypratanie časti pozemku v jeho vlastníctve. Na pojednávaní dňa 11.12.2019 uviedol, že berie vzájomnú žalobu späť a dáva súhlas so späťvzatím žaloby a NTK si neuplatňuje a to všetko z dôvodu mimosúdneho vysporiadanie veci.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 147 ods. 3 Civilného sporového poriadku na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
5. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť a rovnako žalovaní zobrali vzájomnú žalobu späť so súhlasom žalobcu.
6. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac mimosúdne vyriešenie veci. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
7. Žalobcovia a žalovaní zhodne tvrdili, že späťvzatiu žaloby predchádzalo mimosúdne vyriešenie veci, a súčasne navrhli nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán. Z uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto zavinil zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.
8. Pokiaľ ide o návrh na rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.