Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Ek-1341-2019.pdf
PDF · 91.23 KB
Case nature
Subarea
33Ek/1341/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, práv. zast.: MCGA legal, s.r.o., IČO: 36715662, Partizánska 2, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: Z. K., nar.: XX.XX.XXXX, I. XXXX, XXX XX W., o vymoženie pohľadávky X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lukáš Liščák, IČO: 42400538, so sídlom Námestie Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.08.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresný súd Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa 21.03.2019, ktorého vykonateľnosť nastala 13.04.2019.
2. Povinný si prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.09.2019. V 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinný podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.09.2019 v súlade s ustanovením §61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Súdny exekútor predložil dňa 14.10.2019 súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Súdny exekútor uviedol kedy mu bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj skutočnosti o doručení upovedomenia na začatie exekúcie a doručenie vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je nemajetný, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, predajom ktorých by sa mohla splatiť pohľadávka exekučného konania. Jediný príjem povinného pozostáva z materskej a rodičovského príspevku. Povinný podal návrh na zastavenie podľa § 57 písm. a), b), f), g), h) Exekučného poriadku z dôvodu, že pred vznikom exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré exekúcia je neprípustná. Povinný ďalej uviedol skutočnosti po vzniku exekučného titulu, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie porušil zákonnú povinnosť, tým že podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv občana a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli, a ktoré sú predmetom exekúcie. Taktiež povinný namietal základné konanie, v ktorom bol vydaný Platobný rozkaz, kde mu bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Taktiež povinný tvrdí, že súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s Ústavou SR, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou SR, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, neurčil, či je zmluva platná
alebo nie je platná z úradnej povinnosti, nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a taktiež súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. V závere povinný žiada preskúmanie všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní, zastavenie exekúcie a oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv v exekučnom konaní. Povinný svoje tvrdenie o nemajetnosti podložil čestným vyhlásením zo dňa 25.09.2019.
5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu na zastavenie, ktoré doručil súdnemu exekútorovi dňa 07.10.2019. Oprávnený uviedol, že s návrh povinného na zastavenie exekúcie je zmätočný, nakoľko odkazuje na neexistujúce ustanovenie Exekučného poriadku, resp. na ustanovenie účinné do 31.03.2017. Ďalej oprávnený uvádza, že povinný na jednej strane konštatuje, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, predajom ktorých by mohla splatiť pohľadávku exekučného konania, a na druhej strane výslovne uvádza príjem z materskej a rodičovského príspevku. Oprávnený konštatuje, že povinnému neprináleží posudzovať, či jednotlivé zložky jeho majetku môžu podliehať exekúcii alebo nie. Ku skutočnostiam pred vznikom / po vzniku exekučného titulu sa oprávnený nemá ako vyjadriť, nakoľko tvrdenia povinného nie sú špecifikované, oprávnený však tieto tvrdenia popiera, nakoľko sa nezakladajú na reálnom skutkovom stave. O tvrdenia povinného, že súd nepostupoval tak ako mal, oprávnený uvádza, že zmluva prešla dvojitou kontrolou (jednou v upomínacom konaní a druhou v exekučnom konaní) a pri doručení platobného rozkazu, povinný nepodal odpor, čim sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným. Nad rámec uvedeného oprávnený uvádza, že ďalšie dôvody, ktoré uvádza povinný sú generické, všeobecné a bez akejkoľvek konkretizácie, návrh tak nie je preskúmateľný, ani z neho nie je možné abstrahovať, v čom vidí povinný napríklad neprávne právne posúdenie veci, ktoré je vylúčené z prieskumu v exekučnom konaní. Pri námietkach, že sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná, povinný neuvádza žiadne bližšie podrobnosti, preto oprávnený odkazuje iba na svoju argumentáciu uvedenú vyššie. Tvrdenie povinného o tom, že za nevymáhateľnú sa považuje pohľadávka, pri ktorej sa v období najmenej troch rokov bezvýsledne vedie exekúcia, oprávnený poukazuje, že povinný (z neznámeho dôvodu) odkazuje na zákon o sociálnom poistení. Oprávnený zdôrazňuje, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v roku 2019, t. j. aj v prípade ak by tento argument bol aplikovateľný, nie sú splnené podmienky pre jeho uplatnenie, keďže exekúcia ešte nie je vedená po dobu troch rokov. Oprávnený považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za účelový a bezdôvodný a preto žiada, aby návrh povinného bol odmietnutý a aby súdny exekútor ďalej pokračoval v exekúcii.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenie podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
14. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
15. Súd tiež nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
16. Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať. Oprávnenie vecne preskúmať exekučný titul a rozsah tohto prieskumu exekučným súdom závisí aj od druhu exekučného titulu. (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo dňa 07.09.2016)
17. Exekučný súd sa zaoberal návrhom povinného na zastavenie exekúcie, povinný uviedol ako dôvod na zastavenie exekúcie svoju nemajetnosť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Toto tvrdenie povinný podložil čestným vyhlásením, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, predajom ktorého by mohol splatiť pohľadávku v exekučnom konaní. Napriek tomu, že povinný použil pri písaní návrhu na zastavenie exekúcie neplatnú úpravu Exekučného poriadku, súd sa zaoberal obsahovou stránkou podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Od 01.04.2017 prebehla veľká novela Exekučného poriadku, ktorá zmenila väčšinu zákona Exekučného poriadku. Súd konštatuje, že aktuálny majetkový stav povinného zisťuje súdny exekútor, a to zákonom upraveným spôsobom. V priebehu exekúcie súdny exekútor zistenia o majetku povinného má podložené písomnými dôkazmi, z ktorých vyvodzuje záver o možnosti, či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného. Ak počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku sa nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 d) Exekučného poriadku. Samotné tvrdenie povinného, že je nemajetný, nie je postačujúce na zastavenie exekúcie a neobstojí pred súdom, nakoľko je u povinného možnosť, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný.
18. Tvrdenia povinného, že oprávnený porušil zákonnú povinnosť tým, že podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu a uviedol tak súd do omylu, ako aj tvrdenia, že oprávnený použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv občana, ničím nepodložil. Povinný nepreukázal a ani neuviedol
akým konkrétnym konaním sa mal oprávnený dopustiť toho čo tvrdí povinný. Je právom každého sa domáhať svojich práv na súde a nikomu nemôže byť toto právo odňaté. Oprávnený využil svoje právo domáhať sa nezaplatenej pohľadávky od povinného, ktorý svojím konaním spôsobil, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný mal možnosť podať odpor voči platobnému rozkazu (exekučnému titulu) už v základnom konaní, o čom bol aj riadne poučený v závere platobného rozkazu, kde súd poukazoval, že povinný (žalovaný) má možnosť v lehote 15 dní podať na súde, ktorý platobný rozkaz vydal opravný prostriedok, ktorý sa má označiť ako odpor proti platobnému rozkazu. Taktiež súd poučil povinného (žalovaného), že odpor podaný oneskorene, bude odmietnutý. Povinného (žalovaného) súd poučil aj o tom, ak bude podaný odpor s odôvodnením vo veci samej, zo zákona dôjde vo vzťahu k jeho povinnosti k zrušeniu platobného rozkazu. Povinný túto možnosť nevyužil a svojou nečinnosťou spôsobil, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sa stal vykonateľným exekučným titulom, na podklade ktorého bolo vydané poverenie na začatie exekúcie.
19. Právna istota je dôležitým pilierom ochrany práva. Princíp právnej istoty vychádza aj z článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vyjadruje požiadavku jasnosti, zrozumiteľnosti a predvídateľnosti právnych noriem, postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákazu retroaktivity právnych noriem. Na základe uvedeného právna istota oprávneného spočíva v tom, že exekučný titul (akékoľvek rozhodnutie orgánov verejnej moci, ktoré spĺňajú potrebné náležitosti byť exekučným titulom) v prípade, že povinný z akéhokoľvek dôvodu (úmyselného alebo neúmyselného) neuhradí alebo nesplní svoj záväzok voči oprávnenému, štát prostredníctvom orgánov na to určených, zabezpečí výkon týchto rozhodnutí. Bolo teda výlučne právom oprávneného podať návrh na začatie exekúcie, ak povinný nesplnil svoj záväzok. Povinný mal možnosť svoj záväzok splniť včas, nakoľko tak nespravil ani po vydaní exekučného titulu (platobného rozkazu), oprávnený tak mohol zažiadať prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie o výkon právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia.
20. Exekučný súd ďalej konštatuje, že jeho úlohou nie je vyjadrovať sa k priebehu základného konania, ani postupu iných súdov. Na námietky povinného, ktoré sa týkajú základného konania, exekučný súd neprihliada z dôvodov uvedených v predchádzajúcej vete.
21. Exekučný súd skúma v každom štádiu exekučného konania či exekučný titul spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Exekučný titul je v súlade s ustanovením § 45 a § 46 Exekučného poriadku. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti (povinného) alebo postihuje majetok a zároveň je opatrený potvrdením vykonateľnosti (doložka právoplatnosti a vykonateľnosti). v exekučnom titule je jednoznačne určená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu je oprávnený, ktorému je priznané právo voči povinnému a zaväzuje povinného k povinnosti. Povinný nepreukázal, že dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú povinnosť splnil úhradu vymáhanej pohľadávky a povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy v plnom rozsahu. Povinný ďalej namietal neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve bez uvedenia konkrétnych neprijateľných podmienok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Otázkou spotrebiteľskej zmluvy a prípadne jej neprijateľných zmluvných podmienok sa zaoberal Okresný súd Banská Bystrica v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul a povinný mal možnosť ich namietať podaním odporu voči platobnému rozkazu, čo povinný nevyužil. Exekučný súd nie je odvolacím orgánom a preto nemôže s poukazom na vyššie uvedené naprávať prípadné chyby alebo nedostatky v základnom konaní, preto súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Exekučný súd konštatuje, že v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj v čase posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie, platobný rozkaz (exekučný titul) spĺňa všetky náležitosti formálne, aj materiálne ustanovené zákonom. Exekučný súd má za to, že povinný prevzatím platobného rozkazu sa oboznámil s obsahom exekučného titulu, a zároveň mal dostatok času sa brániť v základnom konaní, preto námietky povinného zamietol ako nedôvodné.
22. Súd pri skúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku alebo iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu.
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
30. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
31. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Oprávnený si trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, preto súd o trovách oprávneného v uvedenom prípade nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.