Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24C-26-2019.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/26/2019
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: X/ F. P., A.. XX. XX. XXXX, S. W. U. O. XXX/XX, XXX XX Ž. A. M. Y. X/ U. P., A.. XX. XX. XXXX, S. W. Y.. T. XXX/XX, XXX XX Ž. A. M., obaja zast.: JUDr. Jaroslav Spáč, advokát, SNP 96, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: F. P., A.. XX. XX. XXXX, S. W. Y.. T. XXX/XX, XXX XX Ž. A. M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia dňa 28. 11. 2019 doručili Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia sa návrhom domáhali, aby okresný súd zakázal žalovanému, akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou - bytom č. XX na 2. poschodí vo vchode č. XX (A. Dubčeka), ktorý je zapísaný v KN pre k.ú. Ž. A. M. na LV č. XXXX, pod A. Majetková podstata: C-KN parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545 m2 a stavba - obytný dom (34,32,30) súpisné číslo XXX na nej postavený (ďalej len „nehnuteľnosti“), najmä ho previesť na inú osobu, prenajať alebo inak zaťažiť záložným právom či inou ťarchou, a to až do ukončenia dedičského konania a vzájomného vyporiadania. Svoj návrh odôvodňujú žalobcovia nasledovne: Žalovaný sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo T. XX. XX. XXXX. Darkyňa (matka žalobcov a žalovaného) dňa XX. XX. XXXX zomrela. Dedičstvo do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo prejednané. Potrebu naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov žalobcovia odôvodňujú tým, že je obava, že žalovaný mieni nehnuteľnosti predať. Žalobcovia mienia v dedičskom konaní uplatniť svoj nárok a dar žalovanému započítať do dedičstva po poručiteľke. K svojmu návrhu žalobcovia predložili ako dôkaz úmrtný list Y. P. a LV č. XXXX.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
11. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu. Naliehavosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie.
12. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcami.
13. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
14. Vo všeobecnosti pritom platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy (§ 326 ods. 1 CSP) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu na neodkladné opatrenie nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.
15. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (bytu) na základe Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 30. 05. 2018 uzatvorenej medzi ním a jeho matkou Y. P., H.. S., A.. XX. XX. XXXX (ďalej len „darovacia zmluva“). Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného darovacou zmluvou žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybňujú. Mienia si však v dedičskom konaní po Y. P., H.. S., A.. XX. XX. XXXX započítať do dedičstva dar, ktorý menovaná počas svojho života darovala žalovanému. Dedičské konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. XXD/XX/XXXX nie je k dnešnému dňu skončené.
16. Započítanie (kolácia) je inštitút dedičského práva, účelom ktorého je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch
plynúcich od poručiteľa. Tento účel (cieľ) sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča. Pri intestátnej postupnosti (pri dedení zo zákona) dochádza k započítaniu ex offo. Pri započítaní v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hodnota toho, čo niektorý z dedičov obdržal od poručiteľa počas jeho života ako dar nad rámec obvyklého darovania, pripočíta k celkovej hodnote zanechaného majetku poručiteľa, zo súčtu týchto hodnôt sa vypočíta výška podielu zo zákona a od takto určeného podielu sa obdarovanému dedičovi odpočíta to, čo je predmetom zápočtu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 07. 2018, sp. zn. 3Cdo/40/2017)
17. Na základe vyššie uvedeného okresný súd konštatuje, že vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam (bytu) nie je žalobcami rozporované, t.j. ani samotný žalobcovia netvrdia, že vlastníctvo nadobudol žalovaný v rozpore s právom. Nie je preto možné obmedziť vlastnícke právo žalovaného tak, ako to žalobcovia navrhujú. Vlastnícke právo žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti, ani jeho právo nakladať s nehnuteľnosťou nebráni žalobcom využiť ich právo a dar žalovaného započítať v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka do dedičstva po neb. Y. P., H.. S., A.. XX. XX. XXXX (ďalej len „poručiteľka“). Žalobcovia svoju obavu, že žalovaný mieni predmetné nehnuteľnosti predať, žiadnym spôsobom nepreukázali. Okresný súd však poukazuje na to, že ak by aj žalovaný predal predmetné nehnuteľnosti, zánikom daru nezaniká právo žalobcov na jeho započítanie do dedičstva. Ak svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mienili žalobcovia vysloviť obavu nad tým, že po predaji nehnuteľnosti nebude mať žalovaný viac finančné prostriedky na vzájomné vyporiadanie dedičstva po poručiteľke, majú možnosť po splnení zákonných podmienok postupovať v zmysle ustanovení § 343 a nasl. CSP.
18. Žalobcovia neosvedčili zákonné podmienky pre ochranu vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom, či hrozbou škody prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. V danom prípade žalobcovia obsahom svojho návrhu, opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom a označenými a pripojenými dôkazmi neosvedčili, že ide o prípad, kedy by bolo na ochranu ich vlastníctva možné nariadiť požadované neodkladné opatrenie. Na základe vyššie uvedeného okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nebola podaná žaloba vo veci samej. Nakoľko okresný súd neodkladné opatrenie zamietol, rozhodoval aj o trovách konania. Žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.