Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Pc-41-2019.pdf
PDF · 68.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/41/2019
Uznesenie
Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľky - manželky: T. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, bytom XXXX M. Y. T., Rakúska spolková republika, proti manželovi: V. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Turecká republika, bytom XXXX M. Y.r T., Rakúska spolková republika, o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8Pc/41/2019 zastavuje .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.07.2019 sa navrhovateľka- manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom. Uviedla, že od 09.01.2017 žijú spolu s manželom v Rakúskej spolkovej republike, kde uzavreli aj manželstvo.
2. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
3. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
5. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu:
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
6. Pojem obvyklý pobyt nevymedzujú zákony Slovenskej republiky ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním rozumie miesto, kde sa osoba chce zdržiavať reálne, kde sa fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jeho záujmu (práca, škola), nemusí mať úmysel sa tam zdržovať natrvalo. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu.
7. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že manželia nemajú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky tak, ako to predpokladá Nariadenie. Zároveň navrhovateľka - manželka je štátna príslušníčka Slovenskej republiky a manžel, ktorý návrh nepodal je štátny príslušník Tureckej republiky.
8. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenských súdov vo veciach rozvodu nie je daná. 9. Súd konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Nariadenia absentuje neodstrániteľná procesná podmienka - právomoc. Nariadenie pre založenie právomoci vo veciach rozvodu manželstva zakladá právomoc pre súdy členského štátu jednak na základe obvyklého pobytu (v zmysle rôzne špecifikovaných podmienok v článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia z ktorých ani jedna nie je v tomto prípade naplnená) - ani jeden z manželov nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, navrhovateľka ho nemala ani najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu a ani na území Slovenskej republiky nebývala najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním. Naopak, obaja manželia majú svoj obvyklý pobyt od 09.01.2017 na území Rakúskej republiky. Druhou alternatívou pre založenie právomoci (v zmysle vyššie uvedenej všeobecnej právomoci Nariadenia podľa článku 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia) je rovnaká štátna príslušnosť oboch manželov. V danom prípade je manželka štátnej príslušnosti Slovenskej republiky a manžel Tureckej republiky. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti prípadu nie je naplnená ani jedna podmienka zo všeobecnej právomoci podľa Nariadenia.
10. Súd záverom poučuje navrhovateľku, že svoj návrh na rozvod manželstva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Nariadenia oprávnená podať na príslušný rakúsky súd, ktorý v zmysle Nariadenia má právomoc konať.
11. Na základe uvedených skutočností súd konanie vo veci zastavil.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 377 ods. 1 C.m.p. a podľa § 357 písm. m) C.s.p. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde ku Krajskému súdu v Bratislave, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 C.s.p.. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.