Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/108/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: O. G.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, D., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, so sídlom Levická 579, 952 01 Vráble proti žalovanému: DKSTAV, s. r. o., so sídlom Jesenského 37/13, 943 01 Štúrovo, IČO: 31 716 563, právne zastúpenému JUDr. Jurajom Šrankom, advokátom, so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra o zaplatenie 3.560,45 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2005 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.560,45 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 15.01.2004 mu bola postúpená pohľadávka jeho synom voči žalovanému za nevyplatené mzdy v celkovej sume 3.560,45 eur (810.146,- Sk) s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania vo výške 18,50 % ročne, vrátane miezd za žalované mesačné obdobia. Žalovaný pohľadávku odmietol zaplatiť s tým, že ju v obchodných knihách neevidoval. Tvrdil, že niekoľkokrát vyzval žalovaného telefonicky k dobrovoľnému splneniu, avšak bezvýsledne.

3. Na pojednávaní súdu dňa 25.05.2011 právny predchodca žalobcu upravil príslušenstvo pohľadávky a súd uznesením č. k. -21 pripustil zmenu petitu v časti príslušenstva pohľadávky.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého mzda mala alebo môže byť vyplatená len za vykonanú prácu v rozhodnom období. Právny predchodca žalobcu pre neho v rozhodnom období nevykonával žiadnu prácu a keďže platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má, považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatný právny úkon.

5. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. -89 zo dňa 31.10.2011 rozhodol vo veci samej tak, že I. výrokom žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3560,45 eur s 15,50 % úrokom z omeškania zo sumy 1186,82 eur od 1.3.2002 až do úplného zaplatenia, s 15,50 % úrokom z omeškania zo sumy 1186,82 eur od 1.4.2002 až do úplného zaplatenia, so 16,50 % úrokom z omeškania zo sumy 1186,82 eur od 1.5.2002 až do úplného zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a II. výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

6. Krajský súd Prešov uznesením č. k. -105 zo dňa 31.05.2012 po odvolaní podanom žalovaným zrušil rozsudok okrem výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude sa v prvom rade vysporiadať s otázkou nároku na mzdu žalobcu za relevantné obdobie po zistení, či právny predchodca žalobcu skutočne vykonával prácu pre žalovaného (akú a v akom časovom fonde) a až potom ustáliť výšku mzdy za túto prácu. Predmetom konania totiž nie je náhrada mzdy pri neplatnom skončení (resp. zrušení) pracovného pomeru, ale predmetom je mzda v zmysle vtedy účinného . Teda musí byť nepochybne preukázané, akú konkrétnu prácu a v akom časovom fonde právny predchodca žalobcu vykonával. Taktiež nebolo zrejmé ako súd dospel k výške tejto mzdy, teda na základe akých mzdových dojednaní, pričom výška čistej priemernej mzdy by bola relevantná vtedy, ak by predmetom konania bol nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

7. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu spolu s podanou žalobou označil a predložil oznámenie o postúpení pohľadávky, oznámenie zo dňa 22.01.2004, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2004. V priebehu konania na preukázanie svojich tvrdení predložil rozhodnutia tunajšieho a Krajského súdu Prešov týkajúce sa konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. a vo veci zaplatenia nevyplatenej mzdy a neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, oznámenie o ďalšom trvaní pracovného pomeru zo dňa 29.07.2008, kópie navštíveniek za obdobie od 28.01.2002 do 24.11.2002, overenú kópiu navštívenky zo dňa 28.01.2002.

8. V priebehu konania zomrel právny predchodca žalobcu W.. L.. O. G. Y.. a súd uznesením č. k. -132 zo dňa 19.03.2015 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalobcu- O. G.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, D. a Y. G.Ľ., nar. XX.XX.XXXX,bytom P. XX, D.. Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. , D not 116/2012 zo dňa 14.06.2014, právoplatného dňa 23.06.2014 mal súd preukázané, že pohľadávku poručiteľa voči žalovanému- DKSTAV s. r. o., so sídlom Tvarožná 1001, IČO: 31716563 podľa uznesenia Okresného súdu v Kežmarku vo výške 3.560,45 eur prevzal O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, D. v celosti s tým, že Y. G. vyplatí z tohto majetku zákonný podiel v sume 3.417,45 eur do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto uznesenia. Preto súd na pojednávaní dňa 11.12.2019 uznesením zrušil uznesenie č. k. -132 zo dňa 19.03.2005 a ďalším uznesením rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, D..

9. Na pojednávaní súdu žalobca tvrdil, že právny predchodca žalobcu- L.. A. G. pracoval u žalovaného do marca 2003, nakoľko dovtedy nevedel, že by s ním bol zrušený pracovný pomer. Predmetom sporu je nevyplatená mzda za január až marec 2002, nakoľko v tomto období si L.. A. G.V. riadne plnil svoje pracovné úlohy a vykonával služobné cesty do zahraničia - do Rakúska a Maďarska. O údajnom reálnom skončení pracovného pomeru sa dozvedel až v roku 2003 pri pojednávaní konanom na Okresnom súde Nitra v inej právnej veci. Do toho času riadne vykonával svoju prácu podľa pracovnej zmluvy. Nemal dôvod oznamovať zamestnávateľovi, aby ho ďalej zamestnával. Naďalej vykonával cenové ponuky, pod ktoré sa riadne podpisoval za spoločnosť DKSTAV. Kanceláriu mal na O. X. S. D.. V roku 2003 nastali určite nedorozumenia s p. P. Š.- konateľom žalovaného, ktoré vyvrcholili do výmeny zámkov a L.. A. G. sa nemohol dostať do kancelárie, v ktorej mal písomnosti, zmenky ako aj výplatne pásky, a preto žalobca nemal k dispozícii tieto dôkazy. Je možné, že cenové ponuky resp. podklady o služobných cestách za celý rok 2002 a časť roku 2003 by sa mali nachádzať v sídle žalovaného. Ohľadne uplatňovanej sumy za mesiac január, február, marec 2002, keďže podklady už neboli k dispozícii (výplatné pásky) z dôvodu nemožnosti vyzdvihnúť si ich v spoločnosti DKSTAV v Nitre, predložil potvrdenie pre účely banky o mzde. Uviedol, že predmetom sporu nie je satisfakcia ohľadom neplatnosti, zrušenia alebo skončenia pracovného pomeru, ale mzda za mesiace, ktoré L.. A. G. aj reálne za prácu mal dostať, nakoľko ju vykonal a vykonával. Na preukázanie výšky mzdy navrhol vykonať znalecké dokazovanie. V záverečnej reči uviedol, že trvá na podanej žalobe.

10. Žalovaný na pojednávaní súdu uviedol, že od doby okamžitého zrušenia pracovného pomeru, teda od 21.05.2001 až do rozhodnutia krajského súdu mal zato, že pracovný pomer medzi p. G. a ním skončil. L.. A. G. žiadna práca prideľovaná nebola a žiadnu prácu ani nevykonával. Len za vykonanú prácu prináleží zamestnancovi nárok na mzdu. Aj keď došlo k rozhodnutiu súdu, ktorým bolo okamžité zrušenie pracovného pomeru vyhlásené za neplatné, ak chcel ďalej L.. A. G. pokračovať v práci, mal vyzvať zamestnávateľa- žalovaného na prideľovanie ďalšej práce. K tomuto nedošlo a pracovný pomer skončil tak, ako je to uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru. Aj podľa právneho názoru Krajského súdu Prešov pracovný pomer L.. A. G. zanikol dohodou dňa 21.5.2001, bez ohľadu nato, či sa o tom L.. A. G. dozvedel alebo nie. V období po 21.5.2001 už neexistovala žiadna pracovná zmluva medzi L.. A. G. a žalovaným, podľa ktorej by mohla L.. A. G. prináležať akákoľvek mzda. Chýba titul, na základe ktorého mala byť mzda vyplatená. Žalobca má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, avšak nepreukázal trvanie pracovného pomeru v období január až marec 2002, nepreukázal akú prácu vykonával, ani nepreukázal aká za ňu bola dohodnutá mzda. Potvrdenie banky, ktoré uvádzal ako jeden z dôkazov, nie je podpísané ani jedným zo štatutárov žalovaného. V sídle spoločnosti DKSTAV sa nemôžu nachádzať žiadne doklady o pracovnej činnosti L.. A. G. po 21.5.2001, nakoľko po tomto období mu žiadna práca prideľovaná nebola a on o jej prideľovanie ani nežiadal. K znaleckému dokazovaniu za účelom zistenia priemernej mzdy uviedol, že je absolútne bezpredmetné, nakoľko predmetom tohto konania nie je náhrada mzdy, ktorá sa určuje vo výške priemernej mzdy, ale vyplatenie mzdy za vykonanú prácu. Samotné znalecké dokazovanie nie je možné vykonať aj z objektívnych príčin, pretože žalovaný nedisponuje potrebnými dokladmi a účtovníctvom z dôvodu povodne v sídle žalovaného a samotné dokazovanie by bolo v priamom rozpore zo zásadou hospodárnosti a absolútne neúčelné. V záverečnej reči uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný, keďže ide o nárok na zaplatenie mzdy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že vykonával prácu pre žalovaného v rozhodnom období, nepredložil jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, žeby túto prácu vykonával. Čo sa týka jedinej navštívenky, ktorú predložil, nebola podpísaná žalovaným, je to hlavičkový papier. Keďže vyplatenie mzdy nevyplýva z vykonaného dokazovania, kde má dôkazné bremeno práve žalobca, navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

11. Konateľ žalovaného na pojednávaní súdu uviedol, že s L.. A. G. sa poznali, boli spoločníkmi aj v inej firme. Istý čas pracoval pre firmu DK STAV vo funkcii obchodného zástupcu. Jeho úlohou bolo vytvoriť určitú sieť odberateľov pre výrobky tejto spoločnosti. Išlo hlavne o obchodovanie s drevom. Okamžité zrušenie pracovného pomeru mu bolo dané z dôvodu, že odmietol vykonať určitú prácu, vycestovať niekam a za túto prácu bol platený. Celkovo pre firmu robil veľmi málo a mal zato, že nemá vôbec nárok na vyplatenie mzdy, pretože pre firmu v rozhodnom období nič neurobil.

12. V priebehu sporu bol vypočutý ako svedok L.. A. G., bývalý zamestnanec žalovaného, ktorého nárok na mzdu je predmetom tohto sporu a ktorý uviedol, že v pracovnom pomere u žalovaného bol od 1.1.2000 na základe pracovnej zmluvy z 31.12.1999, pričom už bolo vyslovené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné. V rozhodnom období tiež pracoval u žalovaného - v mesiacoch január až marec 2002, za ktoré si uplatnil náhradu mzdy. Fyzicky chodil do práce do marca 2003. Potom sa už do firmy nedostal, pretože boli vymenené zámky. Do zamestnania chodil a pre túto firmu pracoval, kontrakty sprostredkovával, nebol štatutárnym zástupcom a zmluvy nepodpisoval. Bol obchodným riaditeľom. Raz bol v Maďarsku ale hlavne chodieval do Rakúska, do väčšej obce pri Viedni, kde bol viackrát. Nevedel uviesť názov obce ani mená ľudí s ktorými jednal, ale uviedol, že kontrakty určite aj v tomto období uzatváral. Vo firme mal rôzne doklady, zmluvy, a cenové ponuky. Keď sa neskôr dostal do firmy, šanóny v ktorých mal tieto písomnosti už boli prázdne. Podľa neho pracovný pomer skončil až neskôr, a to po výzve aby nastúpil do práce v Tvarožnej, kde mal sídlo žalovaný na 6,00 hod. ráno, čo bolo pre neho neprijateľné. Pracovný pomer skončil asi tým, že porušil pracovnú disciplínu, ale jeho miesto výkonu práce bolo v Nitre, takže nevie, či porušil alebo neporušil pracovnú disciplínu. Fakticky teda skončil pracovný pomer až v roku 2009 výpoveďou, už nepamätá či z jeho strany alebo zo strany žalovaného. K jeho pracovnej náplni uviedol, že v pracovnej zmluve mal uvedené obchodný riaditeľ, pracoval na obchodnom úseku a vyhľadával klientov na nákup stavebného dreva a stolárskych výrobkov, pričom klientov mali hlavne v Rakúsku (firma HERRNUTZ), kde žalovaný využíval jeho znalosti nemeckého jazyka. Odberatelia boli tiež v Maďarsku a na Slovensku (firma Drevomont K+ K Nitra). Vypracovával cenové ponuky, zmluvy o dodávke dreva a stolárskych výrobkov, jednal s klientmi - odberateľmi výrobkov žalovaného. Na cenových ponukách žalovaného bola hlavička firmy a bol na nich podpísaný on ako obchodný riaditeľ. K predloženému oznámeniu o ďalšom trvaní pracovného pomeru zo dňa 29.07.2008 uviedol, že až keď skončili všetky súdne spory začal sa u žalovaného domáhať výkonu práce.

13. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadreniami strán, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , uznesením Krajského súdu Prešov a na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedka, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, ako prostriedkami procesného úroku a procesnej obrany, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo stranami namietané ani spochybnené, a to: zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2004, oznámením o ďalšom trvaní pracovného pomeru podľa pracovnej zmluvy zo dňa 29.07.2008, oznámením žalovaného zo dňa 05.08.2008, navštívenkami a prednesmi strán sporu na pojednávaní, zistil nasledovný skutkový stav:

14. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na súd dňa 31.1.2005 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.564,45 eur s príslušenstvom ako pohľadávky, ktorá mu bola postúpená jeho synom za nevyplatené mzdy jeho vtedajším zamestnávateľom - žalovaným. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám. Odôvodňoval to tým, že mzda patrí zamestnancovi len za vykonanú prácu a v rozhodnom období právny predchodca žalobcu nevykonával pre neho žiadnu prácu.

15. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14.11.2006 sp. zn. , potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -214 zo dňa 11.6.2008 súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zaslané právnemu predchodcovi (L.. A. G.) dňa 21.5.2001 žalovaným je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.07.2008. Z pracovnej zmluvy nachádzajúcej sa v predmetom spise vyplýva, že L.. A. G. ako zamestnanec uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 31.12.1999 pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 01.01.2000. Ako druh práce bol v pracovnej zmluve uvedený obchodný riaditeľ, pričom v pracovne zmluve nebolo uvedené miesto výkonu práce. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

16. Zmluvou o postúpení pohľadávky L.. A. G. postúpil na právneho predchodcu žalobcu W. L.. O. G. Y.. v zmysle ustanovenia a nasl. pohľadávku, ktorú mal postupca (L.. A. G.) voči svojmu zamestnávateľovi (žalovanému) na základe nevyplatených miezd. Predmetom postúpenia bola aj mzda za mesiace január, február a marec 2002, ktorej vyplatenia sa žalobca domáhal v tomto spore.

17. Z oznámenia o ďalšom trvaní pracovného pomeru podľa pracovnej zmluvy zo dňa 29.07.2008 adresovanej žalovanému vyplýva, že L.. A. G.Ľ. po skončení konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru oznámil žalovanému, že jeho pracovný pomer naďalej trvá a zároveň ho požiadal o oznámenie, kedy môže nastúpiť do práce a akým spôsobom budú riešené jeho mzdové nároky z dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Z oznámenia žalovaného zo dňa 05.08.2008 k oznámeniu L.. A. G. vyplýva, že žalovaný mu oznámil, že nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, avšak ak sa chce zapojiť do pracovného procesu podľa pracovnej zmluvy uviedol, že sa má dostaviť dňa 11.08.2008 o 06:00 hod do sídla spoločnosti v Tvarožnej. V opačnom prípade pôjde o závažné porušenie pracovnej disciplíny s následným okamžitým skončením pracovného pomeru.

18. Podľa kópií navštíveniek predložených žalobcom sa L.. A. G. zúčastnil pracovných jednaní s rôznymi firmami v dňoch 28.01.2002, 18. a 19.04.2002, 06.08.2002, 05.08.2002, 20.04.2002, 07.08.2002, 09.08.2002, 08.08.2002, 23.11.2002, 21.11.2002, 22.11.2002, 07.11.2002, 20.12.2002, 24.11.2002 a 06.11.2002, s tým, že na žiadosť žalovaného bola súdu predložená navštívenka zo dňa 28.01.2002, ktorá je ako jediná relevantná pre tento spor, v osvedčenej kópii.

19. Podľa , účinného k 31.5.2001 (ďalej len ) zamestnanec v pracovnom pomere sa podieľa svojou prácou za mzdu podľa pokynov zamestnávateľa na plnení jej úloh. Pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

20. Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

21. Podľa , ak zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer neplatne, avšak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu výpovednej doby.

22. Podľa , zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

23. Podľa právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

24. Podľa prejav vôle môže sa urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

25. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa vzniku a skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.1999 so začiatkom výkonu práce od 01.01.2000 na dobu neurčitú. Takto založený pracovný pomer sa skončil dňa 21.05.2001, keď súd právoplatne rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru L.. A. G. je neplatné. Je nepochybné a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania, že L.. A. G. v priebehu sporu o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru až do jeho právoplatného skončenia neoznámil zamestnávateľovi- žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Ak by tak aj urobil, vznikol by mu nárok na náhradu mzdy. Predmetom tohto sporu tak, ako to vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Prešov je nárok L.. A. G. na mzdu z pracovného pomeru. Medzi stranami sporu bol teda sporný nárok L.. A. G. na mzdu po skončení pracovného pomeru, t. j. po 21.05.2001, konkrétne za mesiace január, február a marec 2002. Žalobca mal teda v spore dokázať akú prácu a v akom časovom fonde L.. A. G. pre žalovaného ako zamestnávateľa vykonával a rovnako mal preukázať aj výšku mzdy za túto prácu.

26. V prejdnávanej sporovej veci sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má teda jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V predmetnom spore o zaplatenie mzdy z pracovnej zmluvy mal žalobca povinnosť- bremeno tvrdenia o tom, že L.. A. G. so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie - vykonal prácu, ktorá mu bola pridelená a že žalovaný mu za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (mzdu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu pracovného pomeru a plnenie pracovných úloh pre žalovaného ako zamestnávateľa podľa jeho pokynov. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

27. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že kým je L.. A. G. v pracovnom pomere má nárok na mzdu a zároveň predložil ako dôkaz osvedčenú kópiu navštívenky zo dňa 28.01.2002 súd má za to, že týmto tvrdením a dôkazom neuniesol bremeno tvrdenia a nepreukázal, že by po skončení pracovného pomeru dňa 21.05.2001 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával prácu pre žalovaného a taktiež nepreukázal, že by mu zo strany žalovaného bola v rozhodnom období prideľovaná práca.

Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zamestnanec v pracovnom pomere sa podieľa svojou prácou za mzdu podľa pokynov zamestnávateľa na plnení jej úloh a to na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Žalobca však ani po vrátení veci Krajským súdom Prešov nepreukázal akú prácu, na základe akej pracovnej zmluvy (písomnej pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej zmluvy) a v akom časovom fonde vykonával pre žalovaného podľa jeho pokynov a z tohto dôvodu L.. A. G. nevznikol nárok na mzdu, pretože táto v zmysle citovaného ustanovenia prislúcha zamestnancom za vykonanú prácu. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z výpovede svedka L.. A. G.. Súd sa stotožnil a argumentom žalovaného, že pracovný pomer po jeho skončení dňa 21.05.2001 nemohol trvať naďalej a zanikol dohodou dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť okamžitým zrušením pracovného pomeru, i keď nie titulom okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ale zo zákona, nakoľko neboli splnené podmienky na ďalšie trvanie pracovného pomeru vyžadované zákonom. Dôkazy predložené žalobcom nepreukázali, že nejaká práca bola pre žalovaného ako zamestnávateľa v období mesiacov január až marec 2002 vykonávaná.

28. Súd na základe vyššie uvedeného žalobe ako nedôvodnej nevyhovel a túto v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol v spore bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

29. K návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý súd zamietol uvádza, že jeho vykonanie by bolo neúčelné a nehospodárne, keďže žalobca v spore nepreukázal ani základné predpoklady pre vykonanie znaleckého dokazovania, a to existenciu pracovného vzťahu, konkrétny druh práce a časový fond práce.

30. Pre úplnosť súd uvádza, že oznámenie o ďalšom trvaní pracovného pomeru z 29.07.2008 a naň nadväzujúca odpoveď zo dňa 05.08.2008 sú k predmetu tohto sporu irelevantné, nakoľko sa týkajú mzdových nárokov z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, t. j. náhrady mzdy, pričom predmetom tohto sporu , ako už bolo viackrát uvedené, je nárok na mzdu z pracovného pomeru.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa a a vzhľadom na plný úspech žalovaného mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.