Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-1140-2003.pdf
PDF · 91.51 KB
Case nature
Area
Subarea
27Er/1140/2003
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: T. o vymoženie 11 596,36 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Papcunovou, Exekútorský úrad Košice, pod sp. zn. EX 612/04, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. U k l a d á povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 73,60 €, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 5.11.2003, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Zuzana Papcunová.
2. Na základe oznámenia oprávneného súd z úradnej povinnosti zistil, že v predmetnom konaní nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
3.V danej veci nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko uplynula vykonateľnosť rozhodnutia A. zo dňa 23. 7. 1997, ktoré sa stalo právoplatným dňa 4. 9. 1997. Tým zaniklo právo ním priznané. Právo priznané exekučným titulom mohol oprávnený vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti, teda v danom prípade do 4.9.2007 (§ 27 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v platnom znení), uplynula vykonateľnosť rozhodnutia A. zo dňa 23. 7. 1997, ktoré sa stalo právoplatným dňa 4. 9. 1997. Tým zaniklo právo ním priznané. Právo priznané exekučným titulom mohol oprávnený vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti, teda v danom prípade do 4.9.2007 (§ 27 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
- správny poriadok, v platnom znení), a uplynula vykonateľnosť rozhodnutia č. XXX-XXXd-XXXX/XX zo dňa 23. 7. 1997, ktoré sa stalo právoplatným dňa 4. 9. 1997. Tým zaniklo právo ním priznané. Právo priznané exekučným titulom mohol oprávnený vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti, teda v danom prípade do 4.9.2007 (§ 27 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v platnom znení). V zákonnej desaťročnej lehote musel podať oprávnený nielen návrh na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel aj skutočne vymôcť. Uplynutím zákonom stanovenej lehoty zaniklo právo vymáhať núteným výkonom plnenie priznané uvedeným rozhodnutím.
4.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (ďalej EP) v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7.Podľa ust. § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
8.Lehota podľa§ 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, je lehotou prekluzívnou, to znamená, že sa v nej musí exekúcia nielen začať, ale i skončiť.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
11. Zákon č. 274/1994 Z. z. bol s účinnosťou ku dňu 31.12.2003 zrušený a nahradený zákonom č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (medzitým bol síce tiež prijatý zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, avšak tento bol zrušený ešte pred nadobudnutím účinnosti). V zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. sa pri platení a vymáhaní povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, ktorá vznikla pred 1.1.2004 a nebola do31.12.2003 splnená, použijú predpisy účinné do 31.12.2003, a teda zákon č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003. V ustanoveniach § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do31.12.2003 je zakotvená prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, a to v rozsahu desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Z gramatického a logického výkladu predmetných ustanovení pritom vyplýva, že vykonanie rozhodnutia pritom v stanovenej prekluzívnej lehote nestačí začať, ale vykonanie rozhodnutia sa môže iba najdlhšie v tejto stanovenej prekluzívnej lehote realizovať.
12. Preklúzia pritom predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
13. Pre úplnosť sa žiada dodať, že súd sa zaoberal aj skutočnosťou, že desaťročná prekluzívna lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bola zavedená zákonom č.242/2001 Z. z., ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť dňa 1.6.2001 a v odseku 3 dňa 1.4.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Súd však dospel k záveru, že i napriek tejto skutočnosti sa od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/2001 v znení účinnom od 1.6.2001 vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita) a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti.
14. Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo dňa 4.11.2002 (Snj 84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy.
15.Z uvedeného vyplýva, že predmetnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne po 10-tich rokoch odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti ex lege zanikla vykonateľnosť, čiže toto rozhodnutie už nie je spôsobilé byť riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého by sa v exekučnom konaní mohlo pokračovať. Nakoľko zánikom vykonateľnosti exekučného titulu zaniklo aj právo priznané exekučným titulom, sú v danom prípade splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
16.Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v spojení s ust. 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
17. Podľa ust. § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
19. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
21. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade hradí povinný. Výnimkou z tohto pravidla sú prípady, ak k zastaveniu exekúcie dôjde v dôsledku procesného zavinenia oprávneného alebo ak súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutie času, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným. Z uvedeného vyplýva, že dôvod, pre ktorý súd zastavil exekúciu nemohol procesne zaviniť svojim konaním oprávnený a zároveň súd konštatuje, že na daný prípad nie je možné aplikovať § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, preto neexistoval dôvod, pre ktorý by mal súd zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie. Súd teda zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie a ďalej posúdil správnosť výpočtu a účelnosť vynaložených trov exekúcie.
22.Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z9.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
23.Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
24.Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
25.Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
26.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
27.Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).
28.Podľa § 25 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
29.Podľa § 23 ods.2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.
30.Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: 1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti: za preštudovanie, spracovanie a zaregistrovanie návrhu..................................................60 min. za spísanie žiadosti o udelenie poverenia.........................................................................60 min. za spísanie upovedomenia o začatí exekúcie....................................................................60 min. Spolu: 3x 6,64= 19,92 €
2.) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie.....................................................................3,32 € b) doručenie príkazu na začatie exekúcie............................................................................3,32 € c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie....................................................................3,32 € d) doručenie exekučného príkazu........................................................................................3,32 € e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie................................................................3,32 € g) každé zisťovanie bydliska povinného 2x........................................................................6,64 € h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x..............................................................6,64 € i) každé zisťovanie účtu povinného 2x...............................................................................6,64 € j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x.............................................................6,64 € Spolu 13x3,32=43,16 €
3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:
a) poštovné ...............................................................................................................17,94 € b) poplatok za elektronickú súčinnosť s DI.................................................................0,25 € c) poplatok za elektronickú súčinnosť s bankami.......................................................0,70 € d) ostatné administratívne náklady............................................................................10,00 €
Celkové trovy exekúcie s DPH.................................................................................110,36 €
31.Po preverení výpočtu trov exekúcie a preskúmaní pripojeného exekučného spisu, súd rozhodol tak, že na časovej odmene nepriznal odmenu za úkony:
za preštudovanie, spracovanie a zaregistrovanie návrhu..................................................60 min. za spísanie žiadosti o udelenie poverenia.........................................................................60 min. za spísanie upovedomenia o začatí exekúcie....................................................................60 min. pretože v prípade prvých dvoch úkonov, v rámci ktorého exekútor uviedol viacero činností, sú zahrnuté aj do odmeny súdneho exekútora podľa § 15 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, preto priznanie aj časovej odmeny za ten istý úkon exekučnej činnosti, ktorý je taxatívne uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky a má byť správne odmenený iba paušálnou sumou a nie podľa času potrebného na jeho uskutočnenie, je neprípustné a v rozpore s cit. vyhláškou. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi za získanie poverenia na vykonanie exekúcie paušálnu odmenu vo výške 3,32 € v súlade s § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd je toho názoru, že ak sa má priznať paušálna odmena iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, tak je zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení zákonodarca nepostupoval rovnako ako pri paušálnej odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré majú byť odmenené) sa má priznať iba za tie úkony, ktoré exekútor vykonáva od vydania poverenia a ktoré sú svojim obsahom, nielen názvom, odlišné od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1 vyhlášky. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho exekútora by bolo výhodnejšie pri vypočítaní odmeny postupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorý priznáva za každú aj začatú hodinu potrebnú na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64 €. Uvedený postup však nie je v súlade zo zmyslom a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Uvedenému záveru nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu, ktorý prijatím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. z 8. apríla 2008, vypustil § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008. Súd obdobne postupoval aj v prípade spracovania upovedomenia o začatí exekúcie a za tento úkon priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky.
32.V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 17,22 € + 20% DPH (pozostávajúce: doručenie exekučného príkazu 2x1,40+2x1,09+2x1,04+2x0,82+3x0,79, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1x1,09+1x0,79, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x1,04+3x0,82+1x0,79), náhrada za elektronickú súčinnosť s DI a bankami spolu vo výške 0,95 € + DPH, a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. V prípade ostaných doručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej prepravy, preto súd ich náhradu nepriznal.
33.Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 73,60 €, ktoré pozostávajú z odmeny spolu vo výške 61,33 € + DPH, pozostávajúcu z paušálnej odmeny v zmysle ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 43,16 € (13x3,32) a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 18,17 € + DPH (poštovné +náhrada za elektronické zisťovanie).
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§357 C.s.p.).