Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-2-2019.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v právnej veci žalobcu: F. E., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, X., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného - generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorý svojim rozhodnutím z 2.1.2018 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie /ďalej aj správny orgán prvého stupňa/ a zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie z 3. októbra 2017.
2. Správny orgán prvého stupňa, na základe žiadosti žalobcu rozhodnutím zo dňa 3.10.2017, podľa § 65 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. a čl. 52 ods.1 písm.b/ nariadenia ES Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 22.8.2017. Správny orgán prvého stupňa, posudzujúc jeho žiadosť podľa § 65 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z., konštatoval, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak splní uvedenú podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a dovŕši dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 269/2016 Z. z. 62 rokov a 76 dní. Žalobca dôchodcovský vek dosiahol XX.X.XXXX. Správny orgán prvého stupňa však dospel k záveru, že žalobca neplnil podmienku trvania 15 rokov dôchodkového poistenia, preto jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku nevyhovel.
3. Žalovaný ako odvolací správny orgán na základe odvolania, ktoré podal žalobca, preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie (správny orgán prvého stupňa) a zistil, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.X.XXX svojou žiadosťou zo dňa 22.8.2017. Žalovaný konštatoval, že podľa § 63 ods.1 tohto zákona má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak splní podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia a dovŕši dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods.2 a § 65a zákona o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 269/2016 Z. z. 62 rokov a 76 dní. Dôchodcovský vek žalobca dosiahol, t.j. 62 rokov a 76 dní, XX.X.XXXX.
4. Správny orgán prvého stupňa i žalovaný vychádzali z tohto, že bolo zistené, že žalobca ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol zamestnaný v Českej republike a k 31.12.1992
získal pre účely zabezpečenia pred 1. januárom 1993 doby, ktoré sa považujú do doby zabezpečenia v Českej republike a dôchodok poskytuje Česká správa sociálneho zabezpečenia. Z formulára E 205 CZ bolo zistené, že v Českej republike získal 3591 dní dôchodkového poistenia. Obdobie od 1.1.2001 do 30.9.2003 a od 1.11.2003 do 31.12.2003 žalobcovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a toto obdobie nehodnotil správny orgán ako obdobie, kedy spĺňal podmienky priznania a existencie dôchodkového poistenia.
5. Žalovaný s poukazom na § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia posudzoval aj zamestnanie a náhradné doby, ktoré získal žalobca pred 1.1.2004 a to podľa zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Do tohto obdobia sa započítava aj obdobie pred 1.1.2001 a doba vedenia v evidencii nezamestnaných pred 1.1.2001 do 31.12.2003 ako aj doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods.1 zákona č. 100/1988). Žalovaný konštatoval, že bolo zistené, že nebol vedený v evidencii nezamestnaných občanov, nebola po 31.12.2000 žalobcovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, preto toto obdobie v prípade žalobcu nebolo možné považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. Rovnako tak pre tento účel nebolo hodnotené obdobie evidencie žalobcu v registri nezamestnaných občanov a to od 1.1.2004 do 27.8.2006 a od 29.11.2006 do 31.3.2012 a obdobie od 1.10.2012 do 18.8.2017, lebo tieto obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení.
6. Žalovaný potom konštatoval zhodne so Sociálnou poisťovňou ústredie, že celkom žalobca získal 4923 dní obdobia dôchodkového poistenia a tieto spolu s 13 rokmi a 178 dňami obdobia dôchodkového poistenia získaných podľa právnych predpisov Českej republiky nespĺňajú podmienku ustanovenú zákonom a to podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pre tento zákonný dôvod bolo odvolanie žalobcu žalovaným zamietnuté a konštatovaná správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
7. Z administratívneho spisu a súdneho spisu bolo zistené, že 6.7.2016 Sociálna poisťovňa ústredie oznámila žalobcovi doby, ktoré mu započítava pre účely dôchodkového poistenia, uvádzajúc, že ide o doby po 31.12.2000, uvádzajúc doby, počas ktorých žalobcovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, ktorú dobu potom nemožno hodnotiť ako náhradnú dobu a započítavať do potrebnej dĺžky trvania obdobia dôchodkového poistenia. Rovnako správny orgán prvého stupňa vysvetlil v liste žalobcovi, že uvedené obdobia nehodnotí ako obdobia dôchodkového poistenia. Ide o uvádzané obdobia od 1.1.2004 do 31.5.2016 v zmysle zákona o sociálnom poistení (§ 60 zákona o sociálnom poistení).
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky upravené zákonom o sociálnom poistení v ust. § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 65 ods.2 a § 65a tohto zákona v zmysle zákona č. 252/2012 a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 269/2016 Z.z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017, podľa ktorých má žalobca nárok na dôchodok vo veku 62 rokov a 76 dní.
9. Správny súd posudzujúc neformálne správnu žalobu žalobcu, ktorá bola podaná proti rozhodnutiu žalovaného v zmysle § 199 ods.1 a nasl. SSP konštatuje, že za podmienok, že žalobca nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa k tejto otázke nevyjadril, správny súd rozhodol vzhľadom aj na sociálne postavenia a zdravotný stav žalobcu vyhlásením rozsudku, za splnenia podmienok stanovených v § 137 ods.4 SSP. Vyhlásenie rozsudku dňa 11. decembra 2019 v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č.dv. 206, II. poschodie, bolo oznámené v zmysle § 137 ods.4 Správneho súdneho poriadku, vyvesením dňa 19.11.2019 na úradnej tabuli správneho súdu. Správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP vyhláseným rozsudkom zamietol.
10. Správny súd konštatuje, že žalobca má nárok na priznanie starobného dôchodku podľa zhora označených predpisov zákona o sociálnom poistení upravujúcich nároky žalobcu kladne, len po splnení oboch podmienok zákona na priznanie nároku na starobný dôchodok, teda doby trvania zamestnania 15 rokov a doby splnenia veku nadobudnutia nároku na starobný dôchodok.
11. Správny súd zistil, že žalobca predložil doklady o započítaní dôb dôchodkového poistenia v Českej republike (dôchodkové poistenie, ktoré je možné ako náhradné započítať podľa predpisov platných v Slovenskej republike). Z formulára E 205 CZ bolo zistené, že v Českej republike získal 3591 dní
dôchodkového poistenia. Obdobie od 1.1.2001 do 30.9.2003 a od 1.11.2003 do 31.12.2003 žalobcovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a toto obdobie hodnotil dôvodne správny orgán ako obdobie, kedy tiež nespĺňal podmienky priznania dôchodkového poistenia. Náhradné doby, počas ktorých nebol žalobca poberateľom podpory v nezamestnanosti, nebolo možné započítať ako doby dôchodkového poistenia. Náhradná doba je kvalifikovanou dobou uvažovanou v zákone na zápočet dôb potrebných pre splnenie nároku na starobný dôchodok (15 rokov). Podmienky nároku na starobný dôchodok sú jednoznačne upravené v ustanovení § 65 zákona č. 461/2003 Z. z.
12. Žalobca nepreukázal potrebnú dobu 15 rokov dôchodkového poistenia, podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z., podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
13. Podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 269/2016 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017 dôchodkový vek žalobcu je 62 rokov a 76 dní.
14. Správny súd poukazuje na to, že v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Nárok na starobný dôchodok žalobcovi by vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky, suma starobného dôchodku podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Teoretická suma starobného dôchodku žalobcu je pritom suma starobného dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Starobný dôchodok žalobcovi k XX. F. XXXX patrí v sume 33,40 EUR mesačne, čo je suma zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Pre nárok a sumu starobného dôchodku boli zohľadnené všetky preukázané doby dôchodkového poistenia.
15. Žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky na základe obdobia dôchodkového poistenia, získaného N. XX. F. XXXX podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v počte 1 889 dní v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 3 591 dní, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Českej republiky. Žalobca bol zamestnaný u zamestnávateľa Z. B. N. v Českej republike a k 31. decembru 1992, sa všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 1. januárom 1993 považujú za doby zabezpečenia Českej republiky /dôchodok je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia/. Za účelom posúdenia nároku na starobný dôchodok žalobcovi žalovaná v súlade s ustanovením článku 45 a 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zaslala dňa 23. januára 2019 fotokópiu žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku s príslušnou dokumentáciou Českej správe sociálneho zabezpečenia v Českej republike.
16. Správny súd tiež zistil z vyjadrenia žalovaného, že rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe č. XXX XXX XXXX-XXX zo dňa 28. februára 2019 bola žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. Správny súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi
uvedených v napadnutom rozhodnutí zo dňa 2. januára 2019 a potvrdzuje jeho správnosť, rovnako tak rozhodnutia žalovanej zo dňa 3. októbra 2017 a má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok a jeho suma boli posúdené v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a s príslušnými právnymi predpismi koordinačných nariadení. Právnou podstatou sporu je nesplnenie podmienky trvania poistenia podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení v dôsledku súčtu dôb dôchodkového poistenia v Slovenskej republike a započítaných dôb v Českej republike. Súd mal za preukázané, že žalobca podal žalobu nedôvodne a konštatuje, že obe žalobou napadnuté rozhodnutia pokladá za zákonné. Správny súd sa stotožňuje so závermi správnych orgánov o nesplnených podmienkach priznania nároku na starobný dôchodok žalobcovi pre nesplnenie podmienky trvania doby dôchodkového poistenia 15 rokov a pre nemožnosť započítania uvedenej doby. Sociálna situácia žalobcu je ťaživá a v tejto súvislosti súd poukazuje na povinnosti v tejto oblasti poučovať klientov sociálnej poisťovne o možnosti poskytovania náhradných finančných plnení inými štátnymi orgánmi podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 O.s.p. Žalobcovi trovy konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný a žalovaný dôvodné trovy konania neuplatnil /§ 168 SSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že : a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.